Technicka univerzita v Kosiciach, Fakulta banictva, ekologie, riadenia a geotechnologii r Ustav Geoturizmu ZBORNIK I I . MEDZINARODNA KONFERENCIA DOKTORANDOV O GEOTURIZME PROCEEDINGS I I . INTERNATIONAL P H D CONFERENCE ON G E O T O U R I S M 18. -19.02.2010 HerPany, Slovakia Tento material j e autorske dielo chranene A u t o r s k y m z a k o n o m S R a suvisiacimi zakonmi. V s e t k y prava vyhradene. O k r e m z a k o n o m povolenych pripadov, ziadna casf tohto materialu nesmie b y f reprodukovana a sirena akoukol'vek f o r m o u a prostriedkami bez predosleho pisomneho suhlasu autora. Z a odbornu stranku ucebneho t e x t u zodpoveda autor. R u k o p i s nepresiel redakcnou ani jazykovou upravou. ISBN 978 -4B0 - 553 - 0383 - 3 Obsah 1. P. Rybar: U v o d n y p r f l i o v o r 1 2. E . Drotarova: R o z v o j c e s t o v n e h o r u c h u v o b c i Z d i a r 3 3. B . Gregorova: U l o h a m i k r o r e g i o n a l n y c h z d r u z e n i o b c i v r o z v o j i C R na priklade rekreacnej oblasti Chopok - j u h v N i z k y c h Tatrach 4. 9 M. Popovicova, P. Gecova: A n a l y z a a k t i v i t p r e r o z v o j c e s t o v n e h o r u c h u v obci N o v o v e s k a Huta 19 5. E . Sabolova: V y b r a n e p r e d p o k l a d y r o z v o j a c e s t o v n e h o r u c h u v o b c i Z d i a r 29 6. M. Mudrak, M. Kurpas, R Zima: V y z n a m k u l t u r n e h o dedicstva Sarisskeho regionu v cestovnom ruchu 7. 36 M. Dubska: R e g i o n a l n y m a n a z m e n t a k o n a s t r o j r o z v o j a c e s t o v n e h o r u c h u v uzemi 8. 43 E . Scepkova, M. Zuffa - Ellek: N a v r h k o n c e p c i e Banskobystrickeho geoparku 9. N. 48 Dubovych: Forming o f tourist brand Carpathians i n context o f development o f the tourist branch i n the Middle-Eastern countries 10. 54 P. KHma, P. Hric: S p r a v a o p r e d k l a d a n i z i a d o s t i o n e n a v r a t n y financny prispevok aktivit vramci opatrenia 3.1 - "Podpora podnikatel'skych v cestovnom ruchu" Pozicia K S K v celostatnom kontexte 59 11. R. Duricova, P. Chudikova: P o v o d n e a p r o t i p o v o d f i o v e o p a t r e n i a 65 12. J . Spanring, T . Makovnik: T v o r b a s a t e l i t n e h o u d t u c e s t o v n e h o ruchu v regionoch 13. 75 P. Studnicka: I n v e s t i c n i c i n n o s t v c e s t o v n i m r u c h u a j e j i v l i v n a r o z v o j regionu 84 14. M. Kurpas: K u l t u r n e d e d i c s t v o L i p t o v a a c e s t o v n y r u c h 89 15. V. Carach, P. v o n Cserey: P r o g n o z a v y v o j a e m i s i i o x i d u u h l i c i t e h o z cestnej dopravy v meste N i t r a do r o k u 2 0 4 0 16. K . Camakova: E k o l o g i z a c i a h o t e l i e r s t v a 17. M . Zabensky: M o z n o s t i r o z v o j a c e s t o v n e h o 96 102 ruchu n a Hornej Nitre - proj ekt cyklotras 111 18. P. Gecova, K . Turcik: N o v e t r e n d y v t u r i z m e 117 19. T . Krausova: D o b r o v o l ' n i c i v c e s t o v n o m r u c h u 124 20. K . Sucha Ocenasova, I . Vancak, K . Erdelyiova: P o s u d z o v a n i e rizik v cestovnom ruchu na m o d e l o v o m priklade vyroby energie 127 21. R. Duricova, M. Ducai: M i n e r a l n e a t e r m a l n e v o d y n a u z e m i K o s i c 138 22. A. Scmanova, I . Leshko: K r a s n o h o r s k a j a s k y n a - s v e t o v e prirodne dedicstvo 23. 144 I . Leshko, A. Scmanova: Geologicky a geomorfologicky potential Zakarpatskej oblasti U k r a j i n y a j e h o v y u z i t i e v r a m c i geoturizmu 24. L. Kacmar, na informacnych P. Hric: znalostiach Geovyucba s pomocou - Vyhl'adavanie mobilnych a 151 zalozene spolocenskych technologii. 