Vráble

	Vráble
	mesto
	Kostol Panny Márie
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Nitra
Región	Tekov
Vodný tok	Žitava
Nadmorská výška	142 m n. m.
Súradnice	48°14′27″S 18°18′31″V / 48,240833°S 18,308611°V
Rozloha	38,31 km² (3 831 ha)
Obyvateľstvo	8 323 (31. 12. 2023)
Hustota	217,25 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1265
Primátor	Viktor Németh (Tím Kraj Nitra)
PSČ	952 01
ŠÚJ	500933
EČV (do r. 2022)	NR
Tel. predvoľba	+421-37
Adresa mestského; úradu	Mestský úrad; Hlavná 1221; 952 16 Vráble
E-mailová adresa	primator@vrable.sk
Telefón	7777 022
Fax	7832 304
	Poloha mesta na Slovensku
	Interaktívna mapa mesta
	Wikimedia Commons: Vráble
	Webová stránka: vrable.sk
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Slovenský portál

Súradnice: 48°14′27″S 18°18′31″V / 48,240833°S 18,308611°V

Vráble (maď. Verebély, historický názov Werebel) je mesto ležiace v Nitrianskom kraji. V meste je rímskokatolícky kostol Panny Márie Kráľovnej (Uhorska) z roku 1901 a kaplnka sv. Urbana.

Polohopis

Mesto sa nachádza v severovýchodnej časti Podunajskej pahorkatiny, v časti Žitavská pahorkatina na strednom Požitaví, 20 km juhovýchodne od Nitry. Zo severu na juh preteká rieka Žitava, ktorá tu priberá Širočinu, Hosťovský a Telinský potok. Centrom mesta prechádza cesta Nitra – Levice, ktorú križuje cesta II/511 zo Zlatých Moraviec na Dvory nad Žitavou. Západným okrajom mesta vedie železničná trať Nové Zámky – Zlaté Moravce.

Časti mesta

Dyčka
Horný Ohaj
Vráble

Vodné toky

Žitava
Telinský potok
Širočina
Hosťovský potok

Vodné plochy

Vodná nádrž Vráble, v smere cesty Nitra-Vráble po ľavej strane Dyčanské jazero

Dejiny

Územie mesta bolo osídlené už v neolite (6000 – 2000 pred Kr.). Archeologicky je doložené opevnené sídlisko hatvanskej a maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej, kostrové hroby zo strednej doby bronzovej, sídlisko halštatské a laténske, germánska osada z 2. – 4. storočia, slovanské sídlisko z 9. storočia. Neďaleko mesta sa v lokalite Fidvár nachádza ďalšie archeologické nálezisko opevneného mesta, datovaného do rokov 2100 až 1800 pred Kr., zaradených do staršej bronzovej doby. Viac ako 160 radiálne usporiadaných obydlí poskytovalo prístrešie až pre 1000 obyvateľov, čo bolo na tú dobu veľké sídlo.^[4]

Vráble sú prvýkrát písomne doložené v roku 1265 ako Verebeb. V roku 1294 už boli trhovým mestečkom. V erbe mali postavu svätého Vojtecha. Od počiatku stredoveku patrilo mestečko ostrihomskému arcibiskupstvu, kostol a fara sú doložené v roku 1359. Od polovice 16. storočia sa vyvíjali ako zemepanské mestečko a bola tu zriadená poštová stanica. V čase protitureckých bojov boli Vráble dôležitým oporným bodom. Prvým náporom Turkov bolo mestečko vystavené už v roku 1530. Až v roku 1624 sa rozhodlo, že tu bude postavená cisárska pevnosť na obranu mesta. Jej obrancovia mestečko pred Turkami v roku 1626 uchránili, ale v roku 1653 Turci obranu prekonali a mesto vypálili. Cisársku pevnosť sa však podarilo obnoviť. Napokon ju Turci zničili v roku 1663.

