Location via proxy:   [ UP ]  
[Report a bug]   [Manage cookies]                
Preskočiť na obsah

Václav Chlumecký

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Václav František Chlumecký
spisovateľ, publicista
spisovateľ, publicista
Narodenie30. december 1861
Skuteč
Úmrtie30. september 1944 (82 rokov)
Banská Štiavnica
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Václav Chlumecký

Václav František Chlumecký (* 30. december 1861, Skuteč – † 30. september 1944, Banská Štiavnica) bol český, slovenský a česko-slovenský spisovateľ a publicista. Používal pseudonymy Ľuboslav, Enšpenger, Ján Ľuboslav, N. Špenger.

Študoval na gymnáziu vo Viedni (nedokončil), v rokoch 1875 – 1879 sa vyučil za maliara skla a porcelánu. Sprvu robotník na viacerých miestach (napr. vo Viedni, Budapešti, Pésci, Brně, Třinci...), od 1920 redaktor v Banskej Bystrici, spoluzakladateľ a zodpovedný redaktor Hlasu ľudu v Banskej Bystrici (1920 – 1922), funkcionár robotníckeho a komunistického hnutia, člen KV KSČ v Banskej Bystrici (1922 – 1929). Priekopník slovenskej robotníckej tlače, patril do skupiny proletárskych spisovateľov. Účastník ilegálneho protifašistického hnutia. Autor satirického románu, niekoľkých vedeckofantastických prác, matematických rébusov a hlavolamov. Prispieval do robotníckych a proletárskych novín, napísal množstvo politických, ideových a osvetových článkov, správ, besedníc, fejtónov a i. Zostavil a vydal zborník robotníckych piesní. V roku 1920 – 1929 senátor NZ.

Narodil sa v českom mestečku ako jedno z piatich detí úradníka. Štúdiá na reálnom gymnáziu vo Viedni z finančných dôvodov neukončil, v rokoch 1875 – 1879 sa vyučil za maliara skla a porcelánu.

Skoré uvedomenie si finančných bariér priviedlo Chlumeckého k robotníckemu hnutiu. Do jeho ideí je zasvätený učiteľom Enšpengerom, ktorému sa neskôr odmenil tým, že používal jeho meno ako literárny pseudonym. Od začiatku deväťdesiatych rokov žil a pôsobí na území stredného Slovenska. Písal články, skúšal písať aj poéziu.

Vo februári a marci roku 1914 mu na pokračovanie v Robotníckych novinách vyšla prvá próza pod názvom Janko Kosák v nebi. V tomto príbehu sa uvedomelý robotník pred búrkou utiahne do kostola. Tu ho spolu s farárom a sviečkovou babou omráči hrom. Cez Mesiac a Mars sa dostane do Pekla a potom do Neba. Všade porobí poriadky a v závere sa vráti do reality k svojej Aničke. Peklo, Nebo, Mesiac i Mars sú v tejto Chlumeckého próze kulisami grotesknej hyperbolicky ladenej alegórie na spoločenské pomery. Aj veľmi ďaleko, veľmi vysoko, všade je to o inštitúciách, peniazoch a vplyve, všade stojí človek sám proti mocným. Farbisté opisy Neba a Pekla prevzal Chlumecký z predstáv ľudového baroka, veľmi pravdepodobne z populárnych jarmočných hier či knižiek ľudového čítania. Pozadie však vyplňuje novými, modernejšími reáliami. Jeho text pritom, najmä vďaka hrdinovi, spĺňa atribúty príbehu. Janko Kosák reaguje, správa sa a koná s bezprostrednosťou vlastnou folklórnych hrdinov – pravda, zasa a opäť, jeho „rúcho“, vyjadrovanie, metódy i prostriedky sú iné – nové a modernejšie. Práve modernizáciou alegorická rozprávka presahuje smerom k utópii a kladie tak na Slovensku základy tohto vo svetovej fantastike veľmi obľúbeného žánra.

Utópiu štátu rovných, štátu bez peňazí, bezpochyby ovplyvnenú dobovými udalosťami (revolúcia boľševikov v Rusku), ponúka Chlumecký svojim čitateľom v krátkej poviedke pod názvom Zprávy z planéty Marsa, ktorá vyšla v Robotníckych novinách začiatkom roku 1918.

Načrtnuté tendencie napokon autor rozvíja vo svojej najrozsiahlejšej próze – v románe Profesor Šiltao, s podtitulom utopistický román. Text vychádzal na pokračovanie v Pravde chudoby v priebehu roku 1923, v roku 1924 vyšiel knižne. V knižke je prítomná silná satirická zložka, karikujúca dobové pomery. Pri zobrazovaní a rozprávaní o civilizácii návštevníkov z vesmíru – Sivuáncov – silnie v diele statická, náučná zložka, svet Sivu sa však stáva zrkadlom, v ktorom sa odrážajú a odrazom rozhýbavajú udalosti v našom svete. Chlumeckého román vznikol približne v tom istom čase ako Čapkova Továrna na absolutno, román fejtón, ktorý tiež pôvodne vychádzal na pokračovanie v Lidových novinách. Pre Čapka je motív fantastického ozvláštnenia odrazovým mostíkom pre hyperbolizované zobrazenie zmien vo svete, ktoré on sám vyvolal, podstata motívu a jeho fungovanie ho nezaujíma. Chlumecký naopak omnoho väčšiu pozornosť venuje východiskám – teda (prinajmenšom na ploche textu) známemu; Čapkov text nás zmätkom svojich mnohozáverov chce zneistiť, Chlumecký tým, že dôsledky príchodu mimozemšťanov na zem sníma a vníma jednoznačne bez akéhokoľvek vysvetľovania, výlučne cez prizmu udalostnú, uisťuje. Filozofia proletárskeho utopizmu už v tejto zárodočnej podobe v porovnaní s Čapkovým relativizmom ponúka omnoho menší priestor na diskusiu. Napokon, načo je diskusia, ak máme riešenie. Sivu a Zem v duchu proletárskeho internacionalizmu vytvárajú Zjednotené svety založené na spoločnej výrobe a spoločnom užívaní hodnôt.

Chlumecký v tvorbe utopických románov nepokračoval, v roku 1929 bol pre nesúhlas s novým prostalinsky orientovaným, autokratickým vedením vylúčený z KSČ. Z centra robotníckeho hnutia Banskej Bystrice sa presťahoval do ústrania v Lučenci, kde sa venoval svojim záľubám (prírodné vedy, matematika).

  • otec Václav Chlumecký – c.k. kancelarista pri Okresnom úrade vo Skutči, syn Františka Chlumeckého z Chrudimi a Rosalie, rod. Laiska
  • matka Terézia Chlumecká, dcera Václava Zástěru a Doroty, rod. Ryšavej
  • súrodenci: Emilie Anna Chlumecká (* 31. 3. 1863, Skuteč, čp. 244) a Františka Terezie Chlumecká (* 8. 8. 1864, Skuteč, čp. 245)

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]