Thomas Alva Edison
Thomas Alva Edison | |
„Genialita je tvorená z 99% drinou a len 1% je talent.“ – Thomas Alva Edison[1] | |
Narodenie | 11. február 1847 Milan, Ohio, USA |
---|---|
Úmrtie | 18. október 1931 (84 rokov) West Orange, New Jersey, USA |
Národnosť | americká |
Alma mater | univerzita Cooper Union v NY |
Profesia | vynálezca, podnikateľ |
Rodičia | • Samuel Ogden Edison, Jr. (* 1804 – † 1896) • Nancy Matthews Elliott (* 1810 – † 1871) |
Deti | • Marion Estelle Edison (* 1873 – † 1965) • Thomas Alva Edison Jr. (* 1876 – † 1935) • William Leslie Edison (* 1878 – † 1937) • Madeleine Edison (* 1888 – † 1979) • Charles Edison (* 1890 – † 1969) • Theodore Miller Edison (* 1898 – † 1992) |
Podpis | |
Odkazy | |
Projekt Gutenberg | Thomas Alva Edison (plné texty diel autora) |
Commons | Thomas Alva Edison |
Thomas Alva Edison (* 11. február 1847 – † 18. október 1931) bol americký vynálezca, celosvetovo jeden z najproduktívnejších a najvýznamnejších. Pod jeho menom je vedených viac než 1 692 patentov, ďalšie tisíce zaregistrovali jeho firmy. Medzi jeho najznámejšie vynálezy patrí fonograf a žiarovka, ktorú však len zdokonalil.
Najslávnejšie Edisonove vynálezy vznikali v rokoch 1876 – 1883 v meste Menlo Park (teraz asi 100 000 obyvateľov) v štáte New Jersey (USA), ktoré bolo v roku 1954 premenované na Edison. Na mieste, kde sa nachádzalo Edisonove laboratórium, bol v roku 1937 postavený pamätník a otvorené múzeum Menlo Park Museum, venované tomuto úspešnému podnikateľovi/vynálezcovi.
V roku 1886 sa presťahoval do menšieho mesta West Orange (asi 45 000 obyvateľov). Tu vybudoval Glenmont – rozsiahly areál výskumných pracovísk, ktorého celková rozloha je 5,5 hektárov. Dnes je spravovaný ako národná pamiatka Edison National Historical Site[2].
Podľa historika Paula Israela bol Edison[3] voľnomyšlienkar, vynikal podnikavosťou, pracovitosťou a cieľavedomosťou. Bol dvakrát ženatý, z každého manželstva mal tri deti. Spoločne so svojou 2. manželkou je pochovaný v Glenmonte vo West Orange, v miestach, kde strávil podstatnú časť svojho života. 21. októbra 1931 v deň, keď mal pohreb, boli na počesť tohto geniálneho vynálezcu v USA zhasnuté všetky žiarovky.
Edisonove detstvo a začiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Edison mal ťažké detstvo. Od malička bol často chorý, do školy chodil iba krátko. Už ako chlapec sa veľmi zaujímal o prírodné vedy, keď mal 10 rokov, v pivnici domu, v ktorom s rodičmi býval, vybudoval malé chemické laboratórium. Chemikálie boli drahé, musel si na ne zarábať predajom zeleniny a roznášaním novín. Jeho život silno ovplyvnil fakt, že vo svojich 12 rokoch čiastočne ohluchol (príčiny sú dodnes sporné, ako najpravdepodobnejší dôvod sa udávajú kiahne). Ako 17 ročný začal vydávať vlastné noviny – The Weekly Herald. Vystriedal rôzne zamestnania, s mnohými jeho prvými vynálezmi súvisela skutočnosť, že pracoval ako telegrafista.
Stláčací telegraf, duplexný telegraf a viackanálový automatický telegraf patrili medzi prvé vynálezy, ktoré Edison predal. Zarobené desiatky tisíc dolárov investoval do laboratória v Menlo Park. To bolo celosvetovo prvým zariadením, ktoré bolo vybudované s cieľom vývoja a aplikácie nových vedeckých poznatkov a technológií.
Najdôležitejšie vynálezy a patenty
[upraviť | upraviť zdroj]- 1869 – elektrografické počítadlo hlasov. Edisonov prvý patent[4]. Pomocou dvoch prepínačov umožňoval voľbu „áno“ alebo „nie“. Kongresmani nemali o stroj záujem a vynález bol neúspešný.
- 1869 – stláčací telegraf pre potreby burzy v New Yorku
- 1871 – podstatné vylepšenie písacieho stroja
- 1875 – duplexný a automatický telegraf a základné princípy bezdrôtovej telegrafie
- 1876 – uhlíkový reostat
- 1877 – cyklostyl
- 1877 – fonograf (jeho vývoj prebiehal ďalších 10 rokov, než mohol byť prvý model uvedený na trh)
- 1878 – uhlíkový mikrofón, podstatné vylepšenie Bellovho telefónu
- 1879 – žiarovka – Dňa 21. októbra vydržala prvá pokusná žiarovka svietiť 13,5 hodiny. Za rok už vyrábané žiarovky svietili cez 1 200 hodín.
