Trh
- Slovo trh môže znamenať aj trhnutie, pozri trhnutie.
Slovo trh má niekoľko významov:
- 1. V ekonomickej teórii je trh abstraktné (fiktívne) miesto (tzv. ekonomické miesto či ekonomický priestor), kde sa stretáva ponuka a dopyt a tvorí sa cena; alternatívne môže trh znamenať samotný proces tohto stretávania ponuky a dopytu. Trh je teda abstraktné miesto a/alebo proces stretávania (reálnych alebo potenciálnych) predávajúcich a kupujúcich za účelom (reálnej alebo potenciálnej) vzájomnej výmeny nejakého statku (t. j. tovaru, služby či kapitálu) za peniaze či iný statok (resp. výmeny výsledkov ich činností) a z tejto výmeny vyplývajúcej tvorby ceny. Spomínané abstraktné miesto môže byť v niektorých prípadoch zároveň aj konkrétnym miestom (napr. burza nejakého statku). Pojem trh sa môže vzťahovať buď len na jeden typ statku (napr. trh kávy, trh jedného konkrétneho výrobného faktora, pracovný trh, kapitálový trh a pod.) alebo nejakú jeho konkrétne vymedzenú časť (napr. trh kávy pre bohatých zákazníkov, slovenský trh kávy, sekundárny trh cenných papierov a pod.), no môže sa vzťahovať aj na jednu skupinu typov statkov alebo na všetky (ekonomické) statky súčasne.[1][2][3][4][5][6][7][8][9]
- 2. Alternatívne sa trhom v ekonomickej teórii myslí trh (podľa bodu 1) s nejakými stanovenými pravidlami, čiže inštitucionalizovaná príležitosť stretnutia dopytu a ponuky. Toto sa označuje aj ako organizovaný trh či trh ako inštitúcia. Patrí sem napríklad aukcia, verejná súťaž, burza, výstavný trh, jarmok, týždenný trh.[4][6][10]
- 3. Mimo ekonomickej teórie sa výraz trh používa vo význame konkrétne (t. j. nie abstraktné) sústredené verejné predávanie a kupovanie nejakého typu tovaru (na určenom mieste a v určenom čase, obyčajne v stánkoch), napríklad jarmok, týždenný trh, výstavný trh. Táto definícia je vlastne podskupina definície č. 2.[11][12][13][14]
- 4. V marketingu sa používa buď niektorá z vyššie uvedených definícií alebo je pojem trh obmedzený na dopytovú stránku. Konkrétne môže byť napríklad trh definovaný ako súhrn všetkých potenciálnych zákazníkov s určitou potrebou alebo želaním, ktorí sú ochotní a schopní uspokojiť túto potrebu či želanie výmenou; súhrn predávajúcich (t. j. ponuková stránka) tu teda v pojme trh nie je zahrnutý. Podobne sa v bežnom obchodnom jazyku niekedy ako trh označuje všeobecne stav, rozsah či kvalita dopytu po nejakom statku.[15][16]
- 5. Ako trh sa označuje aj fyzické (v širšom zmysle aj počítačom generované) miesto, kde sa realizuje trh podľa bodov 1 či 2, napr. námestie obce, tržnica, aukčná sieň, alebo len fyzické miesto, kde sa koná trh podľa bodu 3, napr. námestie obce. Synonymom tu je výraz trhovisko.[5][15][17][11][12][13]
- 6. Niekedy sa slovo trh používa ako synonymum výrazu trhová sústava (trhový systém), čiže trhová ekonomika.[18][4]
- 7. Staršie sa výraz trh používal aj vo všeobecnom význame obchod(ovanie), (zmluvný) predaj, (zmluvná) kúpa[12][13]
Variantné definície k definícii č. 1
[upraviť | upraviť zdroj]Definícií trhu, ktoré sú rôznymi variantmi vyššie uvedenej definície č. 1 je veľké množstvo, napríklad:
- Trh je miesto sústredenia ponuky a dopytu.[19]
- Trh je súhrn všetkých predávajúcich a kupujúcich, ktorí sa venujú obchodovaniu s určitým výrobkom či kategóriou výrobku[15]. Trochu inak povedané: Trh je množina dopytujúcich (vrátane ich potrieb), ktorí majú dopyt po statkoch ako zväzkoch vlastností poskytujúcich úžitok, a ponúkajúcich, ktorí majú nástroje poskytovania úžitku (týmito nástrojmi sú 4 P)[7].
