NOVEMBER 2018 Veľtrh vzdelávania aj za účasti UK Timothy Snyder o cene slobody Rozhovor s právnikom o GDPR Študenti farmácie v pohybe str. 12 str. 18 – 19 str. 26 – 27 AKTIVITY NAŠICH PRACOVÍSK V Smoleniciach o období popolnicových polí a dobe halštatskej V dňoch 15. – 19. októbra 2018 sa v Smoleniciach uskutočnil 15. ročník medzinárodnej archeologickej konferencie Doba popolnicových polí a doba halštatská. Vďaka širokému chronologickému rozpätiu sa tu stretla pestrá paleta odborníkov nielen zo Slovenska, no i z Moravy, Čiech, Rakúska, Poľska, Maďarska a Ukrajiny. Tradícia vzájomného stretávania vznikla takmer pred 30 rokmi s jednoznačným cieľom – aj naďalej udržiavať vedecké kontakty medzi odborníkmi z bývalého Československa. Aby sa tieto kontakty ešte viac upevnili, miesto konania konferencie rotuje medzi Čechami, Moravou a Slovenskom. Kým predchádzajúca konferencia sa uskutočnila v Kutnej Hore v roku 2016, organizovania tohtoročnej konferencie sa chopili Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied (AÚ SAV) a Katedra archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (FiF UK). Vďaka organizátorom sa podarilo na konanie konferencie získať vhodné priestory – jedinečnú kulisu tohto vedeckého stretnutia tak tvorilo bývalé pálfiovské sídlo v Smoleniciach s malebným anglickým parkom. Konferenciu otvorili slávnostnými príhovormi riaditeľ AÚ SAV doc. PhDr. Matej Ruttkay, CSc., a vedúci Katedry archeológie FiF UK prof. PhDr. Jozef Bátora, DrSc. Došlo aj na spomienky na významného slovenského archeológa – Antona Točíka, ktorý by v tomto roku oslávil svoje sté narodeniny. Nasledovali príspevky jednotlivých účastníkov, ktoré boli rozdelené do viacerých blokov. Tie sa zamerali na depoty bronzových či keramických predmetov, analýzu sídliskovej štruktúry a jej základných foriem – tu dostalo priestor prezentovanie najnovších archeologických lokalít. Veľký záujem vyvolalo najmä predstavenie nálezu nadrozmerného bronzového vedra typu Kurd z východočeskej Kladiny, ktorého objav rezonoval v tomto roku v českých médiách. Významná časť prezentovaných príspevkov sa venovala aj pohrebnému rítu a jeho špecifickým prejavom. Pozornosť poslucháčov upútali predovšetkým výnimočné nálezy „kniežacích“ hrobov so štvorkolesovými vozmi z lokalít Lovosice a Rovná v okrese Strakonice. Kým prvé tri dni konferencie boli venované príspevkom, štvrtý deň sa niesol v znamení exkurzie. Prvou destináciou sa stalo hradisko Molpír, ktoré leží v bezprostrednom susedstve Smolenického zámku. Odborný výklad poskytla PhDr. Susanne Stegmann-Rajtárová, CSc., ktorá sa touto lokalitou dlhodobo systematicky zaberá. Nasledovala návšteva hradu Červený Kameň. Po jeho prehliadke, ktorá účastníkom umožnila vidieť historické interiéry hradu, ako i obrovské pivnice určené na skladovanie vína, sme zamierili do Brezovej pod Bradlom. Cieľom bola mohyla Milana Rastislava Štefánika. Jej históriu v krátkosti osvetlil PhDr. Ondrej Ožďáni, CSc. Životné osudy M. R. Štefánika nám priblížili v múzeu v jeho rodných Košariskách. Poslednou zastávkou bol Agropenzión Adam v myjavskej Podkylave, kde sa po večeri rozlúčil s účastníkmi konferencie záverečným príhovorom PhDr. Rudolf Kujovský, CSc. Štafetu organizovania ďalšieho ročníka konferencie prebrali kolegovia z Brna, ktorí sa ju rozhodli usporiadať na zámku v moravských Boskoviciach. Treba len dúfať, že aj tam sa prenesie výnimočná atmosféra, ktorá panovala v Smoleniciach. Mgr. et Mgr. Martin Neumann, PhD., Katedra archeológie FiF UK Foto: PhDr. Vladimír Mitáš, PhD., AÚ SAV Politológovia z FiF UK debatovali s prezidentom Macronom Dňa 26. októbra 2018 Bratislavu navštívil francúzsky prezident Emmanuel Macron. Súčasťou programu jeho pracovnej návštevy bola i diskusia s verejnosťou, ktorá vzišla práve z jeho iniciatívy a bola realizovaná v spolupráci s mimovládnym think-tankom GLOBSEC, Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, hlavným mestom SR Bratislava a francúzskou ambasádou na Slovensku. Túto diskusiu možno v krajinách Vyšehradskej štvorky označiť v poslednom období za jedinú svojho druhu, čo vypovedá o pozitívnom medzinárodnom vnímaní Slovenskej republiky. Do Zrkadlovej siene Primaciálneho paláca dostali vďaka prof. Jozefovi Bátorovi, PhD., pozvánku aj vybraní študenti Katedry politológie FiF UK. Prezident Macron sa hneď v úvode elegantne dištancoval nielen od napoleonských princípov vládnutia v Európe, ale aj od svojho predchodcu Jacqua Chiraca, ktorý v roku 2003, v čase rozhodovania o invázii do Iraku, krajinám strednej Európy 16 odkázal, že „premeškali možnosť mlčať“. Emmanuel Macron však prišiel do Bratislavy počúvať a diskutovať, pretože, ako zdôraznil, práve otvorená výmena názorov – často aj protichodných – je základnou podmienkou demokracie. A tak sme aj my, študenti politológie, mali možnosť položiť otázky a „vyspovedať“ prezidenta Macrona vo viacerých oblastiach ohľadom rozvoja Európskej únie, ktorej sa u nás na katedre na všetkých stupňoch štúdia rozsiahle venujeme. Prezident Macron v našom hlavnom meste (rovnako ako počas svojej minuloročnej prezidentskej kampane) silne proklamoval svoje proeurópske nastavenie, pričom opakovane zdôrazňoval potrebu skvalitniť demokraciu v Únii, upozornil na nebezpečenstvo populizmu, extrémizmu a šíriacich sa dezinformácií, po-