Simplicius

	Simplicius
	47. rímsky biskup
Funkcie a tituly
Pontifikát
	3. marec 468 – 10. marec 483
Biografické údaje
Narodenie	?; Tivoli, Taliansko
Úmrtie	10. marec 483; Rím, Taliansko
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Pápež
Voľba	3. marec 468
Svätec
Sviatok	2. marec
Odkazy
	Simplicius na catholic-hierarchy.org angl. ; Simplicius
	Kompletný zoznam pápežov
	Vatikánsky portál; Historický portál; Biografický portál

Simplicius (* ?, Tivoli, Taliansko – † 10. marec 483, Rím) bol 47. pápež. Jeho meno sa dá preložiť ako „Prostý“. Katolícka cirkev slávi jeho sviatok 10. marca.

Pápežský úrad zastával od 3. marca 468 do svojej smrti.

Po smri Hilária, bol na štvrtý deň zvolený 3. marca 468, Simplicius z Tivoli, syn Castinia.^[1] Za jeho pontifikátu nastal kolaps Rímskej ríše, a císár Romulus Augustus bol zosadený gótskym kráľom Odoakarom. Odoakar bol ariánskeho vyznania, no miestne obyvateľstvo sa nezaoberalo tým. Pre nich bolo jedno kto im vládne, hlavne ak sa majú dobre. Mnoho budov bolo zdevastovaných. Pápež Simplicius získal jednu sutinu, starú tržnicu, ktorú ešte zdevastoval Alarich a vybudoval tam chrám sv. Štefana. Vtedy asi z Palestíny dostal aj telo sv. Štefana. Časť jeho ostatkov bola uložená v hrobe sv. Vavrinca za hradbami. Druhú časť uložili v tržnici v tzf. sfinge (záhade) na Coeliu. Na hlavných stĺpoch boli vyryté kríže, a z tehiel vytvorené kríže boli nad okrúhlymi oknami. Na Esquiline postavil kostol sv. Bibiány, ktorý stojí dodnes. Poblíž kostola Panny Márie vystaval konzul Iunius Bassus nádhernú sálu, vyzdobenú mramorovými stenami, obrazmi a prepychovým vykladaniami. Ten sa stal majetkom góta Vallu, a ten to podaroval Simpliciovi pre náboženské účely. Tu vystraval Simplicios nemocnicu, pristaval absidu a premenil tak sálu na kostol sv. Ondreja. Pohanskú výzdobu však ponechal. Potom nariadil Simplicious blízkym farnostiam, aby sa tam konali bohoslužby. Mali sa tu striedať farári. V kostole Sv. Petra tu mali slúžiť farári VI. a VII. okrsku, kostola sv. Pavla farári I. okrsku, farári III. okrsku mali na starosti kostol sv. Vavrinca. Chórovú službu a hodinky mali na starosti mnísi z kláštora. Z chórových kláštorov sa časom vyvinuli kanovnícke kapituly.

Pápež mal problémy s východnými cirkvami, ktoré sa čoraz viac prikláňali k monofyzismu, a trhali zväzky s rímskou cirkvou. Počas vlády cisára Basiliska, sa na stolec sv. Marka dostal monofysta Peter Mongul a v Antiochii sa stal patriarchom Peter Fullo. Zo strachu pred cisárom podpísalo asi 500 biskupov cisársky rozkaz, ktorým bol odsúdený do ohňa list pápež Lev Veľký adresovaný Flaviánovi a spisy chalcedonského koncilu. V Efeze sa konala synoda, ktorá nazvala tento cisársky rozkaz ako "božský a apoštolský okružný list". Carihradský patriarcha žiadal, aby túto výsadu pápež potvrdil. Simplicios však nepovolil nič, čím by utrpeli práva biskupov a patriarchov. Cisár zosadzoval a vyháňal katolíckych biskupov a kňazov a na ich miesta dosadzoval monofyzitov. Pápež svojich biskupov podporoval a povzbudzoval aby vytrvali. Basiliskus bol zakrátko zosadený, a na krátku chvíľu nastal pokoj. Zanedlho však vznikol nový rozkol. V Carihrade vystúpil patriarcha Akakios, a získal podporu dvora. Pápež hájil listami nezmeniteľnosť viery, ktorú prijali a zdedili od apoštolov.

Simplicius zomrel 10. marca 483 a vládol 15 rokov a 7 dní. Je pochovaný v kostole sv. Petra. Sviatok má 2. marca.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Simplicius

Externé odkazy

Biografia di papa Simplicio
Opera Omnia by Migne, Patrologia Latina with analytical indexes. This links also holds the Vita Operaque section by Libro Pontificali

Referencie

↑ ALBERTI, Páter. Dějiny papežů. I.. vyd. Přerov : Přerov, 1931. S. 180-181.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Simplicius na českej Wikipédii.

