Location via proxy:   [ UP ]  
[Report a bug]   [Manage cookies]                
Preskočiť na obsah

Sojuz 26

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sojuz 26
Údaje o misii
Názov misie: Sojuz 26
COSPAR ID:1977-113A
Volací znak:Tajmyr (polostrov v Rusku)
Posádka:2 členovia
Kozmodróm (rampa):Bajkonur, Kazachstan (LC-1)
Štart: 10. december 1977
01:18:39,931 UTC
Pristátie: 16. január 1978
11:24:58 UTC
265 km Z od Celinogradu
Trvanie: 37 dní, 10 h, 6 min, 18 s
Počet obehov:1522
Apogeum:246 km
Perigeum:193 km
Doba obehu:88,67 min
Inklinácia:51,65 stupňov
Cieľ spojenia:Saľut 6
Spojenie:11. december 1977, 03:02:41 UTC
Odpojenie:16. január 1978, 08:08 UTC
Hmotnosť:6 800 kg (kozmická loď pri štarte)
Fotografia posádky
Romanenko (vľavo) a Grečko (vpravo)
Romanenko (vľavo) a Grečko (vpravo)
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
Sojuz 25Sojuz 27

Sojuz 26 (rus. Союз-26) bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Sojuz. Sojuz 26 vyštartoval 10. decembra 1977 a ako prvý sa úspešne spojil s kozmickou stanicou Saľut 6. Išlo o začiatok viacmenej permanentného pobytu Sovietov vo vesmíre. Počas letu posádka utvorila niekoľko rekordov. Po prvýkrát boli vo vesmíre spojené tri vesmírne lode (Sojuz 26, Sojuz 27 a Saľut 6) a po prvýkrát Rusi oznámili, že Saľut 6 má dva spojovacie uzly.

Priebeh letu

[upraviť | upraviť zdroj]

Už samotný čas štartu bol riskantný. Išlo o prvý štart po neúspechu Sojuzu 25 a posádka mala ostať vo vesmíre v zime, keď je najhoršie počasie na mieste štartu a pristátia. Prvý let k orbitálnej stanici Saľut 6 a nepripojil, takže jednou z prvých úloh posádky bolo počas výstupu do otvoreného vesmíru preskúmať spojovací uzol, či nie je nefunkčný alebo poškodený. Výstup mimo kozmickú loď sa uskutočil počas deviateho dňa na orbite. Bol to prvý výstup Sovietov od roku 1969 a prvé použitie skafandra Orlan, ktorý sa dodnes používa na ISS. Druhým cieľom výstupu bolo práve otestovať tento skafander.

Posádka najprv vstúpila do vzduchotesnej komory a obliekla si skafandre. Potom vypustili vzduch a Grečko sa do polovice tela vyklonil tak, že mohol manipulovať so spojovacím uzlom pomocou špeciálne navrhnutých nástrojov. Mal so sebou farebnú televíznu kameru, pomocou ktorej poslal na Zem obrázky svojej práce. Videl, že spojovací mechanizmus je v poriadku, čo znamenalo, že chybný bol spojovací uzol na Sojuze 25. Celý výstup trval 1 hodinu a 28 minút.

Čo však nebolo Sovietmi oznámené, že tento výstup skoro vyústil do prvého úmrtia na orbite Zeme. Počas pobytu v prechodovej komore Romanenko nebol bezpečne pripojený ku kozmickej lodi a začal plávať von do otvoreného priestoru. Keď to zbadal Grečko, tak ho okamžite schmatol za opasok. V interview povedal, že sa opýtal „Jurij, kam ideš?“. Grečko sa vyjadril, že tento incident bol opísaný v knihe Jamesa Oberga tak, že znel viac nebezpečne, ako v skutočnosti bol a že bezpečnostné lano síce nebolo zapnuté, ale ešte stále bol pripojený elektrickými a komunikačnými káblami, ktoré by ho zastavili.

Celý tento výstup pripravil cestu pre januárový štart lode Sojuz 27 s posádkou Vladimir Džanibekov a Oleg Makarov. Keď sa 11. januára 1978 spojili s orbitálnou stanicou, bolo to po prvýkrát, keď tri kozmické lode boli spolu spojené vo vesmíre. Bolo to aj prvé použitie obidvoch spojovacích uzlov Saľutu 6 (dovtedy sa ani oficiálne nevedelo, že Saľut 6 má dva spojovacie uzly). Posádka strávila na orbitálnej stanici nasledujúcich päť dní. Potom sa Sojuz 26 odpojil a úspešne pristál.

Parametre misie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Hmotnosť: 6800 kg
  • Perigeum: 193 km
  • Apogeum: 246 km
  • Inklinácia: 51,65°
  • Doba obehu: 88,67 min

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sojuz 26


Predchádzajúca misia:
Sojuz 25
Program Sojuz Nasledujúca misia:
Sojuz 27