Primér (nukleové kyseliny)
Primér[1][2][3] (iné názvy: primer,[4] štartér[3]) je:[2][4][5][6][7][8][9][10]
- a) krátky (alebo občas dlhší) reťazec jednovláknovej RNA alebo jednovláknovej DNA (resp. pri niektorých vírusoch krátky reťazec proteínu a pri niektorých retrovírusoch reťazec tRNA), ktorý slúži v prírode ako molekula, na ktorej sa začína replikácia DNA alebo reverzná transkripcia; alebo
- b) obdoba bodu a) v laboratórnych podmienkach, slúžiaca na rozličné účely (napr. pri polymerázovej reťazovej reakcii DNA, sekvenovaní DNA, miestne cielenej mutagenéze či pri extenzii priméru), najmä krátky reťazec jednovláknovej (obyčajne) DNA, ktorý slúži ako molekula, na ktorej sa začína polymerázová reťazová reakcia DNA.
Primér pri replikácii DNA
[upraviť | upraviť zdroj]Primér je úsek ribonukleovej kyseliny (RNA), ktorý zohráva dôležitú úlohu v procese replikácie DNA. Je to krátky reťazec pozostávajúci len z niekoľkých ribonukleotidov – oligonukleotid, na ktorého 3'-OH skupinu dokážu replikačné enzýmy zo skupiny DNA-polymeráz pridávať deoxyribonukleotidy a začať tým tvorbu nového dcérskeho reťazca DNA. DNA-polymerázy totiž dokážu pridávať deoxyribonukeotidy len k už existujúcemu reťazcu nukleovej kyseliny. Preto je primér dôležitý na začiatku procesu vlastnej replikácie DNA.
Primér vzniká pôsobením enzýmu primázy (RNA-primázy). U eukaryotov má primázovú aktivitu (je schopná tvoriť priméry) DNA polymeráza α. Na matrici DNA, ktorá má smer 3'-5' postačí na replikáciu celého vlákna len jeden primér čím vzniká tzv. vedúci reťazec (leading strand). Ale na vlákne so smerom 5'-3' sa nový reťazec DNA syntetizuje v podobe krátkych (1 000 – 2 000 báz) úsekov, tzv. Okazakiho fragmentov, z ktorých syntéza každého začína tvorbou nového primeru. Pri replikácii tohto tzv. zaostávajúceho reťazca (lagging strand) sa teda musí vytvoriť množstvo primérov. Po pripojení niekoľkých deoxyribonukleotidov už primér nemá nijakú funkciu, a tak sa z oboch reťazcov odstráni pôsobením enzýmu ribonukleázy H.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ MIŠÚROVÁ, Eva; SOLÁR, Peter. Molekulová biológia. [s.l.] : Univerzita Pavla Jozefa Śafárika v Košiciach, 2007. ISBN 978-80-7097-671-5.
- ↑ a b primér. In: KADLEC, Oskár, ed. Encyklopédia medicíny. Bratislava: Asklepios, 1993-2004. ISBN 80-7167-008-1
- ↑ a b LANGOVÁ, T. Anglicko-slovenský slovník medicíny. 2. vydanie. Bratislava: VEDA, 1998. ISBN 80-224-0527-2. s. 444
- ↑ a b Polymerázová reťazová reakcia - PCR [online]. biopedia.sk, [cit. 2018-02-23]. Dostupné online.
- ↑ primer. In: McGraw-Hill Education. Dictionary of Bioscience. [s.l.] : McGraw Hill Professional, 2002. 662 s. ISBN 978-0-07-141796-9. S. 494.
- ↑ primer. In: DECKWER, Monika. RÖMPP Lexikon Biotechnologie und Gentechnik, 2. Auflage, 1999. [s.l.] : Georg Thieme Verlag, 2014 (1999). 878 s. ISBN 978-3-13-179572-4.
- ↑ primer. In: RÖMPP Lexikon Chemie, 10. Auflage, 1996-1999 (Band 5: Pl - S). [s.l.] : Georg Thieme Verlag, 2014 (1998). 910 s. ISBN 978-3-13-200051-3.
- ↑ Primer. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
- ↑ GRIEP, M A. Primer RNA. In: Encyclopedia of Genetics. Ed. Sydney Brenner, Jefferey H. Miller. Vol. 3., M – R. Cambridge, Mass. : Academic Press, 2001. ISBN 978-0-12-227080-2. DOI:10.1006/rwgn.2001.1025 S. 1546 – 1548.
- ↑ CARTER, John; SAUNDERS, Venetia A.. Virology (Principles and Applications). [s.l.] : John Wiley & Sons, 2007. 358 s. ISBN 978-0-470-02386-0. S. 89.