Location via proxy:   [ UP ]  
[Report a bug]   [Manage cookies]                
Preskočiť na obsah

The Yardbirds

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
The Yardbirds

Základné informácie
Pôvod Londýn, Anglicko
Žáner(-re) blues rock[1], psychedelický rock[2]
Pôsobenie 1962 – 1968
1992 – súčasnosť
Vydavateľstvá Columbia, Epic, EMI/Capitol
Súvisiace články The Jeff Beck Group, Cream, Led Zeppelin, Renaissance, Box of Frogs, Graham Gouldman
Webstránka theyardbirds.com
Členovia skupiny
Jim McCarty, Johnny A., John Idan, Myke Scavone, Kenny Aaronson
Bývalí členovia
Pozri zoznam bývalých členov

The Yardbirds je britská rocková kapela, ktorá vznikla v roku 1963. V polovici 60. rokov mala radu hitových nahrávok, medzi nimi „For Your Love“, „Heart Full of Soul“, či „Over Under Sideways Down“. Kapela sa preslávila hlavne tým, že v nej začali svoju hudobnú kariéru traja najznámejší a najlepší gitaristi svojej doby: Jimmy Page, Jeff Beck a Eric Clapton. Na bluesovom základe sa skupina dopracovala k rocku a pop music. Jej členovia zaviedli viacero inovačných spôsobov v interpretácii elektrickej gitarovej hudby: spätnú zvukovú väzbu, zvukovú distorciu a vylepšené elektrické zosilňovanie zvuku. Po ich prvom rozpade v roku 1968, Jimmy Page založil kapelu New Yardbirds, z ktorých sa stal Led Zeppelin, kým spevák Keith Relf s bubeníkom, Jimom McCartym skupinu Renaissance, hrajúcu symfonický rock.

Hlavnými autormi pôvodnej tvorby kapely The Yardbirds boli Relf, McCarty a basgitarista a producent Paul Samwell-Smith, ktorí spolu s gitaristom Chrisom Drejom tvorili základné jadro skupiny. V 90. rokoch 20. storočia McCarty, Dreja a noví členovia začali znovu účinkovať pod názvom The Yardbirds. V roku 1992 boli uvedení do Rockenrolovej sieni slávy.[3] Nachádzajú sa tiež v zozname „Stovky najlepších umelcov všetkých čias“ (časopis Rolling Stone) a televízny kanál VH1 ich dal do zoznamu „Stovky najlepších hard rockových hudobníkov“.[4][5]

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky skupiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Skupina vznikla na v roku 1963 predmestí juhozápadného Londýna. Relf a Samwell-Smith pôvodne účinkovali v skupine Metropolitan Blues Quartet. Koncom mája, potom ako sa spojili s Drejom, McCartym a gitaristom, Top Tophamom, zahrali si spolu ako sprievodná kapela pre bluesového speváka a harmonikára, Cyril Daviesa. Nasledovalo niekoľko ďalších vystúpení, v ktorom hrali ako Blue-Sounds. V septembri 1963 si dali meno „Yardbirds“, ktoré odkazovalo na džezového hudobníka, saxofonistu, Charlieho "Yardbird" Parkera.

Kvinteto si urobilo svoje meno na britskej R&B scéne potom, ako sa stalo domácou skupinou v londýnskom Richmonde, v Crawdaddy Clube, kde boli populárnejší, ako The Rolling Stones. Ich repertoár vychádzal z blues amerického východného pobrežia, ktoré hrali hudobníci ako Howlin' Wolf, Muddy Waters, Bo Diddley, Sonny Boy Williamson II and Elmore James. Hrali napríklad piesne „Smokestack Lightning“, „Good Morning Little School Girl“, „Boom Boom“, „I Wish You Would“, „Rollin' and Tumblin'“ a „I'm a Man“. V októbri toho istého roku nahradil Tophama pri gitare Eric Clapton. Impresário Crawdaddy Clubu, Giorgio Gomelsky, sa stal prvým manažérom a hudobným producentom kapely The Yardbirds. Pod jeho vedením skupina podpísala vo februári 1964 zmluvu s vydavateľstvom Columbia, ktorá v tom čase patrila ku EMI. Ich prvým albumom bol koncertný album Five Live Yardbirds, ktorý vznikol v londýnskom legendárnom Marquee Clube. Počas turné kapely po Británii a Nemecku sa k nej pripojil aj Sonny Boy Williamson II a vznikli s ním ďalšie nahrávky, ktoré neskôr vygenerovali ďalší koncertný album kapely.

Prielom úspech a Claptonov odchod

[upraviť | upraviť zdroj]

Skupina s Claptonom vydala dva single: „I Wish You Would“ a „Good Morning, School Girl“, kým sa im podaril ich prvý hit, kompozíciu Grahama Gouldmana, „For Your Love“. Z tohto singlu sa predalo milión kópií, čím získal zlatú certifikáciu.[6] Clapton bol ale orientovaný na blues a jeho predstavou bolo nahrávať skladby dlhšie ako púhe tri minúty. Dňa 25. marca 1965, t.j. v deň keď vyšiel singel „For Your Love“, celý frustrovaný ich komerčným smerovaním od skupiny The Yardbirds nečakane odišiel.[7] Krátko nato sa spojil s formáciou John Mayall & the Bluesbreakers. Predtým, ako od Yardbirds odišiel, doporučil im na svoje miesto mladého štúdiového hudobníka, ktorým bol gitarista Jimmy Page. Page mal obavy, či bude zo zdravotných dôvodov zvládať koncerty a tak skupine predstavil svojho kamaráta, Jeffa Becka.[8] Dva dni pod Claptonovom odchode, hral Beck so skupinou The Yardbirds na ich prvom spoločnom verejnom vystúpení.

Yardbirds pod vedením Becka

[upraviť | upraviť zdroj]

Beckova gitarová interpretácia, pri ktorej experimentoval so skreslením zvuku, spätnou väzbou sa distorciou zvýrazňovala surovosť interpretácie britskej beatovej hudby a The Yardbirds sa začali zaoberať eklektickými aranžmánmi, ktoré pripomínali kombináciu gregoriánskych chorálov s variabilným spektrom európskych a ázijských hudobných štýlov. Príkladom môžu byť nahrávky „Still I'm Sad“, „Turn into Earth“, „Hot House of Omagarashid“, „Farewell“ a „Ever Since the World Began“. Hudobný časopis Beat Instrumental zvolil Jeffa Becka za najlepšieho gitaristu roka 1966.

Éra skupiny The Yardbirds s Jeffom Beckom priniesla viacero významných hudobných singlov ako „Heart Full of Soul“, „Evil Hearted You“, coververziu Bo Diddleyvej skladby „I'm a Man“, „Shapes of Things“ a „Over Under Sideways Down“[9] a album Yardbirds, ktorý sa dostal do povedomia pod názvom Roger the Engineer.

Koncom augusta 1965 skupina The Yardbirds absolvovala svoje prvé turné po USA. Pre tento trh boli vydané dva albumy: For Your Love (na ktorom sa nachádzala jedna z prvých verzií skladby „My Girl Sloopy“) a Having a Rave Up, (polovica ze neho je z albumu Five Live Yardbirds). V čase, kedy s kapelou hral Beck absolvovali ešte tri ďalšie turné po USA a v apríli roku 1966 sa konalo aj ich krátke turné po Európe.

Yardbirds s dvojicou Beck-Page

[upraviť | upraviť zdroj]

V júni roku 1966 po výrobe albumu Yardbirds, sa Samwell-Smith rozhodol skupinu opustiť a venovať sa hudobnej produkcii. Po jeho odchode nakrátko hral s kapelou na basovú gitaru Jimmy Page. Bolo to kým sa Dreja učil hrať na tento nástroj. Spoločná nahrávka sólových gitár dvojice Beck-Page pochádza z obdobia hnutia kontrakultúry v psychedelickom singli „Happenings Ten Years Time Ago“, ku ktorej basovú linku nahral budúci člen Led Zeppelin, John Paul Jones. V Spojenom kráľovstve mal tento singel ako „B-stranu“ pieseň „Psycho Daisies“, v ktorej hrá sólovú gitaru Beck a Page hrá na basgitaru, v USA bola na „B-strane“ nahrávka „The Nazz Are Blue“, ktorej raritou je, že ju naspieval Jeff Beck.

Yardbirds s dvojicou Beck–Page vydali aj nahrávku „Stroll On“, ktorá bola prepracovaná verzia pôvodnej piesne „Train Kept A-Rollin'“ pre Antonioniho film Blowup. Obidvaja hudobníci v skladbe nahrali sólové gitary. The Yardbirds vo filme Blowup účinkovali potom, ako v ňom svoje účasť zrušila kapela The Who a skupina In-Crowd sa na nakrúcanie nedostavila. Vo filme mali hrať The Velvet Underground, ktorí ale nedostali v Spojenom kráľovstve pracovné povolenie.[10] Režisér, Michelangelo Antonioni, chcel od Becka, aby po Townshendovom vzore rozmlátil gitaru.[11] Za obeť tejto umeleckej myšlienky nakoniec padla nemecká gitara značky Höfner.

Skupina Yardbirds s dvojicou Beck–Page potom spolu iba nahrávala v štúdiu. Na koncertoch oficiálne nevystupovali. Obidvaja nahrávali sólové gitary napríklad v coververzii skladby „I'm Waiting for the Man“ od The Velvet Underground, ale aj komerčnú nahrávku, úvodný riff skladby „Over Under Sideways Down“ pre reklamu na mliečny produkt „Great Shakes“.

Beck a Page, spoločne s basgitaristom Johnom Paulom Jonesom, hráčom na bicie nástroje, Keithom Moonom a Nickym Hopkinsom na klavíri nahrali vlastnú verziu Ravelovej kompozície pod názvom „Beck's Bolero“, ktorá neskôr vyšla ako B-strana prvého Beckovho singla „Hi Ho Silver Lining“ a je aj na jeho prvom albume Truth.

Posledná časť: Obdobie s Jimmim Pageom

[upraviť | upraviť zdroj]

Kocom októbra roku 1966 sa v Texase po nezhodách a konfliktoch prerušilo koncertné turné a skupina sa s Jeffom Beckom rozhodla rozísť.[12] Po rozchode pokračovali ako štvorica, v ktorej na sólovú gitaru hral Jimmi Page. Page pri hre na gitare okrem kvákadla (wah-wah) a prebudeného zvukového signálu experimentoval s efektami, pri ktorých struny gitary rozvibroval pomocou sláčika z violy. Inšpiroval ho k tomu štúdiový hudobník, David McCallum, Sr..[13]

V tomto období, ale komerčné úspechy skupiny The Yardbirds mali klesajúcu úroveň. Ich singel „Happenings Ten Years Time Ago“ bol v USA na 30. priečke rebríčka Billboard Hot 100, v Spojenom kráľovstve bol na tom ešte horšie. Ani spolupráca s úspešným producentom, Mickie Mostom, im nepriniesla očakávaný efekt. Ich single, „Little Games“, z jari roku 1967 v Spojenom kráľovstve prepadol natoľko, že sa v EMI rozhodli prestať vo vydávaní ´dalších pripravených nahrávok (napríklad pre nasledujúci rok pripravený singel „Goodnight Sweet Josephine“). V lete roku 1967 vyšiel v USA skupine posledný singel, „Ha Ha Said the Clown“ (hral v ňom len Relf), ktorý sa v Top 50 Billboardu dostal na 44. miesto. Posledným hudobným albumom skupiny bol Little Games, ktorý nemal komerčný úspech a nedopadli priaznivo ani kritiky na tento projekt.

Väčšinu konca roka 1967 skupina The Yardbirds strávila s novým manažérom, Petrom Grantom, na koncertnom turné po Štátoch. Ich vystúpenia sa vyznačovali ťažkou experimentálnou hudbou. Iba výnimočne k nim pridávali single z roku 1967. Preferovali zmes hitov z Beckovej éry s klasickým bluesovým repertoárom a coververziami od hudobníkov ako the Velvet Underground a amerického folkového speváka Jakeho Holmesa, ktorého koncertná verzia „Dazed and Confused“ s upraveným textom sa stala základom playlistu amerického turné kapely The Yardbirds.

