Zubný kaz

Zubný kaz

Zubný kaz (lat. caries dentis) je choroba tvrdých zubných tkanív, ktorá sa prejavuje rozpadom skloviny a zuboviny.

Medzi najčastejšie príčiny zubného kazu patrí zlá ústna hygiena spolu s nevhodným stravovaním. U detí je častou príčinou prenos od rodičov.

Kaz vzniká pôsobením baktérií, ktoré pokrývajú povrch skloviny, rozkladajú sacharidy na organické kyseliny, ktoré sklovinu odvápňujú.

Príznaky

Skoré štádiá sú bez príznakov, neskôr je zub citlivý na zmeny teploty, najprv na studené, následne na teplé. Citlivosť sa prejavuje aj na sladké a kyslé potraviny. Ranné štádium lekár zistí pomocou röntgenu alebo pri vyšetrení laserom. Pohľadom alebo pomocou vyšetrovacej sondy zistí kaz až v pokročilejšom štádiu, kedy sú defekty už viditeľné.

Ošetrenie zubného kazu

Metódu liečby zubného kazu stanoví lekár pri prehliadke. Počiatočné štádiá kazu je možné v dnešnej dobe liečiť bez vŕtania. A to pomocou koncentrovaných fluoridov alebo ozónom tzv. ozonoterapia. Liečba pokročilejšieho štádia kazu spočíva v podaní lokálnej anestézie, odvŕtaní skazenej časti zuba a zakrytí vzniknutého otvoru zubnou výplňou - plombou. Pokiaľ kaz zasiahol aj zubnú dreň, býva nutné ošetrenie koreňových kanálikov (tzv. endodoncia). Toto ošetrenie prebieha vždy v silnej lokálnej anestézii alebo sa vo výnimočných prípadoch použije inhalačná analgosedácia. Bez toho je totiž zákrok mimoriadne bolestivý, v podstate by ho nebolo možné vykonať.

Druhy zubných výplní - plomb

Amalgám

Amalgám je najdlhšie používaný materiál. Jeho výhodou je dlhá životnosť, antibakteriálne vlastnosti, nízka cena, vysoká odolnosť voči žuvacím silám a schopnosť „utesniť sa“ v zube. Nevýhodou tohto materiálu je predovšetkým kovový vzhľad a taktiež nutnosť odvŕtať veľkú časť zdravej zubnej skloviny. V EÚ sa tento materiál nesmie používať u detí do 18. rokov, tehotných a dojčiacich žien kvôli toxicite ortuti, ktorá je vo výplni obsiahnutá. Mladší zubári a rad lekárov tento typ výplní neodporúča používať vôbec. Niektorí dokonca odporúčajú náhradu amalgámu za fotokompozitnú výplň.

Kompozitná živica

Kompozity majú vďaka svojej farbe, ktorá napodobňuje farbu zuba nezastupiteľné miesto pri ošetrovaní predných zubov, ktoré je pri úsmeve vidieť alebo v prípade, keď je nutné nahradiť stratenú časť skloviny. Nie sú však vhodné pre pacientov so zlou ústnou hygienou. Pri ich zhotovovaní stačí odvŕtať iba kaz, styk výplne so zubom je zlepšený špeciálnou kyselinou, takže spoj je nielen mechanický, ale aj chemický. Toxicita tejto výplne je nulová, estetika je pri správnom zhotovení vynikajúca. Pri správnom zhotovení je bežným pohľadom takmer neviditeľná.

Skloionomérne cementy

Skloionomérne cementy sú materiály, ktoré sú kompromisom medzi amalgámom a živicou. Sú estetické, majú antibakteriálne vlastnosti a vynikajú jednoduchou manipuláciou. Nie sú ale také odolné ako amalgám a tak vysoko estetické ako kompozitné živice. Zo všetkých troch materiálov ale majú najlepšie antibakteriálne vlastnosti a preto sú vhodné pre pacientov s vysokou kazivosťou. Ich prednosťou je bezpečnosť. Nevýhodou je však krátka životnosť (porovnateľná so životnosťou dočasného chrupu). Zubári tento typ výplní označujú ako "dlhodobé provizórium". Používajú sa aj pri fixácii koruniek, kde májú dlhšiu trvanlivosť.

Druhy zubných kazov

• Kaz korunkovej časti – Je najrozšírenejšia. Väčšinou sa objavuje na žuvacích plochách alebo v medzizubných priestoroch
• Kaz v oblasti zubného krčku – Vyskytuje sa v prípade, keď dochádza k ústupu ďasien.
• Recidivujúci kaz – Objavuje sa pod výplňami alebo pod korunkami v tých prípadoch, keď nedošlo k perfektnému odstráneniu pôvodného ložiska kazu.
• Oklzný kaz – Tento typ kazu vzniká buď na zdravom, avšak „dookola“ odvápnenom zube alebo ako špecifický recidivujúci čí sekundárny kaz. Podľa zasiahnutia zuba kazom je buď potrebné prerobiť pôvodnú výplň alebo thotoviť tvarovo zodpovedajúcu oklúznu výplň. V týchto prípadoch sa najlepšie osvedčili kompozitné živice ktorými možno zub dostavať do pôvodnej podoby.