Sivý vrch (Západné Tatry)
| Sivý vrch | |
| vrch | |
.jpg) Sivý vrch
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okresy | Liptovský Mikuláš, Tvrdošín |
| Obce | Liptovský Trnovec, Bobrovec, Zuberec |
| Časť | Sivý vrch |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Západné Tatry |
| Povodia | Váh, Orava |
| Nadmorská výška | 1 804,5 m n. m. |
| Súradnice | 49°12′40″S 19°38′31″V / 49,211°S 19,642°V |
| Geologické zloženie | vápenec, dolomit |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  červenej značke z Hút
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Sivý vrch | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Sivý vrch[1] (1 804,5 m n. m.[2]) je výrazný skalnatý vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier.[2] Leží nad obcou Zuberec, približne 18 km južne od Tvrdošína.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa na západnom okraji Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a ich časti Sivý vrch.[4] Masív leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Liptovský Mikuláš a Tvrdošín a zasahuje na katastrálne územie obcí Liptovský Trnovec, Bobrovec a Zuberec.[1][5] Najbližším sídlom je severne situovaný Zuberec a západne ležiace Huty, juhozápadne sa nachádzajú Liptovské Matiašovce, južne Bobrovček, Jalovec a Žiar.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku, no juhozápadná časť patrí aj do národnej prírodnej rezervácie Suchá dolina a severná do NPR Sivý vrch. Hrebeňom vedie hranica medzi regiónom Liptov a Orava.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Sivý vrch leží na západnom konci hlavného hrebeňa Západných Tatier, medzi Bielou skalou (1 316 m n. m.) a Brestovou (1 903 m n. m.).[2] Z vrchu vybieha južným smerom mohutná rázsocha na Ostrú (1 764 m n. m.) a Babky (1 566 m n. m.), severným nevýrazný hrebeň nazývaný Čelo. Severné svahy klesajú do Zuberskej brázdy, kde vodu do Studeného potoka v povodí Oravy odvádza Sivý a Suchý potok. Juhozápadne leží Suchá dolina, ktorou voda z oblasti odteká Suchým potokom do Kvačianky v povodí Váhu a juhovýchodne sa nachádza Bobrovecká dolina, ktorou vodu z tejto časti odvádza Poliansky potok do Jalovčanky.[2][3] Tvoria ho vápence a dolomity a v jeho západnom hrebeni sa nachádzajú Radové skaly s množstvom skalných útvarov. Chodníky sú v tejto časti zabezpečené fixnými reťazami.
Východne leží Osobitá (1 687 m n. m.), sedlom Pálenica oddelený rovnomenný vrch (1 753 m n. m.), Zuberec (1 806 m n. m.), Brestová (1 903 m n. m.), Salatín (2 048 m n. m.), Spálená (2 083 m n. m.), Pachoľa (2 167 m n. m.) a Lysec (1 830 m n. m.), južne Jalovecká hora (1 697 m n. m.), Trnác (1 680 m n. m.), sedlom Priehyba oddelená Ostrá (1 764 m n. m.), Veľká kopa (1 648 m n. m.), Malá kopa (1 637 m n. m.), Babky (1 566 m n. m.) a Fatrová (1 446 m n. m.), západne Huňová (1 095 m n. m.), Suchý vrch (1 477 m n. m.), Holica (1 340 m n. m.), Biela skala (1 316 m n. m.) a Kopec (1 251 m n. m.) a severne Machy (1 202 m n. m.), Mních (1 110 m n. m.), Pálenica (1 048 m n. m.), Ostrý grúň (1 216 m n. m.), Javorková (1 141 m n. m.), Mikulovka (1 193 m n. m.), Skorušina (1 314 m n. m.), Kozinec (1 462 m n. m.) a Veľký Klin (1 553 m n. m.).[2] Vrcholom vedie značený turistický chodník.[3]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Sčasti skalnatý vrchol[6] umožňuje rozhľad. Z vhodných častí sú viditeľné okolité vrcholy Západných Tatier, Skorušinské a Chočské vrchy, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Malá a Veľká Fatra a Nízke Tatry.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
červeno značenej turistickej magistrále:
- od západu z Hút cez Bielu skalu (1 316 m n. m.)
- od východu z Baníkovského sedla cez Brestovú (1 903 m n. m.)
- po
zelenej značke z Bobroveckej vápenice cez Babky (1 566 m n. m.) a Ostrú (1 764 m n. m.) - po
žltej turistickej značke cez sedlo Pálenica:
- od juhu z Jalovca cez Rázcestie pod Lyscom (Jaloveckou a Bobroveckou dolinou)
- od severu zo Zuberca cez Zadný Ivanov[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b c d e f TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-18]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-18]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-18]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-18]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-12]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-18]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Západné Tatry
- Sivý vrch (geomorfologická časť)
- Tatranský národný park
- Sivý vrch (národná prírodná rezervácia)
- Zoznam vrcholov v Západných Tatrách
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sivý vrch (Západné Tatry)