- Trh je priestor, v ktorom si jednotlivé ekonomické subjekty vymieňajú výsledky svojej činnosti (tovary), resp. súhrn rozličných nástrojov, foriem, mechanizmov a sociálno-ekonomických vzťahov, ktoré túto výmenu umožňujú.[8]
- Trh je nielen miesto bilaterálnej výmeny výkonov medzi ponúkajúcimi a dopytujúcimi, ale v obsiahlejšom zmysle je to relačný systém prvkov, t. j. podnikov (ponúkajúcich subjektov), reprezentovaných ich produktmi alebo značkami, a ich vnímania nositeľmi potreby (odberateľmi).[7][20]
Definície trhu podľa definície č. 1 v čiastočne alebo čisto marxistickej ekonomickej teórii sú napríklad tieto (v slovenských textoch sa s rôznymi obmenami niektorých z týchto definíciami možno stretnúť dodnes):
- Trh je inštitúcia tovarového hospodárstva, v ktorej dochádza k premene tovaru na peniaze a peňazí na tovar;... je vždy viazaný na určité miesto a čas....Trh rozhoduje o spoločenskej potrebnosti tovaru formou výšky jeho cien.[17]
- Trh je ekonomické spojenie medzi výrobcami a spotrebiteľmi prostredníctvom tovarovo-peňažných vzťahov.[13]
- Trh je súhrn výmenných vzťahov medzi predávajúcimi a kupujúcimi, realizovaných v podmienkach tovarovej výroby. Alebo: Trh je súhrn výmenných tovarovo-peňažných vzťahov, ktoré medzi sebou vytvárajú kupujúci a predávajúci. [21]
- Trh je sféra obehu tovarov, súhrn kúp a predajov, vrátane ich objektívnych a subjektívnych podmienok.[22] Podobne: Trh je sféra obehu tovarov, súhrn procesov kúpy a predaja, ktoré sú v socializme riešené plánovito ako fáza jednotného reprodukčného procesu a v kapitalizme prebiehajú podľa jeho ekonomických zákonov prevažne spontánne a anarchicky.[14]
- Trh v kapitalizme je sféra tovarovej výmeny, v ktorej dochádza k živelnej regulácii obehu tovaru v podmienkach anarchie výroby a konkurenčného boja o oblasti uplatnenia kapitálu, odbytiská tovaru a zdroje surovín; v dôsledku protirečenia medzi obmedzeným rozsahom kúpyschopného dopytu a rozširovaním výroby, vyvolávaným snahou po dosiahnutí maxima zisku, dochádza za kapitalizmu k vyostreniu tzv. problému trhu a v období hospodárskych kríz z nadvýroby k nepreniknuteľným ťažkostiam v odbyte tovaru. V socializme je trh forma výmeny obmedzená na tovarový obeh udržujúci sa aj za socializmu s ohľadom na to, že aj v socializme existuje ešte tovarová výroba; rozvíja sa plánovito...; rozhodujúcou formou trhu za socializmu je organizovaný trh... [pričom organizovaným trhom v socializme sa myslí trh pozostávajúci z nákupu a predaja tovaru prostredníctvom štátnej a družstevnej siete za plánované ceny, t. j. nemyslí sa tu organizovaný trh vo význame uvedenom hore v bode 2].[17]
Delenia trhu (podľa definície č. 1)
[upraviť | upraviť zdroj]Z územného hľadiska:
Z hľadiska predmetu kúpy a predaja:
- trh výrobkov a služieb
- trh výrobných faktorov:
- trh práce
- trh pôdy a prírodných zdrojov
- trh kapitálu
- finančný trh:
Podľa počtu tovarov:
- čiastkový
- agregátny
Podľa stupňa organizovanosti:
- organizovaný trh
- neorganizovaný trh
Z hľadiska podmienok pre fungovanie komponentov trhu:
- voľný trh
- regulovaný trh – ponuka a dopyt sú regulované
Z hľadiska súladu s existujúcim zákonodarstvom:
Úlohy trhu
[upraviť | upraviť zdroj]Medzi základné úlohy trhu (podľa definície č. 1) patrí riešenie triády základných ekonomických otázok. Trh plní tieto funkcie:
- Prenos informácií - základná informácie je cena tovaru. Zabezpečuje a odovzdáva informácie všetkým trhovým subjektom o cene, o situácií na strane ponuky a dopytu.
