Pilos

Pilos (starogr. πῖλος – lat. pileus, alternatívne pilleum) bola antická mužská čiapka.^[1]^[2]^[3]

Pilos (starogrécky „plsť“, mn. č. piloi^[4]), priliehavá kužeľovitá čiapka (často s malým vyvýšeným okrajom), vyrobená z plsti alebo kože („z plsti“, vyrobená z jednotlivých prameňov alebo vlasov vlny^[3]), sa nosila v antickom grécko-rímskom svete. Táto pôvodne grécka čiapka^[5] bola bežnejšia u ľudí skromnejších pomerov (bežne ju nosili hlavne rybári, remeselníci a námorníci^[6]).^[1] V umení boli s ňou zobrazovaní najmä Dioskúrovia, Hermes, Héfaistos (bola atribútom týchto božstiev), Paris, Daidalos alebo Odyseus.^[7]^[8]^[9]^[6]

V armáde bola zvyčajne pokrývkou hlavy ľahkej pechoty (peltast), často v kombinácii s exómisom (krátkym chitónom). V bojoch ju hopliti vo všeobecnosti nosili kvôli väčšiemu pohodliu pod korintskou prilbou v dôsledku čoho sa postupne vyvinul nový model prilby (typu pilos) s tvarom rovnakým ako čiapka. Táto prilba sa pohodlnejšie nosila a ľahšie sa vyrábala. Od 5. stor. pred Kr. (na konci Peloponézskej vojny) sa už stala najbežnejším modelom prilby vyrábaným v Grécku. Prilba pilos bola pomerne vysoká, a preto poskytovala pešiakom dobrú ochranu pred jazdou. Navyše bola plne otvorená, a tak mal jej majiteľ na bojisku lepší prehľad.^[10]^[8] Poslednou variáciou prilby pilos vyvinutou počas klasického obdobia bola prilba typu konos, ktorá zaznamenala veľké využitie počas nasledujúceho helenistického obdobia.^[10]

V klasickom rímskom svete si prepustený otrok nasadil na hlavu pileus (hlavu si predtým oholil), táto čiapka (πίλεον λευκόν - pileon leukon) a výraz servos ad pilleum vocare (výraz používaný pri oslobodení z otroctva^[11]^[12]) sa stal totiž volaním na slobodu, keďže to bolo bežné volanie, ktorým boli otroci s prísľubom slobody často povolávaní do zbrane. Preto sa pileus stal čoskoro synonymom slobody. Socha slobody na niektorých minciach (na rube denaria) rímskeho cisára Antonina Pia, razených v roku 145, drží túto čiapku (klobúk) v pravej ruke. Jednou z variácií pilosu je frýgická čiapka s dopredu zakrivenou hornou špičkou. Macedónske, trácke a dácke vojenské prilby pripomínali frýgickú čiapku. Pilos a jeho variácia, frýgická čiapka, mali tiež symboliku niečoho, čo pochádza z východu.^[7] Sluhovia (i otroci), ktorí nemali bežne povolenú pokrývku hlavy, mohli počas saturnálií nosiť pileus „čiapku slobody“, takže sa táto forma čiapky špecificky spájala s týmto sviatkom.^[13]^[3]

Počas vykopávok v archeologických lokalitách Mons Claudianus a Didymoi v Egypte sa našli tri staroveké čiapky. Jedna z nich je z pohľadu štúdia vojenských čiapok rímskej armády jedným z najsenzačnejších objavov minulého storočia. Tzv. panónsky pileus alebo „pileus pannonicus“ bol vojenskou čiapkou z konca 3. storočia, najčastejšie zobrazovanou na mozaikách a iných umeleckých dielach Rímskej ríše.^[14] Táto nižšia valcovitá čiapka vyrobená zväčša zo zvieracích koží,^[15] bola taká populárna, že sa nosila až do raného stredoveku.^[16]

Panovníci Svätej rímskej ríše nemeckého národa si na hlavu pod korunu kládli čiapočku pileolus (malý pileus), zvanú niekedy tiež mitra.^[17] Podľa Platónovho svedectva aj staroveký pilidion (malý pilos) nebol len zdrobneninou pilosu, ale čiapkou s celkom odlišnou funkciou.^[18]

