Sauli Niinistö
| Sauli Niinistö | ||||||||
.jpg) Sauli Niinistö v roku 2022 | ||||||||
 | ||||||||
| 12. prezident Fínska | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 1. marec 2012 – 1. marec 2024 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Rodné meno | Sauli Väinämö Niinistö | |||||||
| Narodenie | 24. august 1948 (76 rokov) Salo, Fínsko | |||||||
| Politická strana | Strana národnej koalície | |||||||
| Alma mater | Univerzita v Turku | |||||||
| Profesia | politik, právnik | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Manželka |
Marja-Leena Alanko (1974 – 1995) Jenni Haukio (2009 – súčasnosť) | |||||||
| Deti | Nuutti Niinistö Matias Niinistö Aaro Veli Väinämö Niinistö | |||||||
| Odkazy | ||||||||
| Sauli Niinistö na niinisto.fi | ||||||||
 | Sauli Niinistö (multimediálne súbory) | |||||||
Sauli Väinämö Niinistö (* 24. august 1948, Salo) je fínsky politik zo Strany národnej koalície, ktorý bol medzi rokmi 2012 a 2024 fínskym prezidentom. Počas vlády premiéra Paava Lipponena bol ministrom spravodlivosti, financií a podpredsedom vlády. V roku 2006 sa zúčastnil prezidentských volieb vo Fínsku, kde v druhom kole prehral s Tarjou Halonenovou. Do prezidentských volieb kandidoval druhýkrát v roku 2012, kde vyhral s 62,6% hlasov proti Pekka Haavistovi.[1] Do úradu prezidenta oficiálne nastúpil 1. marca 2012 ako 12. v poradí. V januári roku 2018 svoj mandát obhájil, keď vyhral už v prvom kole volieb.[2]
Od roku 2009 do zvolenia prezidentom krajiny stál na čele Fínskeho futbalového zväzu.[3]
Kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Saul Niinistö pôsobil v rokoch 1977-1992 v komunálnej politike v meste Salo. Do parlamentu bol zvolený vo voľbách v roku 1987. V roku 1994 sa stal predsedom Národnej koaličnej strany a o rok neskôr podpredsedom vlády a ministrom spravodlivosti. Po ekonomickej depresii v roku 1996 prevzal úrad ministra financií, na ktorý vtedajší minister Iiro Viinanen rezignoval. Túto funkciu zastával Niinistö až do roku 2003, kedy odišiel z parlamentu a stal sa vicepredsedom Európskej investičnej banky v Luxembursku.
V roku 2006 sa zúčastnil prezidentských volieb vo Fínsku. V prvom kole získal 24,1% hlasov,[4] a postúpil tak do druhého kola s Tarjou Halonenovou, kde dostal 48,2% hlasov a tesne prehral.[5] Toho istého roku oznámil svoju kandidatúru do parlamentných volieb v roku 2007. Tu obdržal 60 563 hlasov,[6] čo bol najväčší počet hlasov, ktorý sa kedy podarilo v parlamentných voľbách získať.
V roku 2012 opäť kandidoval do prezidentských volieb. S 37% hlasov vyhral 22. januára prvé kolo volieb a dostal sa tak do druhého kola spolu s Pekka Haavistom.[7] Druhé kolo volieb sa konalo 5. februára a Niinistö tu zvíťazil s 62,6% hlasov.[1]
Prezidentský post obhájil aj pri voľbách v roku 2018, kedy sa ziskom 62,7% hlasov zvíťazil už v prvom kole. Jeho hlavný vyzývateľ, ktorým bol opäť Pekka Haavisto, obdržal len 12,4% hlasov.[8] Nakoľko pôsobí v tomto úrade už dve funkčné obdobia, v ďalších prezidentských voľbách, ktoré sa uskutočnia 28. januára 2024 už kandidovať nemôže.[9]
Osobný život
[upraviť | upraviť zdroj]Vyštudoval právo na Univerzite v Turku a pred vstupom do politiky pracoval ako právnik. Roku 1974 si vzal za ženu Marju-Leena ãlánku, ktorá neskôr v roku 1995 zomrela pri autonehode. Má s ňou dvoch synov, Nuuttiho (nar. 1975) a Matiasa (nar. 1980). Počas svojho pôsobenia ministra sa zblížil s opozičnou političkou Tanjou Karpela, Miss Fínska a neskoršie ministerkou kultúry. V roku 2003 oznámili svoje zasnúbenie, avšak o rok neskôr bolo zrušené. Roku 2009 sa oženil s o tridsať rokov mladšou Jenni Haukio.[10] Vo februári 2018 sa stal trojnásobným otcom, keď mu manželka Jenni porodila syna,[11]ktorý dostal meno Aaro Veli Väinämö.[12]
Jeho synovcom je Ville Niinistö, niekdajší predseda Zeleného zväzu a minister životného prostredia v rokoch 2011-2014.
Sauli Niinistö je tiež jedným z preživších zemetrasenia a cunami v Indickom oceáne 2004.[13]
19. apríla 2022 mu diagnostikovali ochorenie COVID-19. Následne dostal aj zápal pľúc Nakoľko sa však jeho zdravotný stav celkovo zlepšil, z nemocnice bol 27. apríla prepustený.[14]
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sauli Niinistö
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Helsingin Sanomat - Tulospalvelu [online]. [Cit. 2019-01-18]. Dostupné online. Archivované 2012-02-07 z originálu.
- ↑ Voľby vo Fínsku vyhral Sauli Niinistö, ukazujú predbežné výsledky [online]. aktuality.sk, 2018-01-28, [cit. 2019-01-18]. Dostupné online.
- ↑ Finnish FA president becomes Finland's President [online]. UEFA.com, 2012-02-07, [cit. 2019-01-18]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Vaalit [online]. 2006-01-17, [cit. 2019-01-18]. Dostupné online. Archivované 2006-01-17 z originálu.
- ↑ Vaalit [online]. 2006-06-22, [cit. 2019-01-18]. Dostupné online. Archivované 2006-06-22 z originálu.
- ↑ Vaalit
- ↑ Yle Uutiset
- ↑ Finským prezidentem zůstane Niinistö, dostal přes 60 procent hlasů [online]. iDNES.cz, 2018-01-28, [cit. 2019-01-18]. Dostupné online. (česky)
- ↑ TASR. Šéf fínskej diplomacie Haavisto bude kandidovať za prezidenta. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-06-08. Dostupné online [cit. 2023-07-03].
- ↑ Helsingin Sanomat [online]. [Cit. 2019-01-18]. Dostupné online. Archivované 2011-12-10 z originálu.
- ↑ Fínsky prezident Niinistö už má tretieho potomka [online]. zoznam.sk, 2018-02-03, [cit. 2019-01-18]. Dostupné online.
- ↑ Finnish presidential couple reveals new son's name [online]. yle.fi, 2018-04-07, [cit. 2019-01-18]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Ilta-Sanomat [online]. [Cit. 2019-01-18]. Dostupné online. Archivované 2011-10-21 z originálu.
- ↑ TASR. S. Niinistö nakazený covidom dostal zápal pľúc, ale nemocnicu opúšťa. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-04-27. Dostupné online [cit. 2023-07-03].
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálne stránky Archivované 2018-02-24 na Wayback Machine
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sauli Niinistö na českej Wikipédii.
|  | |
^1 úradujúci prezidenti | ||