V 17. storočí v meste pôsobili cechy čižmárov, mlynárov, mäsiarov a kožušníkov, v 18. – 19. storočí tu sídlil soľný úrad so skladom. Poľnohospodársky charakter mesta pretrval až do konca 19. storočia. Stoličný dom bol vybudovaný v roku 1821, súvislá zástavba meštianskych domov na Hlavnej ulici v centre mesta vznikla až koncom 19. storočia. Vznikli tak nové priestory na obchodnú a podnikateľskú činnosť, v rovnakom období bola vybudovaná octáreň, Ľudová a Agrárna banka, meštianska škola, či budova okresného úradu. Rímskokatolícky kostol Preblahoslavenej Panny Márie bol postavený v rokoch 1898 až 1901, staršia klasicistická kaplnka sv. Urbana vo vinohradoch pochádza z roku 1813 a kaplnka rodiny Néčei je z roku 1910.

V roku 1918 po rozpade Rakúsko-Uhorska sa mesto stalo súčasťou Česko-Slovenska. Výsledkom Prvej Viedenskej arbitráži bolo, že Vráble sa stali súčasťou Maďarska v rokoch 1938 – 1945. Vinárska tradícia oblasti bola posilnená v roku 1946, kedy tu vznikol výkup hrozna a boli budované rozsiahle pivnice. Od roku 1971 tu Vinárske závody Bratislava vyrábali mnohé obľúbené vína.

Do roku 1960 boli Vráble okresným mestom, 1. januára 1975 boli k mestu pričlenené obce Dyčka a Horný Ohaj. V 70. rokoch boli vybudované sídliská Kaška, Lúky a Žitava. Po roku 1989 tu vzniklo niekoľko podnikov so zahraničnou účasťou, poskytujúce zamestnanie miestnym obyvateľom.

Obyvateľstvo

Etnické zloženie obyvateľstva (sčítanie 2021)

Slováci – 89,7 %
Maďari – 2,4 %
Rómovia – 0,1 %
Česi – 0,4 %
Ukrajinci – 0,1 %

a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva (sčítanie 2011)

rímski katolíci – 88,41 %
bez vyznania – 8,53 %
protestanti (hl. evanjelici a. v.) – 0,69 %
grécki katolíci – 0,19 %
pravoslávni – 0,02 %

a iní

Partnerské mestá

Kultúra a zaujímavosti

Vrábeľský jarmok (jún)
Slávnosti vinobrania (september)

Múzeá

Mestské múzeum Vráble

Hudba

Jazz fest Vráble (jún)
Rock show (august)
Hodový koncert (október)
Sinema šou (december)
Medzinárodná spevácka súťaž Imricha Godina IUVENTUS CANTI (apríl)

Stavby

Pamiatky

Neorománsky kostol Preblahoslavenej Panny Márie
Kostol v Dyčke a Hornom Ohaji
Kaštieľ Boronkaiovcov (dnes farský úrad)
Kaštieľ Schickovcov (dnes SOU)
Stoličný dom (Hlavná ulica)
Mašekov mlyn (Rodinná farma Mašekov mlyn)
Rodinná krypta Néčeiovcov (vrábeľské vinohrady)
Rodinná krypta Godinovcov (vrábeľský cintorín)

Pomníky

pomnik SNP pri kostole
rodinná krypta Godinovcov (cintorín Vráble)
Pamätník vojakov 1919

Parky

Park Žitava
Mestský park za kinom Tatra

Šport

Spartak Vráble
Vrábeľská Hokejbalová Liga
Klub turistov Vráble
Stolnotenisový oddiel 1.Z.Š.
Gold´s Gym (kulturistický oddiel)
Cykloturistika (Požitavské cyklotrasy)
Klik-Klak Vráble (tanečný klub)
Valibuk Strength Team (klub silového trojboja)
Streetbasketbal Vráble

Hospodárstvo a infraštruktúra

Dôležité firmy

Dexis, Matador Automotive, Huhn Press Tech, Semecs, HTP-Slovakia (Plasmet), Prime Media,
Hefra, Švec a spol., Maratom, Seso, Tesgal
Priemyselný park – Kongsberg, Miba, Slovmedical, Cesam, ICU Medical, Masam, Semecs

Infraštruktúra

cesta I/51 Nitra – Vráble – Levice
cesta II/511 Zlaté Moravce – Vráble – Dvory nad Žitavou
trať ŽSR 151 Nové Zámky-Zlaté Moravce

