Location via proxy:   [ UP ]  
[Report a bug]   [Manage cookies]                
Preskočiť na obsah

Príkazová ekonomika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Príkazová ekonomika alebo centrálne plánovaná ekonomika[1] je systém organizácie a riadenia ekonomiky založený na príkazoch a administratívnych rozhodnutiach z centra. Táto ekonomika zvyčajne nevyužíva výrobné zdroje krajiny efektívne a spravidla ide o nedostatkovú ekonomiku. Odpoveď na triádu otázok (t.j. čo vyrábať, ako vyrábať a pre koho vyrábať) tu dáva štát. Vláda, zvyčajne zastupujúca štát, robí všetky rozhodnutia o výrobe a rozdeľovaní.

Uplatňovalo sa v bývalom ZSSR a jeho satelitoch, vrátane Česko-Slovenska. Tento typ ekonomiky sa stále uplatňuje v KĽDR.

Opakom je trhová ekonomika.

Plánovaná ekonomika sa neriadi dopytom zákazníkov a nevedie k optimalizácii zisku výrobcov a distribútorov, ako je to u trhovej ekonomiky, ale riadi sa zámermi a rozhodnutiami štátnych orgánov, ktoré sledujú iné ciele.

Moderná plánovaná ekonomika sa vyvinula začiatkom 20. storočia pre potreby vojnového hospodárstva. V technických vojnách 20. storočia prudko vzrástol význam zložitých zbraňových systémov a armáda potrebovala vyhradiť značnú časť priemyslu pre svoje potreby. Ústredné orgány štátu a armády sa napr. každoročne dohodli o objemoch, termínoch a cenách vojenskej výroby a len zvyšná voľná kapacita sa mohla využiť na civilnú výrobu. Vojnové hospodárstvo teda nesleduje čo najväčší zisk výrobcu, ale požiadavky armády s cieľom vojnu vyhrať. Dopyt civilných zákazníkov sa môže uspokojovať až ako druhý, alebo ďalší v poradí a v plne rozvinutej plánovanej ekonomike je spravidla realizovaný ako prídel tovaru na každú osobu a obmedzovaný napr. potravinovými lístkami, lístkami na odevy, mydlo, obuv, vykurovacie palivo, pohonné hmoty a iné.

V mierových pomeroch je centrálne plánovaná ekonomika na jednej strane veľmi zložitá vzhľadom na pestrosť potrieb obyvateľov, na druhej strane nepružná, pretože nedáva riaditeľom a manažérom nižších úrovní takmer žiadny priestor pre rozhodovanie - toto namiesto nich vykonávajú úradníci. Pretože manažérov málo motivuje, je tiež málo efektívna.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. centrálne plánovaná ekonomika. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 512.
  2. ŠULC, Zdislav. Stát a ekonomika : příspěvek k teorii hospodářské politiky. Praha : Karolinum, 2004. (Vyd. 1.) Dostupné online. ISBN 80-246-0817-0.