Ružomberok (okres)

Ružomberok
okres
Poloha okresu Ružomberok v Žilinskom kraji (klikacia mapa) Poloha okresu Ružomberok na mape Žilinského kraja
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Rozloha	646,83 km² (64 683 ha)
Obyvateľstvo	56 488 (31. december 2023)
Hustota	87,33 obyv./km²
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
Tel. predvoľba	044
EČV	RK
Kód okresu	508
Členenie	-
Mestá	1
Obce	24
Commons: Ružomberok District
Štatistika: statistics.sk
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál
Slovenský portál

Okres Ružomberok je okres v Žilinskom kraji na Slovensku. Má rozlohu 646,83 km², žije tu 56 488 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 87 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2023). Správne sídlo okresu je mesto Ružomberok.

Nachádza sa v západnej časti Liptovskej kotliny. Susedí s okresmi Martin, Dolný Kubín, Banská Bystrica, Brezno a Liptovský Mikuláš. Jeho prirodzenými hranicami sú pohoria Veľká Fatra na západe, Chočské vrchy na severe, Nízke Tatry na juhu a východe. Hlavná os okresu prechádza v smere sever – juh. Najviac zaľudnenou obcou sú Liptovské Sliače (3 816) a najmenej Potok (101). Najväčšie katastrálne územie zaberá Ľubochňa (113 km2) a najmenšie Potok (1,50 km2).

Poloha a charakteristika

Okres Ružomberok sa rozprestiera na ploche 646,8 km², má 59 026 (2006) obyvateľov a hustota zaľudnenia sa pohybuje na hranici 91,4 obyv./km², čo je menej ako celoslovenský priemer (109 obyv./km² – december 2004). Nachádza sa tu 24 obcí a jedno okresné mesto Ružomberok (počet obyvateľov 30 989- rok 2006). Mesto sa nachádza takmer v strede okresu, pretože toto územie je hornaté a v strede plynulo prechádza do Liptovskej kotliny.

Polohu okresu môžeme určiť matematicky – súradnicami (najsevernejší bod okresu asi 49°10´, najzápadnejší 19°04´, najjužnejší 48°46´, najvýchodnejší 19°27´), fyzickogeograficky alebo humánnogeograficky. V rámci goemorfologického členenia patrí územie okresu do provincie Západné Karpaty, subprovincie Vnútorné Západné Karpaty a do Fatransko-tatranskej oblasti, len na severe čiastočne zasahuje do flyšového pásma Stredných Beskýd. Stretnutie troch pohorí- Chočských vrchov, Veľkej Fatry a Nízkych Tatier a ich plynulý prechod do Liptovskej kotliny umožňuje veľký rozsah v nadmorskej výške – najvyšší bod je Veľká Chochuľa (1 753 m) v Nízkych Tatrách a najnižší bod pri sútoku Váhu a Oravy (asi 438 m).

Územie okresu je totožné s regiónom Dolného Liptova.

Geomorfológia

Územie dolného Liptova, ako je zrejmé z názvu, rozprestiera sa v západnej časti Liptovskej kotliny, ktorá je západnou časťou Podtatranskej kotliny. Dolný Liptov patrí k severnejšie položeným regiónom Slovenska, pričom pohoria ohraničujúce dolný Liptov (na severe Chočské vrchy, na západe Veľká Fatra a na juhu Nízke Tatry) tvoria akúsi prirodzenú hradbu od regiónov Oravy, Turca a Horehronia. Dolný Liptov patrí z hľadiska geomorfologických jednotiek do provincie Západné Karpaty a do subprovincie Vnútorné Západné Karpaty. Z hľadiska vertikálnej členitosti sú na území zastúpené pahorkatiny, vrchoviny a hornatiny. Podľa rozdelenia výškových stupňov sú na území nízke vysočiny, stredovysočiny aj vysoké vysočiny.

Klíma

Okres leží od oblasti mierne teplej až po veľmi chladnú. Najvyššia nameraná teplota bola 37 °C, najnižšia −36 °C. Úhrny zrážok: Ružomberok – 727 mm, Ľubochňa – 835 mm, Liptovská Teplá – 696 mm, Smrekovica – 1 160 mm, Korytnica – 1 086 mm. Trvanie snehovej pokrývky: Ružomberok – 68 dní, Ľubochňa – 85 dní, Liptovská Teplá – 71 dní, Smrekovica – 180 dní, Korytnica – 110 dní. Prevládajúci smer vetra je zo západu, potom z juhu. V okrese sa nachádzajú takzvané vlhké kúty, ktoré patria k zrážkovo najbohatším vzhľadom na svoju nadmorskú výšku na Slovensku (Korytnica, záver Ľubochnianskej doliny, Kľak, Zelená dolina, Blatné, záver Nižného Matejkova). Najvyššiu snehovú pokrývku vzhľadom na nadmorskú výšku dosahuje turčianska vetva hrebeňa Veľkej Fatry a hlboko zarezané doliny v západnej časti okresu. Najvyššia snehová pokrývka: Ružomberok – 92 cm, Ľubochňa – 110 cm, Ľubochnianska dolina – Rakytov – 152 cm, Liptovské Revúce – 124 cm, Liptovská Lúžna – 121 cm, Korytnica – 166 cm, Smrekovica – 346 cm.

Vodstvo

Rieky celého okresu patria do povodia Váhu na jeho hornom toku a zároveň celý okres patrí do úmoria Čierneho mora, keďže rozvodnica medzi Čiernym a Baltským morom prechádza severnou časťou Kysuckých a Oravských Beskýd, kam okres nezasahuje a hlavné slovenské rozvodie medzi povodím riek vtekajúcich do Dunaja alebo Tisy prechádza východnou časťou Nízkych Tatier (Kráľova hoľa). Územie okresu patrí do mierne teplej vlhkej oblasti vo svojej kotlinovej časti a časti vybiehajúcich pohorí patria do veľmi vlhkej chladnej oblasti. Tak ako na celom Slovensku, aj v okrese Ružomberok hlavným činiteľom, ktorý v najväčšej miere ovplyvňuje priestorové rozloženie teplôt, zrážok pôd, rastlinstva, živočíšstva, ale aj spôsob využívania krajiny, je nadmorská výška.