- 1880 – elektromer
- 1880 – magnetický triedič železnej rudy
- 1881 – dynamo na výrobu elektrického prúdu
- 1882 – elektrocentrála
- 1882 – v New Yorku v praxi predviedol prvú elektráreň a funkčný elektrický rozvod
- 1882 – 22. december – prvý elektricky osvietený vianočný strom
- 1883 – v jeho laboratóriách bol objavený Edisonov jav, ktorý je základom elektrónky
- 1885 – tepelná poistka
- 1889 – kinofilm – 35 mm široký filmový pás s perforáciou, používaný aj po viac než 100 rokoch
- 1891 – kinematograf (filmovacia kamera) a tzv. kinetoskop ako premietací stroj
- 1896 – fluorescenčné tienidlo pre zobrazenie röntgenových lúčov
- 1900 – akumulátor na báze NiFe
- 1902 – elektromobil
- 1903 – rotačná pec pre výrobu cementu
- 1913 – synchronizácia zvuku a premietaného filmu
- 1930 – umelý kaučuk
Spor o elektrický prúd
[upraviť | upraviť zdroj]V začiatkoch zavádzania elektrickej energie do bežného života sa ostro diskutovalo o otázke vhodnosti použitia jednosmerného alebo striedavého elektrického prúdu. Edison bol stúpencom prvej možnosti, zástancom druhej boli Nikola Tesla a George Westinghouse. Aby Edison a jeho zamestnanci ukázali nebezpečnosť striedavého prúdu, vymysleli a verejne predviedli elektrické kreslo.
V roku 1896 firma Westinghouse Electric Corporation uviedla do prevádzky elektráreň na Niagarských vodopádoch s rozvodným systémom využívajúcim transformátory napätia. Edison túto bitku prehral.
Firmy a zamestnanci
[upraviť | upraviť zdroj]Thomas Alva Edison išiel veľmi pragmaticky a cieľavedomo za výsledkom, ktorým bolo využitie jeho nápadov na výrobu predajných produktov. Preto v priebehu svojho života založil celý rad firiem. Zamestnával v nich veľa nadaných ľudí, ktorých starostlivo osobne vyberal. Najslávnejším zamestnancom v celej histórii Edisonových firiem je Nikola Tesla.
Najvýznamnejšou Edisonovou firmou je zrejme v roku 1878 založená Edison General Electric Company. V roku 1892 sa zmenila na spoločnosť General Electric, ktorá je dnes jednou z najväčších nadnárodných firiem celého sveta.
Z mnohých spoločností menujme filmové štúdio Black Maria v New Jersey (1893) alebo Edison Botanic Research Company, ktorá od roku 1927 hľadala náhradu prírodného kaučuku.
Jedna z firiem, Edison Illuminating Company, zamestnávala od roku 1891 neskoršieho automobilového magnáta Henryho Forda. Ten bol až do Edisonovej smrti jeho veľmi dobrým priateľom.
V továrni Edison Machine Company začal svoju prax absolvent ČVUT Emil Kolben, ktorý sa neskôr stal jedným z najvýznamnejších česko-slovenských podnikateľov. Na Kolbenovo pozvanie navštívil v roku 1911 viaceré české mestá (vtedy ešte súčasť Rakúsko-Uhorskej monarchie), niekoľko dní strávil v Mariánských Lázních. O celej návšteve priniesol hodnotný dokumentárny článok bádateľský vlastivedný krúžok Hamelika v článku „Tomáš Alva Edison u přátel v Čechách“.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ mesačník Harper's (september 1932)
- ↑ Edison National Historical Site nps.gov
- ↑ ISRAEL, Paul. Edison: A Life of Invention. [s.l.] : John Wiley & Sons, 2000. ISBN 0471362700.
- ↑ U.S. Patent 0,090,646
- ↑ Tomáš Alva Edison u přátel v Čechách [online]. Mariánské Lázně: hamelika.cz, [cit. 2015-10-18]. Dostupné online. (po česky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Thomas Alva Edison
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Thomas Alva Edison
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Thomas Alva Edison
- Narodenia 11. februára
- Narodenia v 1847
- Úmrtia 18. októbra
- Úmrtia v 1931
- Vynálezcovia USA
- Podnikatelia USA
- Priekopníci kinematografie
- Členovia Kráľovskej švédskej akadémie vied
- Členovia Ruskej akadémie vied
- Nositelia Radu čestnej légie
- Osobnosti na maďarských poštových známkach
- Osobnosti na poštových známkach USA
- Osobnosti z Ohia