Trebonianus Gallus
Gaius Vibius Trebonianus Gallus, narodený okolo roku 206 v Perusii, bol rímsky cisár, ktorý vládol v rokoch 251 – 253 po Kr. Jeho otcom bol pravdepodobne C. Vibius Veldumnianus doložený nápisovo, meno matky je neznáme.
Kým sa dostal k moci, prešiel Gallus klasickou kariérou príslušníka vyšších vrstiev, od prijatia do senátu až po konzulát, ktorý zastával niekedy okolo roku 245. Potom, ako sa roku 250 stal legátom oboch Moesií, bojoval s gótskym kráľom Knivom pri meste Novae na Balkáne a tam sa k nemu pripojil cisár Decius po svojej porážke pri Beroie. Cisár chcel na jar roku 251 skrížiť Gótom ústupovú cestu cez Dunaj, utrpel však porážku pri Abritte a spolu so svojím synom padol. V polovici júna vojsko zvolilo Treboniana Galla za Augusta a jeho synovi Volusianovi udelilo titul Caesara.
Prvým opatrením nového cisára bola dohoda s Gótmi – Rimania im ponechali všetku korisť a zaviazali sa platiť ročný tribút. Ďalší problém predstavoval Deciov mladší syn Hostilianus, ktorý sa v čase vojny s Gótmi zdržiaval v Ríme. Gallus vyriešil chúlostivú situáciu tak, že Hostiliana adoptoval a udelil mu titul Augusta, čím ho formálne postavil na svoju úroveň. Hostilianus však onedlho zomrel, vraj na mor.
Hneď ako Gallus usporiadal pomery na Balkáne, ponáhľal sa do Ríma, kde sa potom zdržiaval až takmer do konca svojej krátkej vlády. Z tej doby sú prakticky známe len dve význačné udalosti – ustanovenie Caesara Volusiana za Augusta na jeseň roku 251 a vypuknutie morovej epidémie, ktorá zdecimovala značnú časť ríše. Na odvrátenie moru prinášali občania smierne obety bohom. Keďže kresťania sa zdráhali robiť podobne, stali sa prenasledovaní. Napriek tomu, že toto prenasledovanie sa veľmi nerozšírilo, predsa až dvaja pápeži – Kornelius a Lucius – boli za svoje presvedčenie popravení.
Až o posledných mesiacoch Gallovho panovania máme k dispozícii viac faktických informácií. Asi v máji 253 vtrhli do impéria Peržania vedení rímskym prebehlíkom Mariadom a vydrancovali celý rad sýrskych miest vrátane legendárnej Antiochie nad Orontom. Ich plieniace oddiely zastavil až pred Emesou kňaz boha Baala Sampsigeramos, ktorý sa pod menom Uranius Antoninus vyhlásil za cisára.
Gallus však v tej dobe nemal čas, aby pomýšľal na trestnú výpravu proti Peržanom alebo vyriešil situáciu so Sampsigeramom. Na jar roku 253 porazil moesijský legát Aemilianus silný oddiel Gótov, nadšení vojaci ho vyhlásili za cisára a začala občianska vojna. Gallus ešte stihol poslať do zaalpských oblastí Licinia Valeriana, aby odtiaľ priviedol posily, keď prišla správa, že Aemilianus je už v Itálii. Nezostávalo nič iné, než bojovať so silami, ktoré boli momentálne po ruke. Gallovým vojakom sa od začiatku do bitky veľmi nechcelo, a hneď ako neďaleko Interamny zistili, že protivník má značnú prevahu, zabili cisára aj so synom a prešli k Aemilianovi (august 253). Po krátkom období, kedy boli po celej ríši ničené Gallove sochy a nápisy, nasledovala za Valerianovej vlády konsekrácia Volusiana a zrejme aj Galla.