Pôdy

Z pedogeografického hľadiska územie okresu zastupujú najmä balvanité pôdy zonálneho (napr. kambizem) aj azonálneho typu (napr. rendzina).

Rastlinstvo

Podľa fytogeograficko-vegetačného členenia sa prevažná časť okresu, teda jeho kotlinová časť, rozkladá v nešpecifikovanej ihličnatej zóne a podhorské a horské oblasti patri do kryštalicko-druhohornej oblasti bukovej zóny.

Reliéf

Základnou prírodnou črtou tejto oblasti sú hory, čo ovplyvňuje aj zloženie prírodných faktorov. Pohoria pokrývajú väčšinu rozlohy okresu, najmä v okrajových častiach. Vrcholy spomínaných pohorí sa pohybujú prevažne v pásme vegetačného stupňa zmiešaných a ihličnatých lesov. Miestami však dosahujú až alpínsky stupeň. Najviditeľnejší príklad alpínskeho stupňa je masív Prašivej v Nízkych Tatrách, kde sa nachádza aj najvyšší bod okresu Veľká Chochuľa (1 753 m). Dominantným masívom je aj Veľký Choč (1 611 m) nachádzajúci sa v pohorí Chočské vrchy na severnej hranici okresu.

Prirodzenú hranicu medzi pohoriami tvorí Liptovská kotlina, ktorá je súčasťou Podtatranskej kotliny a jej doliny zasahujúce hlboko do okolitých hôr. Najdlhšou dolinou je Ľubochnianska dolina (27 km), ktorá rozdeľuje masív Veľkej Fatry na dva hrebene. Ďalšou dominantnou dolinou je Revúcka dolina (20 km), ktorá oddeľuje Nízke Tatry od Veľkej Fatry. Priemerná nadmorská výška Liptovskej kotliny v okrese Ružomberok sa pohybuje od 490 m n. m. až 600 m n. m.

Stručná geologicko – tektonická charakteristika

Základná charakteristika: Z geologického hľadiska patria pohoria obkolesujúce dolný Liptov do skupiny jadrových pohorí. To znamená, že obsahujú jadro vystupujúce na povrch v najvyšších častiach pohoria, ktoré je zložené z najodolnejších hornín – žúl a kryštalických bridlíc. Na obvode kryštalického jadra sú umiestnené obalové série menej odolných hornín – vápencov, [dolomit|dolomitov] a slieňovcov – tvoriace nižšie a členitejšie časti pohoria. Príkladom je časť Salatíny v Nízkych Tatrách s najvyšším vrchom Salatín (1 630 m n. m.). V západnej časti Veľkej Fatry patriacej do územia regiónu je typické rozšírenie hornín usadených v spodnej a strednej kriede a v Chočských vrchoch sú najrozšírenejšie mohutné súvrstvia vápencov a dolomity.

Geomorfologický vývoj a geomorfologické procesy

Na vznik a vývoj prírodných výtvorov podstatnou mierou vplýva geologický podklad, ktorý je ďalej ovplyvňovaný klimatickými činiteľmi (voda, ľad, mráz, vietor a iné). Druhou najrozšírenejšou skupinou geologických podloží u nás sú väčšinou druhohorné karbonátové horniny (vápence, dolomity, sliene a iné). Síce pohoria obkolesujúce dolný Liptov sú jadrové, veľká časť územia dolného Liptova je reprezentovaná obalovými sériami, cez ktoré boli zložitými horotvornými pohybmi alpínskeho vrásnenia presunuté série krížňanského a chočského príkrovu. V týchto útvaroch dominujú vápnité horniny (vápence a dolomity), uplatňujú sa i sliene, slienité vápence, pestré bridlice, kremence a iné horniny. Krajinársky najatraktívnejšie krasové javy vznikli zvetrávaním a eróziou na horninách chočského príkrovu, pričom na horninách krížňanského príkrovu (prevaha slieňovcov a slienitých vápencov) sa vyvinul mäkko zaoblený reliéf. Tento je možné nájsť aj na žulách, ale bez výrazných skalných útvarov a prevažne je porastený lesom. Vo vyšších polohách (vysočinová krajina) prebieha zvetrávanie (krasovatenie) vápencov v chladnejšej a vlhšej klíme rýchlejšie, pretože k chemickému rozpúšťaniu pristupuje aj pôsobenie mrazu. V najnižšie položenej časti územia v okolí rieky Váh a jeho prítokov je badateľná výrazná fluviálna činnosť riek s mnohými svojimi formami. Nemožno zabudnúť aj na antropogénny vplyv, ktorého pozostatkom je napríklad ťažbou stavebného kameňa zmenená juhovýchodná časť vrchu Mních pri Liskovej.

