Viktor Dyk

Viktor Dyk
Osobné informácie
Narodenie	31. december 1877
	Pšovka u Mělníka
Úmrtie	14. máj 1931 (53 rokov)
	Lopud, Chorvátsko
Manželka	Zdenka Hásková (1928 – 1931)
Dielo
Obdobie	1897 – 1929
Podpis
Odkazy
	Viktor Dyk (multimediálne súbory na commons)
Literárny portál  Biografický portál

Viktor Dyk (* 31. december 1877, Pšovka u Mělníka – † 14. máj 1931, Lopud, Chorvátsko) bol významný český básnik, prozaik, dramatik, publicista a nacionalistický politik, jeden z predstaviteľov tzv. generácie anarchistických buričov.

Životopis

Narodil sa v Pšovce pri Mělníku. Navštevoval gymnázium v Žitnej ulici v Prahe, kde bol jedným z jeho učiteľov Alois Jirásek. Potom vyštudoval Právnickú fakultu Karlovej univerzity. Po celý život však pôsobil ako novinár a spisovateľ.

Od roku 1907 až do svojej smrti spolupracoval na redigovaní časopisu Lumír. V rokoch 1910 – 1914 redigoval tiež časopis Samostatnost.

Počas prvej svetovej vojny sa zúčastnil protirakúskeho odboja a bol väznený kvôli svojej literárnej činnosti (1916 – 1917) vo Viedni. Od roku 1918 bol redaktorom Národních listů.

Dykova politická činnosť začala v roku 1911, keď sa stal členom Štátnoprávnej pokrokovej strany a neúspešne za túto stranu kandidoval vo vinohradskom volebnom obvode do Ríšskej rady. V roku 1918 sa podieľal na založení Československé národní demokracie. V roku 1920 za túto stranu získal kreslo v Národnom zhromaždení a v roku 1925 v senáte. Mandát obhájil v roku 1929. V senáte zotrval do svojej smrti v roku 1931, nahradil ho Jan Kapras.

Bol pravicovo a nacionalisticky orientovaný. Patril medzi najvýraznejších prvorepublikových odporcov tzv. politiky Hradu, a predovšetkým jej tvorcov T. G. Masaryka a Edvarda Beneša. Príležitostne písal do časopisu Vlajka.

V roku 1928 sa po dvadsaťsedemročnej známosti oženil so spisovateľkou a novinárkou Zdenkou Háskovou.
Bol vášnivým a uznávaným šachistom, členom Českého spolku šachovního. Jeho blízkym priateľom bol prvý český veľmajster Oldřich Duras, ktorému venoval niekoľko básní, vrátane jednej, ktorú napísal v nemčine. Niekoľko záznamov Dykových partií (oi. práve s Durasom a s Richardom Rétim) sa dochovalo a sú dostupné i na internete.

Zomrel na srdcový infarkt pri kúpaní v Jadranskom mori v blízkosti juhoslovanského ostrova Lopud.

Je pochovaný v Prahe na Olšanských hřbitovech.

Citát

„	Náhle slyšíme hlas: "Dyk se utopil!" A vzápětí sto hlasů – či jich bylo tisíc? – propuká v bouřlivé volání, které jako by se mísilo s ozvěnou. "Dyk se utopil! Viktor Dyk je mrtev!" Je snad zbytečné líčit naše ohromení. Nebyli jsme schopni slova. Dav utichl a mlčky nás vedl do malé, nízké místnosti, v níž ležel na stole Dyk, přikryt prostěradlem. Kdosi zvedl lucernu, abychom na něj lépe viděli. – Smrt už odešla, z jeho tváře zmizela hrůza a utrpení, zůstalo jen ticho, to těžké, mramorové ticho, které padá na srdce živých...Takový byl konec básníka Deváté vlny.	“
– Zdeněk Štěpánek

Dielo

Pamätník Viktora Dyka v Mělníku

Pamätná tabuľa na dome v dnešnej Dykovej ulici, v ktorom Viktor Dyk v rokoch 1904 až 1931 žil

Hrob Viktora Dyka, Olšanské hřbitovy

Poézia

• A porta inferi (1897, latinsky Od brány pekelnej, raná subjektívna lyrika, názov podľa latinského žalmu spievaného pri pohreboch)
• Síla života (1898)
• Marnosti (1900)
• Satiry a sarkasmy (1905, politická satirická poézia)
• Milá sedmi loupežníků (1906, lyrickoepická poéma (balada), formou dialógu, kult sily a vášne, vplyv romantizmu a anarchizmu)
• Pohádky z naší vesnice (1910, politická satirická lyrika)
• Giuseppe Moro (1911)
• Zápas Jiřího Macků (1916)
• Noci chiméry (1917, subjektívna lyrika)
• Devátá vlna (1930, melanchólia, predtucha smrti)

Nasledujúce štyri zbierky patria do tzv. vojnovej tetralógie, ktorej hlavnou myšlienkou je národná (štátna) samostatnosť. Dyk sa nechal inšpirovať 1. svetovou vojnou. Vyzýva k odvahe. Vyjadruje tiež obavy o osud národa a varuje pred zradou.

• Lehké a těžké kroky (1915)
• Anebo (1917)
• Okno (1921)
• Poslední rok (1922)

Próza

• Stud (1900, poviedka)
• Hučí jez a jiné prózy (1903)
• Konec Hackenschmidův (1904, román, 3. diel tetralógie)
• Prosinec (1906, román)
• Prsty Habakukovy (1906, román)
• Píseň o vrbě (1908, zbierka poviedok)
• Příhody (1911, zbierka poviedok)
• Krysař (1915, novela, ktorá čerpá zo staronemeckej povesti.)
• Tajemná dobrodružství Alexeje Iványče Kozulinova (1923, poviedka, vydaná neúplne časopisecky 1915, dopísaná v roku 1922; dve pôvodne skonfiškované kapitoly, po 1915 stratené a autorom pre knižné vydanie nepoužité, boli vydané až posmrtne 1931 – 32)
• Tichý dům (1921, poviedka)
• Zlý vítr (1922, zbierka poviedok, napísané 1905)
• Prsty Habakukovy (1925, román)
• Můj přítel Čehona (1925, poviedka)
• Dědivadelní hra (1927, poviedka pre mládež)
• Holoubek Kuzma (1928, poviedka)
• Soykovy děti (1929, román)

Politická literatúra

• Ad usum pana presidenta republiky (1929 – kniha kritizujúca politiku Beneša, Masaryka a celé skupiny okolo „Hradu“)
• O národní stát (vydané posmrtne v rokoch 1932 – 1938, 7 zväzkov, súbor Dykovej politickej publicistiky z rokov 1917 – 1931)

Dráma

• Epizoda (1906)
• Posel (1907, divadelná hra, 1. diel zamýšľanej a dramatickej trilógie)
• Zmoudření Dona Quijota (1913)
• Veliký mág (1914)
• Zvěrstva (1919)
• Ondřej a drak (1919)
• Revoluční trilogie (1921)
• Napravený plukovník Švec (1929, divadelná hra, zastáva sa v nej Rudolfa Medeka)

Pamäti

• Vzpomínky a komentáře (1927)

Libreto

• libreto k opere Výlety pana Broučka od Leoša Janáčka (podľa románu Svatopluka Čecha)

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Viktor Dyk

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Viktor Dyk na českej Wikipédii.