V roku 1968 bola na vzostupe popularita psychedelického rocku skupiny Cream a the Jimi Hendrix Experience. Relf a McCarty preferovali hudbu ovplyvnenú folkom a klasickou hudbou a Jimmy Page preferoval tvrdší hudobný štýl. U Dreju sa prevažoval záujem o fotografovanie. V marci Relf a McCarty chceli kapelu opustiť, no nakoniec sa dohodli, že spolu absolvujú ešte jedno americké turné. Ich posledný singel, „Goodnight Sweet Josephine“ skupina nahrala v januári a vydala o dva mesiace neskôr. Produkoval ju Mickie Most a s nahrávkou „Think About It“ na „B-strane“ sa singel nedostal ani do prvej stovky hudobného rebríčka, Hot 100.

Dňa 7. júla sa Technickej univerzite v Lutone konal posledný verejný koncert skupiny Yardbirds.[14] Časopis Rolling Stone ich rozpad komentoval správou o tom, že Jimmy Page sa rozhodol pre sólovú kariéru.[15]

Po skončení Yardbirds

[upraviť | upraviť zdroj]
Jim McCarty na bicích nástrojoch: Yardbirds 1963–68, 1992–súčasnosť

Po rozchode Yardbirds si Relf a McCarty založili skupinu Together, neskôr Renaissance, skupinu ktorá hrala akustický rock. Pre vydavateľstvo Island Records v priebehu dvoch rokov nahrali dva hudobné albumy. V roku 1973 McCarty založil skupinu Shoot. Relf, potom ako sa venoval nahrávaniu a produkcii albumov kapiel Medicine Head a Saturnalia, založil nové kvarteto Armageddon, ktoré bolo pvplyvnené heavy metalom, hard rockom a folkovou hudbou. Členmi tejto hudobnej formácie bol aj jeho bývalý spoluhráč z Renaissance, Louis Cennamo, hráč na bicie Bobby Caldwell (predtým hrával s kapelami Captain Beyond a s Johnnym Winterom) a gitarista Martin Pugh (hrával s kapelou Steamhammer, s Rodom Stewartom, či so skupinou 7th Order). Do Relfovej smrteľnej nehody, keď dňa 14. mája 1976 vo svojom domácom štúdiu utrpel smrteľný úraz elektrickým prúdom, sa skupine podarilo nahrať jeden hudobný album. V roku 1977 z bývalých členov Renaissance, vrátane McCartyho a Keithovej sestry Jane Relfovej, vznikla nová hudobná skupina ktorá si dala meno Illusion.

Odtlačky rúk žijúcich členov skupiny The Yardbirds, ktoré sa nachádzajú v Rock and Roll Hall of Fame. V poradí zľava: Page, Beck, Dreja, McCarty, Clapton

V 80. rokoch 20. storočia pôsobila pod názvom Box of Frogs skupina, ktorú tvorili McCarty, Dreja a Samwell-Smith. S nimi na koncertoch často hosťovali mnohí bývali kolegovia, s ktorými sa predtým stretávali pri nahrávaní, občas boli medzi nimi aj Beck, či Page. Táto hudobná formácia nahrala pre vydavateľstvo Epic Records dva albumy: Box of Frogs (1984) a Strange Land (1986). Spolu s členmi Procol Harum, The Creation, The Nashville Teens, The Downliners Sect a The Pretty Things bol Mc Carhy súčasťou 'The British Invasion All-Stars'.[16] McCarty spolu s Philom Mayom a Dickom Taylorom z Pretty Things v Chicagu ako Pretty Things-Yardbirds Blues Band nahrali dva albumy: The Chicago Blues Tapes 1991 a Wine, Women, Whiskey. Obidva projekty produkoval George Paulus.

V roku 1992 sa uvedenia skupiny The Yardbirds do Rokenrolovej sieni slávy zúčastnili takmer všetci žijúci hudobníci, ktorí účinkovali v tejto hudobnej formácii. Prítomní na ceremónii boli aj Jeff Beck a Jimmy Page. Do siene nebol uvedený pôvodný sólový gitarista, Top Topham.[17] Eric Clapton sa udalosti nezúčastnil, lebo práve v tom čase nahrával svoj program pre sériu MTV Unplugged. Za Keitha Relfa prebrala cenu jeho manželka April so synom Dannym.