Formy georeliéfu

Územie dolného Liptova je z hľadiska foriem georeliéfu veľmi pestré. Typické pre túto oblasť sú z veľkej diaľky viditeľné trosky chočského a krížňanského príkrovu v Chočských vrchoch a Veľkej Fatre. Reprezentuje ich Veľký Choč (1 611 m) s bohatým výskytom skalných útvarov, vysokých brál, stien, previsov, sutín či tvoriacimi sa úsypovými kuželmi pod strmými bralami a Čierny kameň vo Veľkej Fatre. Pre Chočské vrchy je typické, že nemajú súvislejší hlavný hrebeň a sú charakteristické samostatnými masívmi, do ktorých sa hlboko zarezáva Turícka dolina. Severné svahy sú strmšie ako južné. Často sú na celom území viditeľné úvaliny ako jedny z najčastejších foriem svahovej modelácie. Pri Ružomberku sa nachádza aj depresia Veľká meškovská priepasť. Doliny začínajúce na území dolného Liptova vchádzajúce do okolitých pohorí majú väčšinou tvar V so symetrickou konvexnou stavbou, niekde sa nachádzajú tiesňavy, napr. v Medvedej dolinke pri Turíku či pri Ludrovej je to tiesňava Hučiaky. Ďalšími veľmi častými formami sú fluviálne formy, napríklad meandre na rieke Váh s viditeľnou akumuláciou materiálu najmä v suchšom období, keď sa tvoria v koryte štrkové lavice. Pahorkatinný charakter centrálnej časti dolného Liptova bol vytvorený hĺbkovou eróziou prítokov Váhu ako aj Váhu samotného, ktoré sa zarezávali cez mäkký materiál obalových sérií jadrových pohorí. Zaujímavou formou fluviálneho procesu je tvrdoš „Jánošíkova päsť“ pri Liskovej, ako aj Liskovská jaskyňa (riečna puklinovorútivá), ktorá vznikla činnosťou bočného ramena Váhu v strednotriasových vápencoch. Osobitnú skupinu prírodných výtvorov na dolnom Liptove predstavujú travertínové formy. Sú to napr. tufová terasa Jazierce pri Ružomberku, terasovité Bešeňovské travertíny, či kaskádovitý Lúčanský vodopád na potoku Teplianka, ktorá prekonáva asi 7 m vysoký prah. Zaujímavá je aj travertínová kopa (mofet) s prameňom minerálnej vody v Sliačoch. Vplyv človeka zanechal za sebou napr. ťažbou stavebného kameňa zmenenú juhovýchodnú časť vrchu Mních pri Liskovej, odkryv obalových sérií pri Bielom Potoku, upravené brehy niektorých potokov, hate na rieke Revúca, Jamborov prah na Váhu pri Liskovej či umelo prehĺbené korytá riek a potokov kvôli ťažbe štrku a piesku.

Obyvateľstvo

Humánnogeografická poloha sa vyznačuje dobrým umiestnením jednak s ohľadom na železnice (územím okresu prechádza trať Košicko-bohumínskej železnice), ako aj na sieť diaľnic a rýchlostných ciest (cez okres prechádzajú dôležité dopravné tepny – severný koridor Žilina-Košice a taktiež spojnica sever – juh z Poľska do Maďarska). Okres nehraničí so žiadnym štátom, z územnosprávneho členenia len s Banskobystrickým krajom. Najbližšie administratívne, populačné, priemyselné, kultúrne či službové centrá národného charakteru (Žilina, Martin, Banská Bystrica, Poprad) sú od okresu vzdialené pomerne rovnomerne, navyše sa okres Ružomberok nachádza takmer v strede medzi Bratislavou a Košicami. Hoci okres leží mimo hlavnej oblasti poľnohospodárskej výroby Slovenska (Podunajská a Východoslovenská rovina), jej absencia je čiastočne nahradená menším využitím Liptovskej kotliny a lesným hospodárstvom Nízkych Tatier, Veľkej Fatry a Chočských vrchov, aj keď toto nie je veľmi rozvinuté, keďže prvé dve z uvedených pohorí sú národné parky. Poloha takmer v strede Slovenska s dobrou dopravnou infraštruktúrou a využitím bohatého potenciálu cestovného ruchu predurčuje okres na intenzívnejší rozvoj v budúcnosti.

Rozmiestnenie a hustota obyvateľov

Tabuľka č.1: Rozloha, počet a hustota obyvateľov obcí okresu Ružomberok v roku 2003

Prameň: Bilancia pohybu obyvateľstva v SR podľa obcí, 1997 – 2003 (2004). ŠÚ SR, Bratislava, 540 s.

Vývoj počtu obyvateľov okresu Ružomberok a Slovenska za roky 1997 – 2003 je porovnateľný. V oboch prípadoch v rokoch 1997 – 2000 dominuje mierne progresívny nárast, od roku 2000 výraznejší regresívny úbytok (za Slovensko sa v roku 2003 opäť mierne zvyšuje). Z uvedeného vyplýva, že okres Ružomberok sa v týchto ukazovateľoch neodlišuje od Slovenska. Rozmiestnenie obyvateľov v jednotlivých obciach okresu Ružomberok sa podľa teórie Lorenza podstatne odlišuje. Lorenzova teória určuje rovnomerné rozmiestnenie obyvateľov (napr. 30 % obyvateľov žije na 30 % územia), v prípade okresu Ružomberok je rozmiestnenie nerovnomerné – 15 % obyvateľov žije na 53 % územia, 48 % na 80 % a pod. Táto nerovnomernosť vyplýva z polohy obcí v okrese – ležia v Liptovskej kotline a prevažná časť okresu sa rozkladá v pohoriach Nízke Tatry, Veľká Fatra a Chočské vrchy. To spôsobuje koncentráciu obyvateľov v centrálnej časti okresu (výnimku tvoria obce L.Revúce, L.Osada a L. Lúžna), zatiaľ čo horské oblasti sú prakticky neosídlené. Hustota obyvateľov v okrese Ružomberok sa pohybuje v intervale od 9,17 do 294,62 obyv./km², pričom dve najmenšie hustoty, Ľubochne a Liptovských Revúc, možno vysvetliť relatívne veľkou rozlohou obcí. Naopak, najväčšiu hustotu, Ružomberka a Štiavničky, pokladáme za prirodzenú, pretože Ružomberok je centrom okresu, jeho hlavným sídlom a preto tu na pomerne veľkej ploche žije aj najviac obyvateľov. Štiavnička má malý kataster, leží hneď vedľa Ružomberka, preto je hustota najvyššia. Hustota obyvateľov okresu Ružomberok (91,44 obyv./km²) je menšia ako celoslovenský priemer (110 obyv./km²).

