Zrak

Zrak je telesný zmysel umožňujúci vnímanie svetla, farby, tvaru telies a orientáciu v priestore.

Terminológia

Vnímanie zrakom

Vnímanie zrakom (prípadne schopnosť vnímať zrakom) sa nazýva videnie, vizuálna percepcia, vizuálne vnímanie alebo zrakové vnímanie. Vnímanie zrakom alebo upieranie zraku (nejakým smerom) alebo preskúmavanie zrakom alebo zisťovanie zrakom sa nazýva pozeranie (sa) (resp. pozretie (sa)), dívanie (sa), hľadenie alebo hovorovo kukanie (sa) (resp. kuknutie (sa)).

Zrakový orgán

Orgán tela zabezpečujúci zrak (čiže orgán na vnímanie svetla, farby, tvaru a orientácie v priestore) sa nazýva zrakový orgán, zrakový ústroj, orgán zraku, ústroj zraku, zrakové ústrojenstvo (lat. organum visum alebo organum visus). Chápanie pojmu orgán (resp. ústroj, ústrojenstvo) sa v tomto kontexte líši v závislosti od autora: v užšom zmysle sa za zrakový orgán (u stavovcov) považuje len oko a tzv. vedľajšie očné ústroje (riasnice, slzné orgány a prípadne aj svaly očnej gule), v širšom zmysle navyše aj zrakový nerv a v najširšom zmysle navyše aj zrakové centrá v okcipitálnom laloku kôry mozgu.

Biológia

Reakcia na svetlo je prítomná u všetkých živých organizmov. Počas fylogenetického vývoja sa pozvoľna vyvinuli špecifické orgány orientácie, lokalizácie a navigácie, umožňujúce lepšie sa prispôsobiť nárokom a meniacim sa podmienkam okolitého sveta. Prvým stupňom tejto činnosti je príjem informácií prijímačmi, ktoré menia špecifické podráždenia na impulzy, prenášané nervovými dráhami do určitých miest kôry mozgu. Predpokladom videnia je preto rozvoj mozgu, ktorý dokáže zosumarizovať a vyhodnotiť podráždenia.

V priebehu fylogenézy sa divergentné osi očníc stavali postupne paralelne, čím sa vytvorila schopnosť stereoskopického videnia, ktoré umožňuje tvorbu plastického zrakového vnemu a presný odhad vzdialenosti.

Zrak ľudí

Na príjem svetla slúži orgán zraku prispôsobený prijať a reagovať adekvátne na svetelný podnet - oko. Štruktúra ľudského oka sa úplne prispôsobuje potrebe zaostriť lúč svetla na sietnicu (lat. retina). Všetky časti oka, cez ktoré lúč svetla prechádza sú priehľadné, aby čo najviac zabraňovali rozptylu dopadajúceho svetla. Rohovka (lat. cornea) a šošovka (lat. lens) pomáhajú lúč svetla spojiť a zaostriť na zadnú stenu oka - sietnicu. Toto svetlo potom spôsobuje chemické premeny vo svetlocitlivých bunkách (tyčinky a čapíky), ktoré vysielajú nervové impulzy zrakovým nervom (lat. nervus opticus) do mozgu.

Filozofia

Zrak

Podľa Aristotela: Všetci ľudia od prirodzenosti túžia po vedení. Ukazuje to ich láska k zmyslovým vnemom, lebo ich majú radi pre ne samy, nezávisle od úžitku, aký je z nich, a spomedzi nich najviac zrakové vnemy. Zrak uprednostňujeme takmer pred všetkými ostatnými zmyslami, a to nielen keď ide o naše konanie, ale dokonca aj vtedy, keď nič nezamýšľame robiť. A to preto, že tento zmysel viac než všetky ostatné napomáha naše poznanie a odhaľuje nám mnohé rozdiely.

Videnie

V antike aj renesancii sa videnie (lat. visio) pokladalo za najvznešenejší akt zmyslového vnímania, pretože zrak nás informuje o hmotnom súcne omnoho úplnejšie ako sluch, čuch, chuť alebo hmat. Ale práve tak ako všetky ostatné zmysly, i zrak nás klame.

Podľa W. Lippmanna videnie poväčšine nie je na začiatku: najprv si veci určíme, definujeme a až potom ich vidíme.

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Zrak
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zrak

Referencie

kapitola Filozofia:

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• FILIT Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok