Location via proxy:   [ UP ]  
[Report a bug]   [Manage cookies]                
Preskočiť na obsah

Togo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Togo pozri Togo (rozlišovacia stránka).
Togská republika
Vlajka Toga Štátny znak Toga
Vlajka Znak
Národné motto:
Travail, Liberté, Patrie
(Práca, sloboda, domovina)
Štátna hymna:
Salut à toi, pays de nos aïeux
(Buď pozdravená, krajina našich predkov)
Miestny názov  
 • dlhý République Togolaise
 • krátky Togo
Hlavné mesto Lomé
6°7′ s.š. 1°13′ v.d.
Najväčšie mesto Lomé
Úradné jazyky francúzština


Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
republika
Faure Gnassingbé
Victoire Tomegah Dogbé
Vznik 27. apríl 1960
Susedia Benin, Burkina, Ghana
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
56 785 km² (122.)  
2 400 km² (4,2 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (júl 2005)
 • hustota (júl 2005)
 
6 145 000 (101.)

108,2/km² (72.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2005
9 369 mil. $ (136.)
1 675 $ (149.)
Index ľudského rozvoja (2003) 0,512 (143.) – stredný
Mena frank BCEAO/CFA (XOF)
Časové pásmo
 • Letný čas
GMT (UTC)
bez zmeny (UTC)
Medzinárodný kód TGO / TG
Medzinárodná poznávacia značka RT
Internetová doména .tg
Smerové telefónne číslo +228

Súradnice: 8°15′00″S 1°11′00″V / 8,25°S 1,183333°V / 8.25; 1.183333

Togo, dlhý tvar Togská republika, je štát v západnej Afrike. Ma podlhovastý tvar, na západe susedí s Ghanou, na východe s Beninom a na severe s Burkina Faso. Na juhu má krátke pobrežie Guinejského zálivu – bývalé Pobrežie otrokov, na ktorom sa nachádza hlavné mesto Lomé. Na ploche 56 000 km² tu žije 5 miliónov ľudí. Togo je jednou z najmenších afrických krajín.

Mapa Toga

Togo bolo do roku 1914, resp. do roku 1919 nemeckou kolóniou, potom britsko-francúzskym mandátom britského Spoločenstva a potom francúzskym poručenským územím v rámci OSN. Nezávislosť získalo roku 1960 a podľa ústavy z roku 1980 je republikou v čele s prezidentom.

Pobrežie Toga dlhé 50 km objavili v 70. rokoch 15. storočia Portugalci a od 16. storočia sa stalo súčasťou Pobrežia otrokov. Roku 1852 tu začala vyvíjať svoju činnosť Severonemecká misionárska spoločnosť.

O niečo neskôr založili v Togu osady francúzski obchodníci, po nich nasledovali nemeckí obchodní osadníci.

Roku 1884 nemecký badateľ a kráľovský komisár Gustav Nachtigal uzavrel s niekoľkými kmeňovými náčelníkmi protektorátne zmluvy, ktorými sa Togo dostalo pod ochranu nemeckej ríše. Pobrežie sa stalo nemeckou kolóniou, vnútrozemie bolo po uzavretí delimitačných zmlúv so Spojeným kráľovstvom a Francúzskom začlenené do sféry mocenského vplyvu Nemecka.

Od roku 1901 patrilo celé územie dnešného Toga pod nemeckú správu. Po tom, čo Nemecko prehralo 1. svetovú vojnu sa konala mierová konferencia vo Versailles, pričom jeden z bodov mierovej zmluvy bolo odstúpenie všetkých kolónií v prospech víťazných štátov. Preto Česko-Slovensko žiadalo územie Toga ako svoju kolóniu, ale žiadna z bývalých nemeckých kolónií nebola pridelená nástupníckemu štátu a preto po prvej svetovej vojne roku 1919 získala v rámci mandátneho systému Britského spoločenstva Západné Togo (časť dnešnej Ghany) Spojené kráľovstvo a Východné Togo (dnešné Togo) získalo Francúzsko. Roku 1946 bolo Togo začlenené do poručenskej sústavy OSN pod správou Francúzska. Časť územia pod správou Spojeného kráľovstva sa na základe plebiscitu kontrolovaného OSN roku 1956 pripojila k Zlatonosnému pobrežiu (Ghana).

Roku 1956 získalo Togo vnútornú autonómiu v rámci Francúzskeho spoločenstva a roku 1960 sa stalo nezávislou republikou. Prvým prezidentom sa stal Sylvanus Olympio, ktorý bol roku 1963 zavraždený pri vojenskom puči. Jeho nástupca Nicolas Grunitzky bol roku 1967 zosadený pri druhom vojenskom puči vedenom plukovníkom Gnassingbéom Eyadémamom. Ústava bola zrušená, národné zhromaždenie a politické strany boli rozpustené. Eyadéma prevzal úrad prezidenta a predsedu vlády. Prevraty nevyvolali žiadne zmeny v prozápadne orientovanej zahraničnej politike. Togo je členom OSN a OAU.

Vnútorná politika uskutočňovaná Eyadémamom je orientovaná na návrat k špecifickým africkým kultúrnym tradíciam. Roku 1969 sa stal predsedom novo vytvorenej jednotnej strany Rassemblement du Peuple Togolais (RPT). Roku 1974 dal zoštátniť naleziká fosfátov, ktoré do tej doby väčšinou patrili Francúzom. Roku 1980, kedy vstúpila do platnosti nová ústava, bol zrušený výnimočný stav vyhlásený roku 1976. Roku 1983 došlo k návratu mnohých obyvateľov Toga z Nigérie po jej vyhostení všetkých ilegálnych prisťahovalcov. Návšteva francúzskeho prezidenta Françoisa Mitterranda v januári 1983 sa uskutočnila v období 20. výročia zavraždenia prvého togského prezidenta Olympia. Niekoľko hodín pred príletom Mitterranda Eyadéma oznámil, že bolo odhalené sprisahanie Olympiových synov. Roku 1986 sa v Togu uskutočnil prevrat namierený proti prezidentovi Eyadémovi, ktorý bol za pomoci francúzskych jednotiek potlačený. Vedenie štátu obvinilo susedné štáty Ghanu a Burkina Faso z podpory prevratu. Od apríla 1991 začali v krajine demonštrácie proti prezidentovi G. Eyadémovi, ktoré potlačila armáda. V auguste 1991 vzniká dočasná vláda v čele s K. Koffigohom, ktorý prevzal aj právomoci prezidenta. Pokus o štátny prevrat sa uskutočnil v októbri 1991, dočasná vláda bola rozpustená a moci sa chopila armáda. V marci 1992 bol v referende schválený návrh novej, pluralitnej ústavy a vo februári 1994 sa konali prvé pluralitné parlamentné voľby. Togo je jedným z najmenej zadlžených afrických štátov, ale zároveň stále patrí k najmenej rozvinutým krajinám sveta.

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]
Tradičné domy v Togu

Obyvatelia sa členia do niekoľkých etnických skupín, z ktorých najpočetnejšia – okolo 2 mil. príslušníkov sú Adža-Ewovia, podiel ostatných je už pod 25 %. Skoro polovica obyvateľstva je gramotná. Úradným jazykom je francúzština, ale hovorí sa tu aj jazykmi jednotlivých kmeňov. Z náboženstva je najviac praktikovaný animizmus, kresťanov je tu 35 %, prevažne v mestách, ďalej tu je tiež moslimská menšina. Podľa sčítania ľudu v roku 2020[1] došlo k miernym zmenám v počte veriacich, ktoré sú nasledujúce: kresťania 42,3 %, moslimovia 14 % (väčšina sunnitov, malá menšina šiitov), ​​tradičné africké náboženstvá 36,9 %, bez vyznania 6 ,2 %, zostávajúce veľmi nízke počty patrí judaizmu, hinduizmu a budhizmu.[1] Z tradičných náboženstiev prevláda thron a vodun.[2] V Togu je bežné vyznávanie kresťanstva alebo islamu spolu s niektorým z tradičných náboženstiev (viacpočetná náboženská identita), existujú aj eklekticizmy a synkretizmu (konkrétne synkretizmus vodunu a kresťanstva).[3]

Togo je jedna z najchudobnejších krajín na svete, jej HDP dosahoval roku 1996 síce 300 USD na hlavu, ale hospodársky rast bol negatívny. Hospodárstvo je riadené autoritatívne, čo vedie k chabým ekonomickým výsledkom. Základom tonžského hospodárstva je vývoz vápenatých fosfátov a kakaa. Togo musí dovážať hlavne stroje a priemyselný tovar. Najčulejší obchod je so susedmi Toga a s Francúzskom. Menou je Frank CFA.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Togo. [s.l.] : Central Intelligence Agency, 2022-09-19. Dostupné online. (po anglicky)
  2. FALOLA JEAN-JACQUES, DANIEL, Toyin; JEAN-JACQUES, Daniel. Africa: An Encyclopedia of Culture and Society. 1. vyd. Santa Barbara : ABC-CLIO, 2015. ISBN 9781598846669. S. 1210.
  3. HAVELKA, Ondřej. Synkretismus katolického křesťanství a západoafrického vodunu z teologicko-etické perspektivy. Studia Theologica, 2021-12-01, roč. 23, čís. 3, s. 149–174. Dostupné online [cit. 2022-09-27]. ISSN 1212-8570. DOI10.5507/sth.2021.033. (po anglicky)

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]