Vyšná Rybnica
| Vyšná Rybnica | |
| obec | |
 Obecný úrad
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Sobrance |
| Región | Zemplín |
| Nadmorská výška | 220 m n. m. |
| Súradnice | 48°49′18″S 22°10′36″V / 48,8216°S 22,1768°V |
| Rozloha | 40,08 km² (4 008 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 399 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 9,96 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 24.8.1418 |
| Starosta | Milan Exemberger[3] (nezávislý) |
| PSČ | 072 41 (pošta Remetské Hámre) |
| ŠÚJ | 523305 |
| EČV (do r. 2022) | SO |
| Tel. predvoľba | +421-56 |
| Adresa obecného úradu |
OcÚ Vyšná Rybnica |
| E-mailová adresa | ocuvrybnica@stonline.sk |
| Telefón | 65 95 238 |
| Fax | 69 81 356 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Vyšná Rybnica | |
| Webová stránka: vysnarybnica.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Vyšná Rybnica je slovenská obec v okrese Sobrance.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Od západu až na juhovýchod sa tiahne pohorie Vihorlatské vrchy, na juhu Potiská nížina - Východoslovenskej nížiny. Najsevernejšia časť jej katastrálneho územia od čias existencie stolíc (žúp) bola súčasťou severnej hranice Užskej župy so sídelným mestom Užhorod (Ukrajina) a v mladšej histórii, ako aj v súčasnosti tvorí severnú časť hranice okresu Sobrance, v rokoch 1960 až 1996 okresu Michalovce a Košického kraja.
Vodné toky
[upraviť | upraviť zdroj]- Riečka Okna
Vodné plochy
[upraviť | upraviť zdroj]- Vodná nádrž Vyšná Rybnica
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Vyšná Rybnica bola založená ako slovanská dedina na majetkoch šľachticov z Michaloviec a Tibavy na panstve Jasenov. Obývali ju v prevažnej miere sedliaci. Založili ju šoltýsi a pôsobili v nej ešte koncom 16. storočia.
Podľa autora práce Dejiny osídlenia Užskej župy Ferdinanda Uličného boli v roku 1567 v obci zdanené štyri sedliacke domácnosti, každá od polovice porty. V roku 1588 boli tri domácnosti hospodáriace na polovici porty a jedna na štvrtine porty. Štyri domácnosti boli želiarske a šoltýstvo patrilo už trom rodinám. V nasledujúcich rokoch došlo k značnému rozšíreniu dediny. V roku 1599 mala už 24 obývaných poddanských domov a dva až tri domy patrili šoltýsom. Na prelome 16. a 17. storočia bola stredne veľkou obcou. V 17. a začiatkom 18. storočia väčšina poddaných obec v dôsledku stavovských povstaní uhorskej šľachty opustila alebo vymrela. V roku 1715 hospodárilo v nej jedenásť sedliackych a jedna želiarska rodina.[4] Vplyvom postupného zvyšovania počtu obyvateľov v Užskej župe od začiatku 19. storočia možno predpokladať, že v tomto období dochádzalo k zvyšovaniu počtu usadlostí (rodín) aj v obci. V priebehu storočia sa počet obyvateľov mierne zvyšoval. Začiatkom 20. storočia od roku 1910 dochádza k miernemu nárastu obyvateľov. V 20. rokoch 20. storočia sa vplyvom silného vysťahovalectva znížil počet obyvateľov. Napríklad pri sčítaní ľudu v roku 1910 žilo v zahraničí 113 obyvateľov z celkového počtu 486, čo predstavovalo 23 %.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Gréckokatolícky kostol Narodenia Presvätej Bohorodičky, jednoloďová neskoroklasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1856-1857. Obnovou prešiel v rokoch 1921 a 1945. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami, presbytérium konchou. Nachádza sa tu ikonostas z doby jeho výstavby.[5] Fasády sú členené polkruovo ukončenými oknami, veža je ukončená barokovou helmicou s laternou.
Školstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá škola vo Vyšnej Rybnici bola cirkevná grécko-katolícka. Vyučovalo sa v nej od roku 1850 v jazyku rusínskom a neskôr v maďarskom. V roku 1936 škola prešla pod správu obce, neskôr ako aj ostatné školy bola tiež zoštátnená. Táto stará škola nevyhovovala, preto sa začalo s výstavbou novej školy. Vyučovať sa v novej škole začalo v roku 1972.
Školu navštevovali aj žiaci z Vyšných Remiet. V škole vyučovalo 6 učiteľov a navštevovalo ju 141 detí, z toho 64 rómskych. Počet rómskych detí postupne klesal, lebo časť obyvateľstva sa odsťahovala z obce. Aj z toho dôvodu boli v škole len 2 triedy, školská družina a školská jedáleň.
V školskom roku 2004 školu navštevovalo 31 žiakov z obce Vyšná Rybnica. Na škole tak ako v minulosti sa vyučuje len v 2 triedach, v škole pracuje aj školská družina a jedáleň.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Užskej župy. Vyd. 1. Prešov : Filozofická fakulta v Prešove Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 1995. 358 s. ISBN 80-88722-11-X. S. 282-283.
- ↑ Vyšná Rybnica - Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Mlyn vo Vyšnej Rybnici [online]. Oficiálne stránky obce Vyšná Rybnica. Dostupné online.