William Hogarth
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| William Hogarth | |
 anglický satirický maliar, grafik a rytec | |
| Narodenie | 10. november 1697 Londýn, Spojené kráľovstvo |
|---|---|
| Úmrtie | 26. október 1764 (66 rokov) Londýn, Spojené kráľovstvo |
| Odkazy | |
| Projekt Gutenberg | William Hogarth (plné texty diel autora) |
| Commons |  William Hogarth |
William Hogarth (* 10. november 1697, Londýn, Spojené kráľovstvo – † 26. október 1764, Londýn) bol anglický satirický maliar, grafik a rytec.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa ako piate dieťa učiteľa latinčiny Richarda Hogartha. Jeho otec vlastnil malú kaviarničku, jeho podnik bol však stratový a tak bol v roku 1707 odsúdený k pobytu vo väzení pre dlžníkov a bol tam až do roku 1712, kedy bola vyhlásená amnestia. V rokoch 1713 až 1714 sa malý Hogarth začal učiť rytectvo u svojho vzdialeného príbuzného Elisa Gamblea a potom pracoval na podradnejších prácach v drobných dielňach. V roku 1718 mu zomrel otec, čo ho donútilo k intenzívnej práci a hľadaniu spôsobov ako prostredníctvom svojho talentu zaistiť živobytie.
V apríli roku 1720 si Hogarth založil vlastnú ryteckú a portrétnu dielňu, ktorá ho preslávila už prvou vážnejšou zákazkou, ktorá predstavovala malé ryté kartičky a návrhy do kníh. Významnou bola aj zákazka na dve rytiny alegórií, ktoré vytvoril v roku 1721. Tieto alegórie vzbudili obrovský ohlas verejnosti a motivovali Hogartha k tomu, aby sa začal venovať vytváraniu čiernobielych satiristických kúskov, ktoré ho preslávili v celej Európe. V tom istom čase sa začal zaoberať aj maľovaním – vytváral predovšetkým obrazy so skupinkami ľudí a ich obľúbenými predmetmi každodenného života. V tej dobe sa Hogarth tiež zoznámil s maliarom Sirom Jamesom Thornhillom, ktorý naňho urobil obrovský dojem svojimi obrazmi s historickou tematikou. Od tej doby Hogarth pravidelne chodil na Thornhillove lekcie umenia na akadémii v Covent Garden a tiež navštevoval Thornhilla v jeho dome, kde sa zoznámil s jeho dcérou Jane, s ktorou sa v roku 1729 oženil.
V roku 1730 nastal zlom v Hogarthovej umeleckej kariére, keď vytvoril podľa skutočnosti obraz z hry „Žobrácka opera“. Tento obraz mu potom priniesol ďalšie zákazky a inšpiroval ho k tomu, aby sa začal venovať maľovaniu výjavov z divadla a rytinám s rovnakými témami, ktoré sa cez rôzne reprodukcie dostali do povedomia širokej verejnosti. Touto cestou potom Hogarth získal finančné prostriedky, ktoré mu v roku 1735 umožnili, aby otvoril vlastnú maliarsku akadémiu St. Martyn´s Lane. Získavanie financií však nebolo pre Hogartha vždy ľahké, lebo mnohí tlačiari používali Hogarthove rytiny bez jeho súhlasu a bez toho, aby mu čokoľvek platili za jeho autorstvo. V roku 1735 však Hogarth prostredníctvom svojich priateľov v parlamente dosiahol to, že bol schválený zákon na ochranu rytcov, čo preňho znamenalo vyplácanie nemalých honorárov. Pri práci v svojej akadémii sa Hogarth venoval prevažne vytváraniu portrétov pre bohatých a slávnych zákazníkov, v roku 1751 sa vrátil k rytectvu a venoval sa predovšetkým témam z každodenného života.
Hogarth je považovaný za jedného z najväčších anglických maliarov a novátorov anglického umenia. Bol taktiež prvým anglickým maliarom, ktorý sa vo svojich obrazoch inšpiroval literárnymi dielami Shakespeara a Miltona a zaujímal sa o témy z divadla. Okrem toho tiež vytvoril unikátny štýl, v ktorom spojil témy z histórie a poučenie z nich plynúce. Tento štýl bol tiež neskôr podľa Hogartha pomenovaný hogartizmus. Ďalšími Hogarthovými obľúbenými témami bola politická satira a jeho obľúbenou obeťou bol vtedajší ministerský predseda Robert Walpole. Hogarth sa tiež zaujímal o rôzne princípy v umení, ktoré zhrnul a popísal v knihe „Analýza Krásy“ (The Analysis of Beauty, 1753).
Posledných päť rokov života bol Hogarth v neustálom spore s kontroverzným anglickým politikom Johnom Wilkesom, ktorého často kritizoval na svojich rytinách.
Hogarth zomrel po vážnej a dlhej chorobe 26. októbra 1764 v Londýne a bol pochovaný na cintoríne v Chiswicku.
Výber z diela
[upraviť | upraviť zdroj]- 1721 : Juhomorská spoločnosť, rytina
- 1731 – 1732 : Dráha pobehlice (A Harlot′s Progress)
- 1732 – 1734 Dráha Lumpa (A Rake′s Progress)
- 1738 : Štyri denné obdobia (Ráno, Poludnie, Večer a Noc)
- 1743 – 1745 : Módne manželstvo (Marriage à-la-mode)
- 1747 : Usilovnosť a záhaľčivosť (Industry and Idleness), súbor dvanástich rytín
- 1751 : Beer Street
- 1751 : Gin Lane
- 1751 : Štyri stupne krutosti (Four Stages of cruelty)
- 1755 : Humours of an Election
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- ABEL, E. L.: Gin Lane : Did Hogarth know about fetal alcohol syndrome? In: Alcohol and Alcoholism, roč. 32, 2001, č. 2, s. 131 - 134.
- ANTAL, Frederick: The Moral Purpose of Hogath′s Art. In: Journal of the Warburg and Courtauld Institutes, vol. 15, 1952, č. 3-4, s. 169 - 197.
- GAUNT, William: The World of William Hogarth. London : Cape, 1978. ix + 134 s. + 16 s. obrazových príloh.
- OGÉE, Frédéric: The Dumb Show: Image and Society in the Works of William Hogarth. Oxford : Voltaire Foundation, 1997. xii + 223 s. + 32 s. obrazových príloh.
- WATKINSON, Raymond: Hogarth. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1959. 272 s.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
The Marriage Contract -
An Election Entertainment -
The Bench -
Benjamin Hoadly
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému William Hogarth