Nové spojenie

[upraviť | upraviť zdroj]
The Yardbirds 9. septembra vo Francúzsku (Langueux). Zľava doprava: John Idan, Jim McCarty (za bicími) a Chris Dreja. Foto: Corentin Lamy.

V roku 1992 oslovil Peter Barton zo spoločnosti Rock Artist Management Jimiho McCartyho s nápadom na znovuobnovenie The Yardbirds. McCarty nebol proti, no podmienil to Drejovým súhlasom. Pochyboval ale o tom, že by sa Drejovi chcelo absolvovať turné. Barton sa skontaktoval s Drejom, ktorý sa rozhodol to skúsiť. Ich nový debut sa spolu s reformovanou skupinou Animals konal v londýnskom Marquee Clube. Výsledkom bol veľkolepý úspech. Pre ďalšie desaťročie sa Barton stal manažérom skupiny a aj naďalej sa príležitostne venuje ich zastupovaniu.

V roku 2003 skupina Yardbirds vydala album Birdland. Nahrali ho: Chris Dreja, Jim McCarty a noví členovia, Gypie Mayo (sólová gitara, vokály), John Idan (basgitara, spev) a Alan Glen (harmonika, vokály). Obsahovali nové skladby od McCartyho a nové verzie najväčších hitov, na ktorých ako hostia spolupracovali Joe Satriani, Steve Vai, Slash, Brian May, Steve Lukather, Jeff "Skunk" Baxter, John Rzeznik, Martin Ditchum a Simon McCarty. Pri nahrávaní skladby „My Blind Life“ sa k nim pripojil aj Jef Beck. Pri vystúpení v roku 2005 si so skupinou ako neplánovaný hosť zahral ich prvý sólový gitarista zo 60. rokov, Top Topham. Z koncertu z 19. júla 2006, v roku 2007 skupine vyšla živá nahrávka Live at B.B. King Blues Club. Skupina sa aj v druhej dekáde 21. storočia s prestávkami zúčastňuje koncertných vystúpení. V rámci možností jej členov sa jej zloženie mení.

Členovia skupiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasní členovia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Jim McCarty – bicie, vokály (1963–1968, 1982–1983, 1992–súčasnosť)
  • Johnny A. - sólová gitara (2015–súčasnosť)
  • John Idan – basgitara, spev (1992–2009), rytmická gitara, vokály a spev (2015–súčasnosť)
  • Kenny Aaronson – basgitara (2015–súčasnosť)
  • Myke Scavone – harmonika, perkusie, vokály, (2015–súčasnosť)

Bývalí členovia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Keith Relf – spev, harmonika, gitara (1963–1968; died 1976)
  • Chris Dreja – rytmická gitara, basgitara, perkusie (1963–1968, 1982–1983, 1992–2013)
  • Paul Samwell-Smith – basgitara, vokály (1963–1966, 1983)
  • Eric Clapton – sólová gitara, vokály (1963–1965)
  • Jeff Beck – sólová gitara, vokály (1965–1966)
  • Jimmy Page – sólová gitara, basgitara (1966–1968)
  • Anthony "Top" Topham – sólová a rytmická gitara (1963, 2013–2015)
  • John Knightsbridge – sólová gitara, vokály (1982–1983)
  • Mark Feltham – spev, harmonika (1982–1983)
  • Joe Allanson – basgitara (1982)
  • Rod Demick – basgitara, harmonika, vokály (1992–1993)
  • Ray Majors – sólová gitara, vokály (1994–1995)
  • Laurie Garman – harmonika (1994–1996)
  • Denny Ball - basgitara, nakrátko po odchode Gypie Maya a k sólovej gitare šiel John Idan (leto 1998)
  • Gypie Mayo – sólová gitara, vokály (1995–2005; zomrel v roku 2013)
  • Alan Glen – harmonika, perkusie (1996–2003, 2008–2009)
  • Jerry Donahue – sólová gitara (2004–2005)
  • Andy Mitchell – spev, harmonika, akustická gitara (2009–2015)
  • Kenny Aaronson – basgitara (2015–súčasnosť)
  • Earl Slick - sólová a rytmická gitara (2015)
  • Johnny A. - sólová gitara (2015–súčasnosť)
  • David Smale – basgitara, vokály (2009-2014; 2015)
  • Ben King – sólová gitara (2005–2014), rytmická gitara (2015)
  • Billy Boy Miskimmin – harmonika, perkusie (2003–2008; 2016–súčasnosť)
  • Myke Scavone – spev a vokály, harmonika, perkusie (2015–súčasnosť)