Poľnohospodárstvo

Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo je ovplyvňované lokalizačnými faktormi, ktoré môžu byť fyzicko-geografické alebo humánno-geografické. Medzi prvé uvedené patrí georeliéf, podnebie a pôdy. Georeliéf na území okresu Ružomberok je determinujúci hlavne nadmorskou výškou, pretože okres má veľký výškový rozdiel, pričom na poľnohospodárske účely sa využíva len prislúchajúca západná časť Liptovskej kotliny a priľahlé doliny prítokov Váhu (napr. Revúca). Lesné hospodárstvo Nízkych Tatier, Veľkej Fatry a Chočských vrchov ako pohorí ohraničujúcich okres nie je veľmi rozvinuté, keďže prvé dve z uvedených pohorí sú národné parky. Voľné priestory horských oblastí sa využívajú ako lúky a pesienky pre chov oviec a dobytka. Podnebie je rozhodujúce hlavne pre pestovanie rastlín, pretože okres sa nachádza v mierne teplom okrsku, vlhkom, s chladnými až studenými zimami. To spôsobuje, že napriek pomerne vhodným pedologickým podmienkam v kotline (výskyt fluvizemí) sa tieto nemôžu využiť v plnej miere, lebo klimatické podmienky obmedzujú druhovú pestrosť pestovaných plodín. Chov hospodárskych zvierat (ovce, dobytok, ošípané) nezávisí tak od klimatických či pedologických podmienok, v zime sa využíva ustajnenie, v lete pasienkarstvo. V celkovom pohľade na stav poľnohospodárstva a lesného hospodárstva možno povedať, že fyzicko-geografické lokalizačné faktory určujú také plodiny a spôsob využitia poľnohospodárskych a horských oblastí, ktoré sú ideálnou možnosťou na využitie v danom území. Pre okres Ružomberok to platí, pestujú sa plodiny, ktorých výskyt je determinovaný klimatickými či pedologickými podmienkami, ale v poslednej dobe sa čoraz viac uplatňuje novodobý trend, kedy sa kompetencie presúvajú do oblasti súkromného vlastníctva pôdy, cestovného ruchu a urbanizácie, ktoré zaberajú časti poľnohospodárskej pôdy (napr. výstavba termálneho komplexu Bešeňová, v budúcnosti výstavba diaľničnej spojky Hubová-Ivachnová).

Stupeň poľnohospodárskeho využitia

SPV vypočítame podľa nasledovného vzorca: SPV = PP / CV. 100 (%), kde PP je poľnohospodárska pôda a CV celková výmera. SPV je vlastne údaj, koľko percent z celkovej výmery určitého katastra obce zaberá poľnohospodárska pôda. SPV v okrese Ružomberok (za rok 2002) je 28,95 %, v porovnaní s hodnotou za celé Slovensko 49,75 % je asi o polovicu nižší. Stred okresu Ružomberok ako kotlina obsahuje heterogénne poľnohospodárske areály, trvalé kultúry a ornú pôdu, pričom so zväčšujúcou sa svahovitosťou okolitých pohorí sa viac vyskytujú lúky a pasienky, zmiešané, ihličnaté a v menšej miere aj listnaté lesy. Zastúpenie SPV v katastroch okresu je nerovnomerné, závislé od fyzickogeografických, ale aj humánnogeografických podmienok. Najväčšie SPV dosahujú vo všeobecnosti katastre pri rieke Váh a jej okolí, najmenšie naopak katastre v horských oblastiach. Obce Bešeňová, potok a Liptovská Teplá majú jedny z najväčších hodnôt SPV, vyplýva to z ich polohy v Liptovských nivách, pričom v katastrálnom území obce je zastavaná plocha malá, preto je tu najviac poľnohospodárskej pôdy (v prípade Bešeňovej môžeme vysloviť hypotézu, že SPV sa bude v budúcnosti znižovať kvôli výstavbe termálneho kúpaliska, penziónov a parkovísk). Najvyššiu hodnotu SPV má Ludrová, obec ležiaca na úpätí severnej strany Nízkych Tatier. Má síce relatívne malý kataster, ale keďže je tu len 6,25 % lesa a zastavaná plocha je 5,38 %, skoro celá ostatná časť pripadá na poľnohospodársku pôdu. Vysoká hodnota SPV v tomto prípade je podmienená aj historickými faktami, pretože Ludrová vždy bola „poľnohospodárska obec“, aj v súčasnosti má najväčšie družstvo v ružomberskom okrese. Najmenšie hodnoty SPV majú obce ako Ľubochňa (obec leží vo vyústení Ľubochnianskej doliny vo Veľkej Fatre, kde až skoro 94 % katastra sú lesy), Stankovany (obec leží v úzkej nive Váhu pod vrchom Šíp a kataster obce má okrem zastavanej plochy veľký sklon) či Hrboltová (táto obec leží na úpätí vrchu Čebrať, prevažnú časť katastra tvoria lesy, veľkú plochu zaberá bývalý kameňolom Skladaná skala, ako aj čistiareň odpadových vôd). Katastre okresu, ktoré tvoria prevažnú časť rozlohy celého okresu (Ružomberok, Liptovská Osada, Liptovská Lúžna, Liptovské Revúce, Liptovská Štiavnica, Lúčky, Turík) majú SPV s hodnotou 25,1 – 35 %, pretože to vyplýva z ich polohy na rozhraní terás riek Váh alebo Revúca a podhorských a horských oblastí okolitých pohorí (Nízke Tatry, Veľká Fatra, Chočské vrchy). Poloha obce nie je vždy rozhodujúcim faktorom SPV. Ako príklad uvádzame obec Liptovský Michal. Leží pri obciach Bešeňová, Potok a Liptovská Teplá, ktoré majú skoro najvyššie hodnoty SPV v okrese. Tiež je to časť Liptovských nív, ale predpokladaná vysoká hodnota SPV je negovaná na jednej strane malým katastrom, na ktorom je relatívne veľká zastavaná plocha obce, na druhej strane veľkú časť zaberá komunikácia – most a križovatka cez diaľnicu a rybníky. Zaujímavosťou je, že tu nie je žiadna plocha lesnej pôdy. Keďže klimatické faktory determinujú pestovanie plodín vlastne len do kotlinovej oblasti a priľahlých nív a terás prítokov Váhu, podhorské a horské lúky a pasienky sa využívajú na chov oviec a dobytka (tento je však zastúpený aj v kotlinovej časti, hlavne na tých plochách, ktoré sú poľnohospodárskou pôdou, ale nie sú orané).