Tento článok týkajúci sa pápežstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Predchodca:
Hilarius

Pápež
Simplicius
(zoznam)

Nástupca:
Félix III.

[1] ALBERTI, Páter. Dějiny papežů. I.. vyd. Přerov : Přerov, 1931. S. 180-181.

[1]

z d u Rímski pápeži
1. – 4. storočie	Peter Linus Kletus Kliment I. Evarist Alexander I. Sixtus I. Telesfor Hyginus Pius I. Anicet Soter Eleutér Viktor I. Zeferinus Kalixt I. Urban I. Poncián Anter Fabián Kornel Lucius I. Štefan I. Sixtus II. Dionýz Félix I. Eutychián Kajus Marcelín Marcel I. Eusébius Melchiades Silvester I. Markus Július I. Libérius Damazus I. Siricius Anastáz I.
5. – 8. storočie	Inocent I. Zosimus Bonifác I. Celestín I. Sixtus III. Lev I. Hilarius Simplicius Félix III. Geláz I. Anastáz II. Symachus Hormizdas Ján I. Félix IV. Bonifác II. Ján II. Agapet I. Silverius Vigilius Pelagius I. Ján III. Benedikt I. Pelagius II. Gregor I. Sabinián Bonifác III. Bonifác IV. Adeodat I. Bonifác V. Honorius I. Severín Ján IV. Teodor I. Martin I. Eugen I. Vitalian Adeodat II. Donus Agato Lev II. Benedikt II. Ján V. Konon Sergius I. Ján VI. Ján VII. Sisin Konštantín I. Gregor II. Gregor III. Zachariáš Štefan II. Pavol I. Štefan III. Hadrián I. Lev III.
9. – 12. storočie	Štefan IV. Paschal I. Eugen II. Valentín Gregor IV. Sergius II. Lev IV. Benedikt III. Mikuláš Hadrián II. Ján VIII. Marinus I. Hadrián III. Štefan V. Formozus Bonifác IV. Štefan VI. Roman Teodor II. Ján IX. Benedikt IV. Lev V. Sergius III. Anastáz III. Lando Ján X. Lev VI. Štefan VII. Ján XI. Lev VII. Štefan VIII. Marinus II. Agapet II. Ján XII. Benedikt V. Lev VIII. Ján XIII. Benedikt VI. Benedikt VII. Ján XIV. Ján XV. Gregor V. Silvester II. Ján XVII. Ján XVIII. Sergius IV. Benedikt VIII. Ján XIX. Benedikt IX. Silvester III. Gregor VI. Klement II. Damazus II. Lev IX. Viktor II. Štefan IX. Mikuláš II. Alexander II. Gregor VII. Viktor III. Urban II. Paschal II. Gelasius II. Kalixt II. Honorius II. Inocent II. Celestín II. Lucius II. Eugen III. Anastáz IV. Hadrián IV. Alexander III. Lucius III. Urban III. Gregor VIII. Klement III. Celestín III. Inocent III.
13. – 16. storočie	Honorius III. Gregor IX. Celestín IV. Inocent IV. Alexander IV. Urban IV. Klement IV. Gregor X. Inocent V. Hadrián V. Ján XXI. Mikuláš III. Martin IV. Honorius IV. Mikuláš IV. Celestín V. Bonifác VIII. Benedikt XI. Klement V. Ján XXII. Benedikt XII. Klement VI. Inocent VI. Urban V. Gregor XI. Urban VI. Bonifác IX. Inocent VII. Gregor XII. Martin V. Eugen IV. Mikuláš V. Kalixt III. Pius II. Pavol II. Sixtus IV. Inocent VIII. Alexander VI. Pius III. Július II. Lev X. Hadrián VI. Klement VII. Pavol III. Július III. Marcel II. Pavol IV. Pius IV. Pius V. Gregor XIII. Sixtus V. Urban VII. Gregor XIV. Inocent IX. Klement VIII.
17. – 21. storočie	Lev XI. Pavol V. Gregor XV. Urban VIII. Inocent X. Alexander VII. Klement IX. Klement X. Inocent XI. Alexander VIII. Inocent XII. Klement XI. Inocent XIII. Benedikt XIII. Klement XII. Benedikt XIV. Klement XIII. Klement XIV. Pius VI. Pius VII. Lev XII. Pius VIII. Gregor XVI. Pius IX. Lev XIII. Pius X. Benedikt XV. Pius XI. Pius XII. Ján XXIII. Pavol VI. Ján Pavol I. Ján Pavol II. Benedikt XVI. František