Časový priebeh

[upraviť | upraviť zdroj]

Diskografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku The Yardbirds na anglickej Wikipédii.
  1. ↑ Ako blues rockovú skupinu The Yardbirds ju označujú zdroje: KNOWLES, Christopher. The Secret History of Rock 'n' Roll. [s.l.] : Viva Editions, 2010. Dostupné online. ISBN 978-1573444057. TALEVSKI, Nick. The Encyclopedia of Rock Obituaries. [s.l.] : Omnibus Press, 1999. ISBN 978-0711975484. S. 356. WITMER, Scott. History of Rock Bands. [s.l.] : Abdo Publishing Company, 2009. ISBN 978-1604536928. S. 18. WADHAMS, Wayne. Inside the Hits: The Seduction of a Rock and Roll Generation (Pop Culture). [s.l.] : Omnibus Press, 2001. ISBN 978-0634014307. S. 189.
  2. ↑ Ako skupinu hrajúcu psychedelický rock, označujú The Yardbirds zdroje: COCHRAN, Bobby. The Eddie Cochran Story: Three Steps to Heaven. [s.l.] : Hal Leonard Corporation, 2003. ISBN 978-0634032523. S. 43. COPE, Julian. Japrocksampler: How the Post-War Japanese Blew Their Minds on Rock 'n' Roll. [s.l.] : Bloomsbury UK, 2007. ISBN 978-0747589457. Frank Reddon. Sonic Boom: The Impact of Led Zeppelin. - Break and Enter. [s.l.] : eBookIt.com, 10 July 2012. ISBN 978-0-9784446-5-5. S. 17. Michael Campbell; James Brody. Rock and Roll: An Introduction. [s.l.] : Cengage Learning, 27 February 2007. ISBN 1-111-79453-7. S. 206.
  3. ↑ "The Yardbirds: inducted in 1992". The Rock and Roll Hall of Fame and Museum. Retrieved 26 April 2012
  4. ↑ VH1: '100 Greatest Hard Rock Artists': 1–50. VH1:Rock on the Net. Retrieved 16 April 2012
  5. ↑ Tyler, Steven. "The Yardbirds: 100 Greatest Artists of All Time". Rolling Stone. Retrieved 26 April 2012
  6. ↑ MURRELLS, Joseph. The Book of Golden Discs. 2nd. vyd. London : Barrie and Jenkins Ltd, 1978. ISBN 0-214-20512-6. S. 199.
  7. ↑ Schumacher, Michael (2003). Crossroads: The Life and Music of Eric Clapton, pp. 44–45. Citadel Press. ISBN 0-8065-2466-9.
  8. ↑ Jeff Beck Interview Archivované 2010-09-17 na Wayback Machine April 1966: Hit Parader
  9. ↑ Show 38 – The Rubberization of Soul: The great pop music renaissance. [Part 4] [online]. . Dostupné online.
  10. ↑ Bockris, Victor; Malanga, Gerard. Up-Tight: The Velvet Underground Story (2002): 107
  11. ↑ Anyway Anyhow Anywhere: The Complete Chronicle of The Who. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online.
  12. ↑ Eric Clapton And Jeff Beck: The Death of a Musical Revolution [online]. Seattle Post-Intelligencer, 26 April 2011, [cit. 2012-03-27]. Dostupné online.
  13. ↑ Fricke, David. "Secrets of the Guitar Heroes: Jimmy Page" Archivované 2009-05-05 na Wayback Machine Rolling Stone 12 June 2008
  14. ↑ Buckley, Peter (ed.) (2003). The Rough Guide to Rock, p. 1198. ISBN 1-84353-105-4.
  15. ↑ Rock, John J. Rolling Stone 6 July 1968
  16. ↑ The Yardbirds na Allmusic
  17. ↑ The 'Top' Man [online]. [Cit. 2013-02-16]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=The_Yardbirds&oldid=7898286“