Stupeň zornenia

SZ vypočítame podľa nasledovného vzorca: SZ = OrP / PP. 100 (%), kde PP je poľnohospodárska pôda a OrP orná pôda. SZ je vlastne údaj, koľko percent z celkovej poľnohospodárskej pôdy určitého katastra obce zaberá orná pôda, čiže koľko percent poľnohospodárskej pôdy sa intenzívne obrába, orie. SZ v okrese Ružomberok (za rok 2002) je 19,74 %, v porovnaní s hodnotou za celé Slovensko 59,08 % je asi o tretinu nižší. Stred okresu Ružomberok ako kotlina obsahuje heterogénne poľnohospodárske areály, trvalé kultúry a ornú pôdu, pričom so zväčšujúcou sa svahovitosťou okolitých pohorí sa viac vyskytujú lúky a pasienky, zmiešané, ihličnaté a v menšej miere aj listnaté lesy. Zastúpenie SZ v katastroch okresu je nerovnomerné, závislé od fyzickogeografických, ale aj humánnogeografických podmienok. Najväčší SZ (55,1 – 69,3 %) majú obce ležiace pri rieke Váh, v jej nive: Ivachnová, Štiavnička, Lisková a Liptovský Michal (prevažuje súkromné vlastníctvo pôdy, ktorú obyvatelia intenzívne obhospodarujú). Obec Ludrová nemá najväčší SZ, ktorý by sme mohli čakať podľa jej SPV, lebo až 44,69 % jej katastra zaberajú trvalé trávne porasty. Tieto využíva Ludrovské družstvo na chov dobytka. Najmenší SZ v okrese, len cca 0,9 – 9 %, majú obce v horských oblastiach, úzkych dolinách, ako napr. Liptovské Revúce, Ľubochňa, Liptovská Osada, Liptovská Lúžna, Lúčky. Je to preto, lebo väčšina z nich leží v úzkej nive riek a je obkolesená nastupujúcim pohorím s veľkým sklonom a tieto podhorské oblasti sa väščinou ako trvalé trávne porasty využívajú na chov oviec. Ostatné obce majú SZ mierny, zhruba 25 – 45 %, ovplyvňujú to najmä klimatické a pôdne podmienky. Pre poľnohospodárstvo je dôležité poznať aj agronomickú charakteristiku pôdnych typov. V kotlinovej časti okresu sa nachádzajú hlavne fluvizeme a čiernice, ktoré sú však vo vegetačnom období závislé od zrážok a najmä klimatických podmienok. Preto nie je ich dobrú agronomickú hodnotu využiť v okrese naplno, stále sú však najvyužívanejšími, najmä na pestovanie obilnín. V oblastiach s výskytom kambizemí, ktoré sú agronomicky nízko hodnotné, sa pestujú zemiaky, často striedavo s vybranými krmovinami (ďatelina s hrachom). Podzoly a rendziny sa nevyužívajú na orbu, majú obsah humusu nízky (menej ako 1,8 %), sú na nich lúky a pasienky.

Úroveň priestorovej koncentrácie poľnohospodárskej a ornej pôdy

1. Najväčšia koncentrácia poľnohospodárskej pôdy v okrese Ružomberok je v katastroch Ružomberok, Liptovské Revúce, Liptovská Lúžna, Liptovská Osada, Sliače. Je to najmä preto, lebo sú to rozlohou najväčšie katastre. V týchto katastroch sa nachádza až 52,63 % celkovej poľnohospodárskej pôdy okresu. Najväčšia koncentrácia ornej pôdy je v katastroch Sliače, Lisková, Ružomberok, Liptovská Štiavnica, Ivachnová, Ludrová, kde sa nachádza až 59,3 % celkovej ornej pôdy okresu. Tieto katastre ležia v poľnohospodársky najvhodnejších častiach okresu, v kotlinovej časti pri rieke Váh.

2. Aspoň polovica poľnohospodáskej pôdy okresu sa nachádza v 17 katastroch: Ludrová, Potok, Bešeňová, Liptovská Teplá, Štiavnička, Madočany, Liptovský Michal, Sliače, Ivachnová, Lisková, Martinček, Komjatná, Valaská Dubová, Hubová, Likavka, Turík a Ružomberok, pričom platí, že celková výmera týchto katastrov je minimálna (t. j. menšia, ako celková výmera akejkoľvek inej skupiny katastrov, v ktorej sa nachádza aspoň polovica poľnohospodárskej pôdy). Aspoň polovica ornej pôdy okresu je lokalizovaná v 10 katastroch: Štiavnička, Ludrová, Liptovský Michal, Ivachnová, Lisková, Sliače, Madočany, Liptovská Teplá, Bešeňová a Komjatná, pričom platí, že celková výmera týchto katastrov je minimálna (t. j. menšia, ako celková výmera akejkoľvek inej skupiny katastrov, v ktorej sa nachádza aspoň polovica ornej pôdy).

3. V okrese je rovnomernejšie priestorovo rozmiestnená poľnohospodárska pôda, pretože je zastúpená najmä vo veľkých katastroch. Orná pôda je výraznejšie priestorovo koncentrovaná, pretože sa nachádza najmä v katastroch v kotlinovej časti, kde sú na poľnohospodárstvo najlepšie podmienky.