- Poskytovanie podnetov pre správanie výrobcov a spotrebiteľov - podnecuje a motivuje správanie a rozhodovanie podnikateľov a spotrebiteľov.
- Rozdeľovanie dôchodkov - prispieva k rozdeľovaniu dôchodkov medzi vlastníkov jednotlivých výrobných faktorov.
Územný vývoj trhu
[upraviť | upraviť zdroj]Začína miestnym trhom, ktorý zahŕňa objem kúp a predajov na určitom teritoriálne ohraničenom mieste a má význam len pre toto miesto. Spojením viacerých miestnych trhov sa časom vytvoril vnútorný (národný) trh, v ktorého rámci sa uskutočňovala výmena medzi jednotlivými miestnymi trhmi. Prepojením vnútorných trhov postupne vznikal medzinárodný trh. Posledným predstupňom svetového trhu bol regionálny trh, ktorý tovarové vzťahy vznikajúce na medzinárodnom trhu rozvinul do regionálneho meradla.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ trh. In: OVEČKOVÁ, Oľga, a kol. Slovník obchodného práva. 1. vyd. Bratislava : Iura edition, 1994. 366 s. ISBN 80-88715-11-3. S. 264.
- ↑ trh. In: ECHAUDEMAISON, Claude-Daniele. Slovník ekonomie a sociálních věd. 1. vyd. Praha : Ewa edition, 1995. 419 s. ISBN 80-85764-13-X. S. 338.
- ↑ WOLL, Artur. Wirtschaftslexikon. [s.l.] : Oldenbourg, 1992. 770 s. ISBN 978-3-486-22012-4. S. 463.
- ↑ a b c Markt [online]. wirtschaftslexikon.gabler.de, 2018-02-19, [cit. 2024-12-20]. Dostupné online.
- ↑ a b Bundeszentrale für politische Bildung. Markt [online]. bpb.de, 2021-06-23, [cit. 2024-12-20]. Dostupné online.
- ↑ a b Markt [online]. wirtschaftslexikon24.com, [cit. 2024-12-20]. Dostupné online.
- ↑ a b c BAUER, Hans H.. Marktabgrenzung. [s.l.] : Duncker & Humblot, 2019. 286 s. Dostupné online. ISBN 978-3-428-46528-6. S. 18-20.
- ↑ a b trh. In: ŠÍBL, Drahoš. Veľká ekonomická encyklopédia : výkladový slovník AŽ. 2. rozšírené vydnaie. vyd. Bratislava : Sprint, 2002. 967 s. ISBN 80-89085-04-0. S. 850.
- ↑ trh. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 742.
- ↑ Marktveranstaltungen [online]. wirtschaftslexikon24.com, [cit. 2024-12-20]. Dostupné online.
- ↑ a b trh. In: Krátky slovník slovenského jazyka
- ↑ a b c trh. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
- ↑ a b c d trh. In: Slovník spisovného jazyka českého [1]
- ↑ a b Markt in: Wörterbuch der deutschen Gegenwartssprache (1964–1977) [2], 20.12.2024
- ↑ a b c KOTLER, Philip; BLIEMEL, Friedhelm. Marketing-Management (Analyse, Planung, Umsetzung und Steuerung). [s.l.] : Schäffer-Poeschel, 1999. 1259 s. ISBN 978-3-7910-1310-7. S. 14, 15.
- ↑ market [online]. merriam-webster.com, [cit. 2024-12-20]. Dostupné online.
- ↑ a b c trh. In: DADO, M. Slovník politickej ekonómie. Bratislava: Vyd. SAV. 1966. S. 715-716
- ↑ Hospodárska politika. Bratislava: Ekonóm, 1996, S. 27
- ↑ Encyklopedický slovník. 1. vyd. Praha : Odeon, 1993. 1253 s. ISBN 80-207-0438-8. S. 1127.
- ↑ Marktabgrenzung von Luftfrachtleistungen (Analysen — Konzepte — Lösungsansätze). [s.l.] : Springer-Verlag, 2013. 268 s. Dostupné online. ISBN 978-3-322-99475-2. S. 47, 48.
- ↑ Ekonomika a riadenie vnútorného obchodu. Bratislava: Vysoká škola ekonomická, 1990. S. 88
- ↑ trh. In: Ekononomická encyklopedie P-Ž /2/. Praha: Svoboda. 1984. S. 524