160 25. D. Kavulicova: P r o p a g a c i a a r c h e o l o g i c k e h o v y s k u m u v o b c i N i z n a M y s T a 166 26. R. Sorger: S t r u k t u r a c v i c e n i z a m e r a n y c h n a i n t e r k u l t u r n u k o m u n i k a c i u 173 27. E . Kascakova: S o c i a l n y s o f t v e r v o v y u c o v a n i a n g l i c k e h o j a z y k a p r e cestovnyruch 28. 181 J . Buranovsky: O c a k a v a n i a a b s o l v e n t o v i n z i n i e r s k e h o s t u d i a cestovneho ruchu na U M B o uplatneni v praxi 29. M. Jaremko: H i l t o n h o t e l s c o r p o r a t i o n a n d i t s s u s t a i n a b l e 187 development: definitions, approach and measurements 30. 194 P. Hric, P. Klima, L . Kacmar: A n a l y z a f i n a n c i i V U C v y n a l o z e n y c h n a propagaciu C R 2003-2009 201 31. L . Molokacova, K . Vercimakova: S e g m e n t a c i a t r h u v k o n c e p c i i t u r i z m u 212 32. K . Turcik, M. Popovicova: M u l t i m e d i a l n e f o r m y t u r i z m u a t r v a l o udrzatel'ny rozvoj 33. 218 S. Bucher: K u l t u r n y c e s t o v n y r u c h a k o p r e d p o k l a d t r v a l o u d r z a t e l ' n e h o rozvoja regionu r 227 Zbornik z I I . Medzinarodnej konferencie doktorandov o geoturizme Kultiirny cestovny ruch ako predpoklad trvalo udrzateFneho rozvoja regionu C u l t u r a l tourism as a n assumption for sustainable i n the region development Slavomir Bucher M g r . S l a v o m i r Bucher, K a t e d r a geografie a r e g i o n a l n e h o r o z v o j a , F a k u l t y h u m a n i t n y c h a p r i r o d n y c h v i e d Presovskej u n i v e r z i t y v P r e s o v e , U l . 17. n o v e m b r a 1, 0 8 1 16 P r e s o v , S l o v e n s k a r e p u b l i k a , T e l . : + 4 2 1 ( 5 1 ) 75 7 0 6 9 1 , e - m a i l : slavobucher(a>yahoo.com Abstract: As cultural tourism becomes more important in an economic sphere, and high profde in political terms, a growing number of countries (regions and cities) in Europe are using cultural tourism as a part of development strategies. So Slovakia has to develop cultural tourism and use its rich cultural heritage as an integral part of tourism and economic regeneration strategies. The goal of the submitted article: „Cultural tourism as a assumption for sustainable development of the region" is to confirm the hypothesis, that cultural tourism can contribute to developing cultural tradition in region as well as improve the quality of life in an urban or rural environment. In last decades, some destinations of Europe were increasingly oriented to cultural tourism, because the tourism is important segment for development peripheries regions. Key words: culture, regional development, cultural heritage, cultural and historical potential of the region's cultural heritage KVucove slovd: kultura, rozvoj regionu, kulturna pamiatka, kulturno-historicky regionu, kulturne dedicstvo potential Uvod K u l t u r a v o vseobecnosti p r i s p i e v a k r o z v o j u m o r a l n e j , i n t e l e k t u a l n e j a socialnej u r o v n i obyvatel'stva a k o a j j e j j e d i n c o v , a l e t a k t i e z v y r a z n o u m i e r o u n a p o m a h a k i n t e g r a c i i a r o z v o j u celej s p o l o c n o s t i , p r e t o z e j e n a s t r o j o m p r e n o s u s k u s e n o s t i a i n f o r m a c i i m e d z i j e d n o t l i v y m i g e n e r a c i a m i . P r v k y k u l t u r y s u casto b e z n o u sucasf o u i n d i v i d u a l n e j , socialnej