Thalysia
Thalysia (starogr. Θαλύσια) bola starogrécka slávnosť ukončenia žatvy, oslavovaná na počesť bohyne Demeter.[1][2][3][4]
O sviatku Thalysia sa zachovalo len málo starovekých správ. Je to jediný sviatok, o ktorom sa zmienil Homér.[5] Zdá sa, že v Iliade je zasvätený všetkým bohom, pretože keď kalydónsky kráľ Oineus pri ďakovných obetiach za úrodu zabudol na bohyňu Artemis, urazená bohyňa za trest poslala do Kalydónu obrovského diviaka, aby všetko ničil.[6] Básnik Theokritos v jednej zo svojich idyl uvádza niektoré podrobnosti o tomto sviatku, ktorý sa konal v jeho dobe (v 3. stor. pred Kr.) na ostrove Kos. Sviatok organizujú majitelia pozemkov, aby sa poďakovali bohyni Demeter za bohatú úrodu. Po obetách (v Aténach bolo súčasťou sviatku aj verejné obetovanie ošípaných a hodovanie.[7]) jej účastníci ležia na čerstvo narezanej trstine a listoch viniča, popíjajú víno a modlia sa k bohyni (niektorí sa zapoja aj do básnickej súťaže[8][9]).[6][10] Podľa Athénaia sa prvopečený chlieb po zbere úrody nazýval thalysios (podobne ako v Atike thargélos vo sviatok Thargélie[11]).[12][1] Nonnos z Panopolisu nazýva každú obeť „prvotiny z úrody“ thalysia [13] a týmto názvom označuje aj kňažku bohyne Demeter.[14][15]
Takmer všetky starogrécke sviatky sa slávili v určité dni kalendárneho roka, ale Thalysie sa oslavovali vtedy, keď sa už mlátenie obilia ukončilo, ich dátum nebol stanovený. V južnom Grécku sa žatva konala už niekedy koncom mája a mlátenie na začiatku júna, teda v období sucha, kedy sa dážď neočakával.[11] Obilie sa zberalo pomocou kosáka. Po pokosení sa obilie ukladalo na rovnú okrúhlu kamennú plochu a potom sa zvyčajne vymlátilo pomocou ťažných zvierat. Zvieratá boli obvykle uviazané k tyči umiestnenej uprostred kruhu, okolo ktorej chodili. Zrno následne vyčistili od pliev previevaním pomocou vetra.[16]
Referencie a bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Edwin Oliver James. Sacrifice and Sacrament. New York : Barnes & Noble, 1962. ISBN 978-90-7001-179-6. S. 145.
- ↑ Theodora Suk Fong Jim, Suk Fong Jim. Sharing with the Gods. Oxford : Oxford University Press, 2014. ISBN 978-01-9870-682-3. S. 105.
- ↑ Encyclopaedia Britannica, Inc.. Encyclopedia of World Religions. Chicago : Encyclopaedia Britannica, Inc., 2008. ISBN 978-15-9339-491-2. S. 286.
- ↑ Robert Parker. On Greek Religion. Ithaca : Cornell University Press, 2011. ISBN 978-08-0146-175-0. S. 177.
- ↑ Homér, Iliada, 9, 534. [1]
- ↑ a b Theodora Suk Fong Jim, Suk Fong Jim. Sharing with the Gods. Oxford : Oxford University Press, 2014. ISBN 978-01-9870-682-3. S. 106.
- ↑ Burton L. Mack. Myth and the Christian Nation. London : Routledge, 2014. ISBN 978-13-1749-058-6. S. 65.
- ↑ M.C. Howatson. The Oxford Companion to Classical Literature. Oxford : OUP Oxford, 2013. ISBN 978-01-9954-855-2. S. 562.
- ↑ Graham Zanker. Herodas: Mimiambs. Oxford : Oxford University Press, 2009. ISBN 978-18-0034-615-4. S. 226.
- ↑ Theokritos, Eidyllia 7, Thalysia
- ↑ a b Martin Persson Nilsson. Greek Folk Religion. Philadelphia : University of Pennsylvania Press, 1998. ISBN 978-08-1221-034-7. S. 28.
- ↑ Athénaios z Naukratidy, Deipnosofistai, 3, 114a [2]
- ↑ Nonnos z Panopolisu, Dionysiaka, 47, 493.[3]
- ↑ Nonnos z Panopolisu, Dionysiaka, 12, 402; 25, 198.[4]
- ↑ Revue des études anciennes. Paris : Societé d'Edition "Les belles lettres", 1988. S. 404.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 182.