4. GINI koeficient pre poľnohospodársku pôdu je 17,76, pre ornú pôdu 51,77.

Hospodárska štruktúra a štruktúra priemyselnej výroby

Tabuľka č.2.: Odvetvová štruktúra priemyslu v okrese Ružomberok a na Slovensku v roku 2004 (za organizácie s 20 a viac zamestnancami)

Prameň: Zamestnanci a mzdové prostriedky za rok 2004 podľa OKEČ za SR a okres Ružomberok

Vysvetlivky: CA- ťažba energetických surovín, CB- ťažba neenergetických surovín, DA- výroba potravín, nápojov a tabakových výrobkov, DB- výroba textílií a odevov, DC- spracovanie kože, výroba kožených výrobkov, DD- Spracovanie dreva, výroba výrobkov z dreva, DE- výroba celulózy, papiera, výrobkov z papiera, vydavateľstvo, tlač, DF- výroba koksu, rafinovaných ropných produktov., jadrového paliva, DG- výroba chemikálií, chemických výrobkov, chemických vlákien, DH- výroba výrobkov z gumy a plastov, DI- výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov, DJ- výroba kovov a kovových výrobkov, DK- výroba strojov a zar. i.n., DL- výroba elektrických, optických zariadení, DM- výroba dopravných prostriedkov, DN- výroba inde neklasifikovaných, E- výroba, rozvod elektriny, plynu, vody''

Graf č.2

Prameň: Zamestnanci a mzdové prostriedky za rok 2004 podľa OKEČ za SR a okres Ružomberok

Vysvetlivky: CA- ťažba energetických surovín, CB- ťažba neenergetických surovín, DA- výroba potravín, nápojov a tabakových výrobkov, DB- výroba textílií a odevov, DC- spracovanie kože, výroba kožených výrobkov, DD- Spracovanie dreva, výroba výrobkov z dreva, DE- výroba celulózy, papiera, výrobkov z papiera, vydavateľstvo, tlač, DF- výroba koksu, rafinovaných ropných produktov., jadrového paliva, DG- výroba chemikálií, chemických výrobkov, chemických vlákien, DH- výroba výrobkov z gumy a plastov, DI- výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov, DJ- výroba kovov a kovových výrobkov, DK- výroba strojov a zar. i.n., DL- výroba elektrických, optických zariadení, DM- výroba dopravných prostriedkov, DN- výroba inde neklasifikovaných, E- výroba, rozvod elektriny, plynu, vody''

Tabuľka č. 3 : Odvetvová štruktúra priemyslu podľa sektorov v okrese Ružomberok a na Slovensku v roku 2004 (za organizácie s 20 a viac zamestnancami)

Prameň: Zamestnanci a mzdové prostriedky za rok 2004 podľa OKEČ za SR a okres Ružomberok

Graf č.3

Prameň: Zamestnanci a mzdové prostriedky za rok 2004 podľa OKEČ za SR a okres Ružomberok

Slovensko patrí medzi rozvinuté európske štáty a z hľadiska hospodárstva má percentuálne zastúpenie sektorov podobné ako v ostatných členských krajinách Európskej únie – primárny sektor, čiže poľnohospodárstvo tvorí približne 4,6 %, sekundárny sektor 37 % a v službách pracuje až 58,2 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Okres Ružomberok má zastúpenie v službách o niečo vyššie, 59,4 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva pracuje v terciárnom sektore. Má to za následok najmä hospodárska politika okresu, ťažisko hospodárstva stojí na známom papierenskom „gigante“ Mondi Business Paper SCP a v poslednej dobe sa presúva čoraz viac na cestovný ruch. Tento sa orientuje hlavne na Veľkú Fatru so známym lyžiarskym strediskom Malinô Brdo a termálne kúpalisko – akvapark v Bešeňovej. Poľnohospodárstvo má v okrese nepriaznivé podmienky na rozvoj, okrem časti Liptovskej kotliny na východe od Ružomberka je územie okresu hornaté, a preto je v poľnohospodárstve zamestnaných len 4,58 % pracovníkov, čo predstavuje priemer Slovenska.

Z hľadiska priemyslu, v okrese Ružomberok je v tomto sektore obsadených 4 247 z 12 573 pracovných miest, na Slovensku 408 064 z 1 213 437. Na Slovensku prevláda predovšetkým výroba elektrických, optických zariadení, výroba kovov a kovových výrobkov, no značné zastúpenie nájdeme aj u potravinárskeho a textilného priemyslu, v okrese Ružomberok dominuje so 44 % výroba celulózy a papiera a výrobkov z papiera.

Ako to vyzeralo v minulosti?

K tradičnej poľnohospodárskej, drevárskej, ovčiarskej a trhovo-obchodnej tradícii v okrese sa pridružilo remeselníctvo, ktoré sa neskôr združilo do početných cechov. Z nich sa začali vytvárať menšie podniky, z ktorých sa v poslednej tretine 19. storočia, aj vďaka vybudovaniu Košicko-bohumínskej železnice a prítomnosti rieky Váh, začal rodiť významný slovenský priemysel. Konkrétne išlo o rozvoj papierenského a textilného priemyslu, spracovanie dreva, ale aj o rozvoj tehelne (1871), bryndziarne (1850) a zápalkárne (1890). S rozvojom priemyslu v meste vznikali aj slovenské peňažné ústavy. V poslednej tretine 19. a v prvej polovici 20. storočia sa Ružomberok stal významným finančným a priemyselným centrom Slovenska. Na tradíciu výroby papiera nadviazala v roku 1883 založená továreň na drevovinu a lepenku (mestská časť Biely Potok). Z týchto tradícii vznikol nový závod Sólo (1880) a v rokoch 1907 a 1908 ďalší závod, ktorý časom dostal meno SUPRA. V západnej časti mesta začal koncom 19. storočia (1894) vyrastať ďalší veľký priemyselný kolos – Rybárpoľská textilka, ktorá sa postupne stala najväčšou v Uhorsku. V roku 1991 vznikol Mäsokombinát TATRAN, ktorý však zanikol po pár rokoch pôsobenia.

Ako to vyzerá v súčasnosti?