Školstvo

Základná škola sídl. Lúky
Základná Škola Levická, 903
SOŠT – ul. 1. mája
Gymnázium Školská ulica
ZŠ sv. Vojtecha, Levická ulica
ZŠ Viliama Záborského
Základná umelecká škola Imricha Godina Vráble, Hlavná 1221/1
Špeciálna základná škola, Nám. kpt. Nálepku
YES – Your English School – Súkromná anglická škôlka, Žitavská 23

Osobnosti

Ján Boronkay (* 29. augusta 1782 Veľké Sľažany – † 7. júna 1844 Bratislava) – od roku 1820 palatín Vrábeľskej stolice predialistov
Edita Brestenská (* 18. november 1920, Vráble – † 2. máj 2014, Bratislava) – paleontologička a vedecká pracovníčka
Ľudovít Didi (* 16. január 1931, Púchov – † 15. september 2013, Vráble) – prvý rómsky spisovateľ románov v slovenskej literatúre
Alexander Dilles (* 14. marca 1835 Vráble – 28. júla 1907 Žabokreky nad Nitrou) – zakladateľ Stoličného múzea v Zl. Moravciach, archeológ
Žigmund Esterházi (30. december 1626 Šoproň – † 1692 Szombathely) – vrábeľský hradný kapitán
Jozef Ghici – od roku 1540 palatín Vrábeľskej stolice predialistov
Imrich Godin (* 17. júl 1907, Vráble – † 13. apríl 1979, Bratislava) – operný spevák a pedagóg
Mikuláš Nadaný – vrábeľský hradný kapitán
Jozef Néčei (Jozef Nécsey, * 27. august 1842 Oslany – † 17. január 1929 Vráble) – vrábeľský kráľovský poštmajster
Štefan Nécsey (= Néčei) (* 12. február 1870, Vráble – † 26. marec 1902, Mníchov) – amatérsky entomológ – lepidopterológ, maliar a ilustrátor zvierat
Ignác Ocskay (* 1. decembra 1786 Dubovany – † 17. september 1881 Nitra) – posledný palatín Vrábeľskej stolice predialistov
František Richard Osvald (* 3. október 1845, Hodruša-Hámre – † 14. apríl 1926, Trnava) – národný buditeľ, kaplán vo Vrábľoch
Viktor Porubec (* 2. novembr 1876 Kozárovce – † Vráble) – vrábeľský kronikár
František Sigrai (* 4. septembra 1648 Stupava – † 7. februára 1727 Bratislava) – vrábeľský hradný kapitán
Alojz Schronk (* 8. august 1883, Plavecký Mikuláš – † 21. marec 1966, Nitra) – zakladateľ vrábeľskej dychovky
Janko Štúr (* 21. september 1827, Uhrovec – † 23. september 1905, Malé Bierovce) – stoličný úradník
Ján Tolvay (* 1699 – † 1776)– od roku 1750 palatín Vrábeľskej stolice predialistov
Ján Trubíni (* 8. september 1863, Vráble – † 4. jún 1919, Moča) – katolícky kňaz
Mikuláš Vass – podžupan Vrábeľskej stolice predialistov
Vladimír Velecký (* 21. august 1890, Hrušky – † 8. november 1951, Bratislava) – vrábeľský richtár, zavraždený komunistami
Michal de Verebel – od roku 1566 podžupan Vrábeľskej stolice predialistov
Viliam Záborský (* 9. október 1920, Vráble – † 5. február 1982, Praha) – herec a recitátor
Ondrej Zádori (* okolo roku 1570) – vrábeľský hradný kapitán

Referencie

↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
↑ VAJS, Miroslav. Ľudia od Vrábeľ žili v meste už pred 4-tisíc rokmi. Pravda (Bratislava: Perex), 2017-02-10. Dostupné online [cit. 2017-02-10]. ISSN 1336-197X.

Pozri aj

Zoznam kultúrnych pamiatok vo Vrábľoch

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vráble

Zdroje

Stránka mesta

[rozloha-1] Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.

[pocet-obyvatelov-2] Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.

[zoznam-starostov-3] Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.

[4] VAJS, Miroslav. Ľudia od Vrábeľ žili v meste už pred 4-tisíc rokmi. Pravda (Bratislava: Perex), 2017-02-10. Dostupné online [cit. 2017-02-10]. ISSN 1336-197X.

[1]

[2]

[3]

[4]