STS-101

**STS-101**
Znak misie
Údaje o misii
Názov misie:	STS-101
COSPAR ID:	2000-027A
Raketoplán:	Atlantis
Posádka:	7
Kozmodróm (rampa):	Kennedyho vesmírne stredisko, Florida (39-A)
Štart:	19. máj 2000, 10:11 UTC
Pristátie:	29. máj 2000, 06:20 UTC, Kennedyho vesmírne stredisko, Florida
Trvanie:	9 dní, 21 hodín, 10 minút
Apogeum:	341 km
Perigeum:	332 km
Doba obehu:	91 minút
Fotografia posádky
	; zľava sedia sedí Horowitz, Halsell, stoja Weberová, Williams, Usačov, Voss, Helmsová
Navigácia
STS-99	STS-106
	Kozmonautický portál

STS-101 bola misia amerického raketoplánu Atlantis na Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Išlo o 98. let raketoplánu a 21. rokov raketoplánu Atlantis. Cieľom desaťdňovej misie bola doprava zásob na stanicu. Štart misie sa trikrát oneskoril kvôli silnému vetru v mieste štartu. Raketoplán uskutočnil 155 obletov Zeme. Uskutočnil sa jeden výstup do vesmíru.

Posádka

James D. Halsell, Jr. (5), veliteľ
Scott J. Horowitz (3), pilot
Mary Ellen Weberová (2), letový špecialista 1
Jeffrey N. Williams (1), letový špecialista 2
James S. Voss (4), letový špecialista 3
Susan J. Helmsová (4), letový špecialista 4
Jurij V. Usačov (3), letový špecialista 5, Roskosmos (RKK Energija)

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Priebeh misie

Raketoplán sa s ISS spojil v nedeľu 21. mája 2000 o 04:31 UT. Ešte pred vstupom astronautov na palubu ISS 22. mája sa uskutočnil jeden výstup do vesmíru (EVA). Počas neho Voss a Williams pripevnili na povrch ISS americký manipulátor (žeriav) OTD. Ten bol totiž počas svojej pôvodnej inštalácie zaistený nedokonale. Astronauti tiež dokončili inštaláciu ruského manipulátora Strela na adaptéri medzi modulmi Unity a Zarja. Potom vymenili na module Unity jednu z dvoch antén ECOMM. Pre uľahčenie budúcich operácií mimo stanice pripevnili Voss a Williams na povrch ISS osem nových madiel.

Nasledujúci deň vstúpila posádka raketoplánu do ISS. Ako prví do stanice vstúpili Helmsová, Usačov a Voss, ktorí v nasledujúcom roku tvorili druhú základnú posádku ISS. Astronauti vymenili dve zo šiestich batérií, inštalovali nové potrubie, ktoré pomohlo zlepšiť cirkuláciu atmosféry. Tiež odobrali vzorky atmosféry na neskoršiu analýzu.

V ďalších dňoch astronauti prenášali náklad na ISS a vykonávali na stanici opravy. V module Zarja vymenili 4 batérie a požiarne hlásiče, pamäť v telemetrickom systéme (u ktorej končila záručná doba) a v neposlednom rade naplnili štyri plastové vaky (každý s objemom 45 litrov) vodou. Celkovo preniesli vyše 1 000 kg nákladu.

Poslednou úlohou misie STS 101 bolo zvýšenie dráhy komplexu ISS. K nemu došlo 25. mája 2000. Raketoplán pomocou motorčekov RCS "zdvihol" ISS o približne 40 km. Počas celkom 3 manévrov bola ISS navedená na novú obežnú dráhu vo výške 372 × 380 km. Nasledujúceho dňa sa Atlantis od ISS odpojil a po vykonaní inšpekčného obletu sa vydal na zostupnú dráhu k Zemi. Na dráhe 15 Kennedyho vesmírneho strediska pristál úspešne 29. mája 2000 v čase 8:20 SELČ.

Misia STS-101 bola prvá, kedy sa do vesmíru vypravil raketoplán so skleneným kokpitom.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému STS-101

Externé odkazy

Let na stránke NASA Archivované 2012-07-28 na Wayback Machine
Priebeh misie na MEK

Zdroj

Malá encyklopédia kozmonautiky

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku STS-101 na českej Wikipédii.