V okrese Ružomberok má v súčasnosti z hľadiska priemyslu stále dominantné postavenie celulózo-papierenský a textilný priemysel, ktorý tvorí približne 71 % pracovných síl v tomto sektore. Treba však spomenúť, že pokiaľ výroba celulózy a papiera, reprezentovaná firmou MONDI Business Paper SCP (celoslovenský monopol vo výrobe celulózy a papiera, niekoľkomiliardové ročné zisky), nadviazala na dlhoročnú tradíciu a s využitím dobrej polohy a infraštruktúry pokračuje vo výrobe dodnes a neustále sa rozrastá, textilná výroba, v minulosti reprezentovaná firmou Rybárpoľská textilka, potom TEXICOM (v súčasnosti v likvidácii), postupne upadá a na jej miesto prichádzajú iné, zahraničné firmy, napríklad Enrico (zákazkové šitie a výroba odevov). Popri týchto dvoch dominantných odvetviach je v okrese zastúpené ešte spracovanie dreva a výroba reziva (lokalizované ako v Ružomberku, napr. Slovwood, Sagens a Drevoart, tak aj vo vidieckych sídlach, napr. Drevovýroba Likavka, Intersors v Ľubochni a i. – tu nie je dopravná poloha rozhodujúca, toto odvetvie je zastúpené aj v obciach v centre kotliny) a nábytku (napr. Liptona, v súčasnosti v likvidácii), ktoré využívajú prírodné bohatstvo lesov v okrese. Ďalším zastúpeným odvetvím je výroba a spracovanie kovov a nekovových výrobkov a strojárska výroba (napr. Kovex a IFP v Liskovej – spracovanie kovov, prípadne iné firmy v Ružomberku, ktoré majú aj túto oblasť v predmete činnosti, napr. Elektro a spol. Technoconsulting-Texicom). Malé zastúpenie v okrese má aj výroba výrobkov z plastov a to najmä výroba plastových okien (Koplast v Ružomberku) a výroba potravín a nápojov (napr. Martino v Ružomberku – výroba nealko nápojov). Posledným väčším odvetvím v okrese je výroba a rozvod elektriny, plynu a vody, ktorý zamestnáva 8,5 % zamestnancov v priemysle (napr. Energetika Ružomberok). Z hľadiska priestorového rozloženia priemyselných podnikov, takmer 5/6 produkcie je v meste Ružomberok, zvyšok ostáva na ostatné sídla – obce však nehrajú dôležitú úlohu pri vytváraní pracovných príležitostí.

Cestovný ruch

Prírodný potenciál

Okres Ružomberok (dolný Liptov) je obkolesený štyrmi krásnymi pohoriami – na juhu Nízkymi Tatrami, na západe Veľkou Fatrou, na severe Chočskými vrchmi a na východe Podtatranskou kotlinou. Keďže prvé dve pohoria sú národnými parkmi a územie západnej časti Liptovskej kotliny je známe prítomnosťou geologického zlomu s výskytom termálnych a minerálnych vôd, v okrese je na dosah veľmi veľa možností na uplatnenie v cestovnom ruchu. Vo Veľkej Fatre, ktorá zasahuje do okresu svojím východným súvislým hrebeňom začínajúcim už v Ružomberku, sú najvýznamnejšie miesta najmä pri Liptovských Revúcach (troska krížnanského príkrovu Čierny Kameň, vyhliadkové vrchy Rakytov a Krížna) a Ružomberku (vyhliadkové vrchy Sidorovo, Malinô, rekreačné stredisko Smrekovica a SKIPARK Malinô Brdo). V ostatných častiach sú zastúpené aj priepasti a menšie jaskyne, no tieto nie sú prístupné. Na východnej strane Veľkej Fatry pod Ružomberkom sa tiež vyskytuje travertínová terasa Jazierce a menší vodopád pri vyústení Trlenskej doliny v Bielom Potoku. Nízke Tatry zasahujú do okresu časťou Salatíny a masívom Prašivej. Najmä oblasť Salatíny je bohatá na krasové formy, ktoré sú reprezentované tiesňavou Hučiaky, Ludrovskou a Gotickou jaskyňou (nie sú prístupné), ale aj menšími priepasťami. Najvyšším vrchom tejto oblasti je Salatín (1 630 m), z ktorého je kruhový výhľad na západnú časť Nízkych Tatier a Liptovskej kotliny. Masív Prašivej pri Liptovskej Lúžnej vystupuje najvyššie na Veľkej Chochuli (1 753 m), na severe odteká prameniaca Lúžňanka, ktorá na svojom hornom a strednom toku tvorí zaujímavé meandre.

Chočské vrchy na severe okresu sú známe svojimi antecedentnými dolinami Prosiecka a Kvačianska (na územie okresu však nezasahujú, ale sú ľahko prístupné), ako aj peknou príkrovovou troskou – Veľkým Chočom (1 607 m). Tento je známy svojim nádherným kruhovým výhľadom a turisticky je veľmi vyhľadávaný. V Turíckej doline sa nachádza aj Monikova chata s tajchom. Z početne zastúpených minerálnych a termálnych prameňov sa využívajú pramene v Lúčkach kúpeľnou formou (liečba najmä ženských chorôb), termálny prameň v Bešeňovej (známe kúpaliská,v súčasnosti sa modernizujú na akvapark), minerálne pramene v Korytnici (v minulosti svetoznáme kúpele, dnes miesto plnenia minerálnej vody) a čiastočne (hlavne miestnym obyvateľstvom) aj Rojkovká travertínová kopa pri Stankovanoch a termálny výver pri Kalamenoch. Ostatné minerálne pramene (Sliače, Liptovská Štiavnica, Jazierce a iné) sa využívajú na pitie.