Referencie a bibliografia

↑ ^a ^b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Nakladatelství Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 436.
↑ Madeleine Ginsburg. The Hat. New York : Barron's, 1990. ISBN 978-08-1206-198-7. S. 156.
↑ ^a ^b ^c Alexander Tulloch. Understanding English Homonyms. Hong Kong : Hong Kong University Press, 2017. ISBN 978-98-8839-064-9. S. 98.
↑ Theo Vennemann gen. Nierfeld. Europa Vasconica - Europa Semitica. Berlin : Walter de Gruyter, 2011. ISBN 978-31-1090-570-0. S. 237.
↑ R. Turner Wilcox. The Mode in Hats and Headdress. Chelmsford : Courier Corporation, 2013. ISBN 978-04-8631-830-1. S. 19.
↑ ^a ^b James W. Ermatinger. The World of Ancient Rome. Santa Bárbara : ABC-CLIO, 2015. ISBN 978-14-4082-908-6. S. 259.
↑ ^a ^b Salmedin Mesihović. ORBIS ROMANVS. Sarajevo : Salmedin Mesihović, 2015. ISBN 978-99-5803-112-0. S. 1259.
↑ ^a ^b Susan I. Rotroff, American School of Classical Studies at Athens. Hellenistic Pottery. Princeton : ASCSA, 2006. ISBN 978-08-7661-233-0. S. 204.
↑ Donald Tzvi Ariel, Jean-Philippe Fontanille. The Coins of Herod. Leiden : BRILL, 2011. ISBN 978-90-0420-801-8. S. 44.
↑ ^a ^b Gabriele Esposito. Armies of Ancient Greece Circa 500 to 338 BC. Barnsley : Pen and Sword Military, 2020. ISBN 978-15-2675-192-8. S. 189.
↑ Titus Livius, Ab urbe condita, 30, 45.
↑ Leonardo Olschki. Der Mythos Filz. Hamburg : BoD – Books on Demand, 2021. ISBN 978-37-5430-512-6. S. 54.
↑ Peter Mark Adams. The Game of Saturn. London : Scarlet Imprint, 2017. ISBN 978-19-1231-604-5. S. 66.
↑ Raffaele D'Amato, Graham Sumner. Arms and Armour of the Imperial Roman Soldier. Barnsley : Frontline Books, 2009. ISBN 978-14-7381-189-8. S. 304.
↑ J. M. Huskinson. Concordia Apostolorum. Oxford : B.A.R., 1982. ISBN 978-08-6054-186-8. S. 149.
↑ Graham Sumner. Roman Military Dress. Cheltenham : History Press, 2009. ISBN 978-07-5244-576-2. S. 184.
↑ Karel Chytil. Česká koruna královská. Praha : F. Topič, 1917. S. 36.
↑ Pilar Gómez Cardó, Delfim F. Leão, Maria Aparecida de Oliveira Silva. Plutarco entre mundos: visões de Esparta, Atenas e Roma. Coimbra : Imprensa da Universidade de Coimbra / Coimbra University Press, 2014. ISBN 978-98-9260-920-1. S. 76.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pilos

[:436-1] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Nakladatelství Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 436.

[:156-2] Madeleine Ginsburg. The Hat. New York : Barron's, 1990. ISBN 978-08-1206-198-7. S. 156.

[:98-3] Alexander Tulloch. Understanding English Homonyms. Hong Kong : Hong Kong University Press, 2017. ISBN 978-98-8839-064-9. S. 98.

[:237-4] Theo Vennemann gen. Nierfeld. Europa Vasconica - Europa Semitica. Berlin : Walter de Gruyter, 2011. ISBN 978-31-1090-570-0. S. 237.

[:19-5] R. Turner Wilcox. The Mode in Hats and Headdress. Chelmsford : Courier Corporation, 2013. ISBN 978-04-8631-830-1. S. 19.

[:259-6] James W. Ermatinger. The World of Ancient Rome. Santa Bárbara : ABC-CLIO, 2015. ISBN 978-14-4082-908-6. S. 259.

[:1259-7] Salmedin Mesihović. ORBIS ROMANVS. Sarajevo : Salmedin Mesihović, 2015. ISBN 978-99-5803-112-0. S. 1259.

[:204-8] Susan I. Rotroff, American School of Classical Studies at Athens. Hellenistic Pottery. Princeton : ASCSA, 2006. ISBN 978-08-7661-233-0. S. 204.

[:44-9] Donald Tzvi Ariel, Jean-Philippe Fontanille. The Coins of Herod. Leiden : BRILL, 2011. ISBN 978-90-0420-801-8. S. 44.

[:189-10] Gabriele Esposito. Armies of Ancient Greece Circa 500 to 338 BC. Barnsley : Pen and Sword Military, 2020. ISBN 978-15-2675-192-8. S. 189.

[:30,_54.-11] Titus Livius, Ab urbe condita, 30, 45.

[:54-12] Leonardo Olschki. Der Mythos Filz. Hamburg : BoD – Books on Demand, 2021. ISBN 978-37-5430-512-6. S. 54.

[:66-13] Peter Mark Adams. The Game of Saturn. London : Scarlet Imprint, 2017. ISBN 978-19-1231-604-5. S. 66.

[:304-14] Raffaele D'Amato, Graham Sumner. Arms and Armour of the Imperial Roman Soldier. Barnsley : Frontline Books, 2009. ISBN 978-14-7381-189-8. S. 304.

[:149-15] J. M. Huskinson. Concordia Apostolorum. Oxford : B.A.R., 1982. ISBN 978-08-6054-186-8. S. 149.

[:184-16] Graham Sumner. Roman Military Dress. Cheltenham : History Press, 2009. ISBN 978-07-5244-576-2. S. 184.

[:36-17] Karel Chytil. Česká koruna královská. Praha : F. Topič, 1917. S. 36.

[:76-18] Pilar Gómez Cardó, Delfim F. Leão, Maria Aparecida de Oliveira Silva. Plutarco entre mundos: visões de Esparta, Atenas e Roma. Coimbra : Imprensa da Universidade de Coimbra / Coimbra University Press, 2014. ISBN 978-98-9260-920-1. S. 76.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]

[16]

[17]

[18]