Uhorské kniežatstvo
| Uhorské kniežatstvo Magyar Fejedelemség
| |||||||||||||||||||||
| Geografia | |||||||||||||||||||||
Najdlhšia rieka
|
|||||||||||||||||||||
| Obyvateľstvo | |||||||||||||||||||||
Národnostné zloženie
|
|||||||||||||||||||||
| Štátny útvar | |||||||||||||||||||||
kmeňová konfederácia a posvätná diarchia
| |||||||||||||||||||||
Vznik
|
|||||||||||||||||||||
Zánik
|
|||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||
.svg){kind=small}
Uhorské kniežatstvo[1][2][3][4][5][6] (maď. Magyar Fejedelemség) je najstaršie doložený uhorský štát v stredoveku, ktorý bol založený niekedy medzi rokmi 895 a 896 ako kmeňový zväz zjednocujúci pôvodne kočovný ľud Maďarov, ktorí postupne prešli z polokočovného spôsobu života na usadlý život. Na jeho čele nestál samotný knieža, ale vo forme diarchie sa o moc delili dvaja muži, t. j. kende či kündü (t. j. sakrálny kráľ či knieža) a gyula (vojvodca). Kto z nich disponoval väčšou mocou alebo dôležitejším postavením, je predmetom dohadov. Isté je len to, že vládnuci titul (podľa niektorých prameňov knieža alebo dokonca chán) bol zrejme prevzatý od Chazarov, od titulu kagana. V priebehu 10. storočia sú pôvodné pohanské náboženstvá nahradené kresťanstvom a maďarská kmeňová konfederácia sa postupne mení a konsoliduje v kresťanské kráľovstvo. Tým sa de iure stáva v roku 1000 alebo 1001, keď sa knieža Vajk, pokrstený už ako Štefan, dáva korunovať za uhorského kráľa Štefana I.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Vznik Uhorska je spojený s príchodom Maďarov do Panónie a Podunajska. Kočovné kmene prišli do tejto oblasti pod vedením Arpáda, ktorého si sedem maďarských vojvodov v roku 890 zvolilo za svojho panovníka.
Vláda Arpáda
[upraviť | upraviť zdroj]
Maďarské kočovné kmene našli v nových sídlach vyspelejšiu kultúru roľníkov pod ochranou Veľkej Moravy a viedli výbojné vojny proti susedom. V roku 896 sa Arpád stal vládcom kmeňov a pod jeho velením bolo azda v roku 902 alebo 903 porazené vojsko Veľkej Moravy. V roku 906 však bol porazený bavorskými vojskami a veľkomoravským kniežaťom Mojmírom II. Posilnenia svojej pozície sa Arpád dočkal vďaka Frankom, ktorí pozvali na rokovania a zabili maďarských veľmožov. Arpád viedol vojnu proti Bavorom, ktorých v roku 907 poráža pri Brezalauspurcu (dnešná Bratislava). Pretože sa nezachovali pramene o zapojení vojsk Veľkej Moravy, s rokom 907 je už spojený rozpad Veľkej Moravy a slovanské kniežatá sa podriaďujú vo výbojných bitkách Maďarom. Nastáva usídľovanie Maďarov v Podunajskej nížine a preberanie kultúry a spôsobov obrábania pôdy od vyspelejších slovanských susedov.
Arpádovi následníci
[upraviť | upraviť zdroj]Arpádovi následníci pokračujú vo výbojoch, ktoré smerom na západ zastavuje až bitka pri Lechu v roku 955. Maďari následne prechádzajú k usadlému spôsobu života a Arpádovci pomaly upevňujú po vzore európskych mocností svoju zvrchovanú moc a pevne sa ujímajú vlády. Prijímajú kresťanstvo za svoje náboženstvo a od čias prvého uhorského kráľa Štefana I. ho tiež horlivo šíria po celej krajine. Pôvodné prevažne slovanské obyvateľstvo bolo nútené asimilovať a prijať nadvládu uhorského kráľa. Ako na juhu v oblasti Blatnohradu a Panónie na západe, tak aj na severe v oblasti Nitrianskeho kniežatstva prevzali od miestnych obyvateľov časť poľnohospodárstva, remeslá a zo začiatku aj spôsob štátnej správy.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ BAUER, Susan Wise. The History of the Medieval World: From the Conversion of Constantine to the First Crusade. [s.l.] : W. W. Norton & Company, 2010. 640 s. ISBN 978-0-393-07817-6.
- ↑ HODOS, George H.. The East-Central European Region (An Historical Outline). [s.l.] : Greenwood Publishing Group, 1999. 157 s. ISBN 978-0-275-95497-0.
- ↑ WIECZOREK, Alfried; Hans-Martin Hinz. Europa Środkowa Około Roku 1000. [s.l.] : Theiss, 2000. 631 s. ISBN 978-3-8062-1549-6.
- ↑ TÁRSULAT, Magyar Történelmi. Etudes historiques hongroises 1990: Environment and society in Hungary. [s.l.] : Institute of History of the Hungarian Academy of Sciences, 1990. 314 s.
- ↑ BARTHA, Antal. Hungarian Society in the 9th and 10th Centuries. [s.l.] : Akadémiai Kiadó, 1975. 147 s. ISBN 978-963-05-0308-2.
- ↑ BURANBAEVA, Oksana; MLADINEO, Vanja. Culture and Customs of Hungary. [s.l.] : ABC-CLIO, 2011. 212 s. ISBN 978-0-313-38370-0.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- MADGEARU, Alexandru. The Mission of Hierotheos: Location and Significance. Byzantinoslavica, 2008, s. 119-138. Dostupné online.
- MADGEARU, Alexandru. Further Considerations on Hierotheos’ Mission to the Magyars. Acta Musei Napocensis, 2017, s. 1-16. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Maďarské velkoknížectví na českej Wikipédii.