Rieky dolného Liptova sú turisticky (na vodáctvo) využiteľné len tri. Váh je splavný po celý rok (nie v období mrazov) v celej svojej dľžke, ktorou preteká cez okres, len pri Liskovej je miesto prerušenia plavby – Jamborov prah. Revúca ako ľavostranný prítok Váhu je splavná od Liptovských Revúc len pri dostatočnej vodnosti, čo je v období jarných mesiacov. Ľubochnianka je splavná na svojom dolnom toku pri dostatočnej vodnosti, koná sa tu Ľubochnianska kryha – zábavná súťaž kajakov a člnov. Z ostaných prírodných zaujímavostí je tu napríklad Lúčanský vodopád (prekonáva asi 12 metrový rozdiel travertínových kaskád v obci Lúčky), Bešeňovské travertíny (do červena sfarbená travertínová kopa pri Bešeňovej), Liskovská jaskyňa (nie je verejnosti prístupná), obtočník –„Jánošíkova päsť“ pri Liskovej, travertínová kopa (mofet) s prameňom minerálnej vody v Sliačoch, skalné útvary v osade Studničná pri Komjatnej (využívané na lezenie) alebo aj Brankovský vodopád pri Bielom Potoku (dosahuje až 50 metrov, ale len pri dostatočnej vodnosti).

Spoločenský potenciál

Strategická poloha dolného Liptova ako súčasného okresu Ružomberok na mieste bývalých obchodných ciest z Poľska do Maďarska a z Česka na východ do Ruska znamenala aj zákonité osídlenie tohto priestoru človekom, ktorý toto prostredie skultúrnil. V priebehu spoločensko-historického vývoja sa zachovali mnohé kultúrne pamiatky, ktoré aj v súčasnosti lákajú veľa turistov. Z hradov sa zachovali len zrúcaniny – Likavský hrad pri Likavke a Liptovský hrad pri Kalamenoch. V mnohých obciach sú zachovalé kaštiele. Napr. kaštireľ v Liptovskej Štiavnici slúžil donedávna ako kostol, v minulosti sa tu aj nakrúcali filmy (Zemianska česť).V kaštieli v Bešeňovej dnes sídli poľovnícke múzeum ako vysunutá expozícia Liptovského múzea v Ružomberku. Iné kaštiele sú spustnuté (Madočany, Liptovská Teplá), niektoré sa rekonštrujú (Ivachnová) na hotelové ubytovanie.

Mesto Ružomberok je najvýznamnejšou koncentráciou pamiatok, čo súvisí s jeho prirodzeným postavením ako centra oblasti. Centrálna časť mesta je vyhlásená za pamiatkovú zónu, sú tu napr. najstaršia pamiatka mesta námestie Andreja Hlinku (ako NKP), rímskokatolícky kostol sv. Ondreja, Mariánsky stĺp, Ružomberské piaristické gymnázium, Galéria Ľudovíta Fullu, Liptovské múzeum (expozície prírody, archeológie, histórie, etnografie a papierníctva na Slovensku a expozícia o živote a diele Andreja Hlinku) alebo Kultúrny dom Andreja Hlinku, ktorý je zrekonštruovaný na trojhvieydičkový hotel. V mestskej časti Černová sa nachádza aj súbor pamiatok venovaný obetiam černovskej masakry v roku 1907.

Osobitné, veľmi významné miesto v cestovnom ruchu okresu patrí osade Vlkolínec, ktorá je zapísanáod roku 1993 do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Je to živá obec s 35 drevenicami a 26 trvalo žijúcimi občanmi a zároveň prírodná rezervácia ľudovej architektúry a pozoruhodne neporušene zachovaný sídelný celok, ktorý z hľadiska rovnorodosti nemá porovnateľný súbor domov v rámci stredoeurópskeho územia. V roku 2004 Vlkolínec navštívilo asi 90 000 turistov. Ľudovú architektúru môžete nájsť aj napr. v Liptovskej Lúžnej, Liptovských Revúcach a v Ľubochni zaujímavé secesné kúpeľné domy.

Určitým turistickým cieľom môžu byť aj kostoly. Viaceré z nich majú vnútornú výmaľbu, za zmienku stojí kostol sv. Martina v Martinčeku, v ktorom boli objavené nástenné maľby z prelomu 12. a 13. storočia.

Folklórne slávnosti majú dlhú tradíciu. V Ružomberku sa koná pravidelne napr. sadenie mája, v Sliačoch je to festival Liptovské dni matky, v mnohých obciach ľudové slávnosti zvané „bursa“ (dvoj-trojdňová veselica s mladými oblečenými v miestnych krojoch). Pod Likavským sa usporadúva detský folklórny festival, miestny festival býva aj v Lúčkach. Okrem toho každoročne na Ondreja býva v Ružomberku jarmok.

Značná časť turistov prichádza aj za športom. V Ružomberku funguje futbalové mužstvo najvyššej Corgoň ligy, takisto prvoligové hokejové mužstvo a extraligové basketbalové družstvo žien. Okrem toho sa usporadúvajú viaceré, aj medzinárodné preteky, napr. v Sliačoch šachové, na sídlisku Klačno plážový volejbal, na Malinom Brde beh do vrchu, v mnohých obciach behy oslobodenia (Likavka, Sliače). V Lúčkach je aj minigolf a skoro všetky obce už majú tenisové kurty. Rybárčenie je povolené na úseku Váhu a Revúcej, pri Ivachnovej sa konajú aj majstrovstvá v love hlavátky. Najvýznamnejšie lyžiarske stredisko je SKIPARK Malinô Brdo pri Ružomberku, potom aj Liptovský raj pri Liptovských Revúcach s najdlhšou zjazdovkou na Slovensku (cez 1500 metrov), menšie sú aj v obciach Turík, Ľubochňa, Kalameny. V lete je možný aj splav Váhu od Bešeňovej. Celé územie okresu je vhodné na cykloturistiku pre svoj členitý a zaujímavý reliéf.

Najnavštevovanejšie gastronomické miesta sú najmä salaše (Liptovské Revúce, Liptovská Lúžna, Hubová, Potok). Štýlové reštaurácie sú aj v Ružomberku, Bešeňovej a Liptovskej Teplej.

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Ružomberok rozdelený podľa obcí a miest
• Zoznam okresov na Slovensku
• Administratívne členenie Slovenska

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ružomberok (okres)

Externé odkazy

• Okres Ružomberok v Mestskej a obecnej štatistike ŠÚ SR