a u z e m n e j i d e n t i t y ( H e f m a n o v a , 2 0 0 9 ) . P o j e m „kultura" j e m n o h o z n a c n y a casto b y v a d e f i n o v a n y v r o z n y c h s u v i s l o s t i a c h . J e d n o t l i v e p r i s t u p y p r i d e f m o v a n i k u l t u r y sa n a v z a j o m p r e l i n a j u a casto suvisia s vecnym kontextom, v k t o r o m j e tento pojem aplikovany. Podl'a svetovej obchodnej o r g a n i z a c i e ( W H O ) j e k u l t i i r n y c e s t o v n y r u c h zamerany na pohyb l'udi (licastnikov cestovneho ruchu) z d o v o d u zakladnych k u l t u r n y c h m o t i v a c i i , a k o n a p p k l a d studentske e x k u r z i e , k u l t u r n e a u m e l e c k e zajazdy, c e s t o v a n i e za ucelom navstevy festivalov a inych kulturnych udalosti, prehliadky regionov h i s t o r i c k e h o a k u l t u r n e h o v y z n a m u , resp. f o l k l o r n e p o d u j a t i a , k a r n e v a l y . H l a v n y m 227 Zbornik z II. Medzinarodnej konferencie doktorandov o geoturizme ciel'om kulturneho cestovneho ruchu j e priblizif poznanie v oblasti kultury, historie a folkloru. Richards (Richards, 1996) uvadza nasledovne m o z n o s t i prezentacie j e d n o t l i v y c h kulturnych zdrojov cestovneho ruchu: • a k t i v n a prezentacia (navsteva a participacia p r i prehliadkach a e x k u r z i a c h roznych historickych regionov, miest, muzei, galerii, divadiel, koncertov, umeleckych prezentacii, atd\), • masmedialna prezentacia (prostrednictvom dokumentarnych filmov, internetu, televizie, kina), • printova prezentacia (obrazky, knihy, kazety, C D , D V D media). M e d z i k u l t u r n u infrastrukturu, ktora sa aktivne podiefa p r i propagacii kultiirneho cestovneho ruchu m o z e m e zaradif: • archeologicke uzemia, • a r c h i t e k t i i r u (napr. z r u c a n i n y hradov, a r c h i t e k t o n i c k e stavby, mesta, k t o r e su vyhlasene za narodne kulturne pamiatky, resp. figuruju v zozname U N E S C O a k o sucasf svetoveho k u l t u r n e h o dedicstva naroda), • hudobne podujatia, plesy, karnevaly, • m u z e a , divadla, kina, galerie, sochy, miizea, kniznice, • jazykove staze, • odpusti, religiozne slavnosti, obrady. V k a z d o m meste, a k o aj v r o z n y c h regionoch, resp. vidieckych sidlach m o z e m e n a j s f z i v e p r i k l a d y k u l t u r n e h o dedicstva a k u l t u r n y c h a k t i v i t , k t o r e sa m o z u j a v i f a k o potencialne zdroje cestovneho ruchu a v s p o j e n i marketingu aktivne prispief k t r v a l o udrzatel'nemu r o z v o j u r e g i o n u , resp. sidiel. Regionalna diferenciacia vybranych hnutePnych a nehnutel'nych kulturnych pamiatok na Slovensku E v i d e n c i o u k u l t u r n y c h p a m i a t o k n a S l o v e n s k u sa p o d i a § 2 2 ods. 2 z a k o n a N R S R c. 4 9 / 2 0 0 2 Z . z . o o c h r a n e p a m i a t k o v e h o f o n d u v z n e n i n e s k o r s i c h p r e d p i s o v zaobera pamiatkovy fond Slovenskej republiky. U s t r e d n y z o z n a m p a m i a t k o v e h o f o n d u sa c l e n i n a 4 r e g i s t r e : • register hnutel'nych k u l t u r n y c h pamiatok, • register nehnutel'nych k u l t u r n y c h pamiatok, • register p a m i a t k o v y c h rezervacii, • r e g ister p a m i a t k o v y c h z o n . P o d l ' a § 2 2 o d s . 3 z a k o n a N R S R c. 4 9 / 2 0 0 2 Z . z . o o c h r a n e p a m i a t k o v e h o f o n d u sa k u l t u r n e p a m i a t k y a n a r o d n e k u l t u r n e p a m i a t k y z a p i s a n e v U s t r e d n o m z o z n a m e k u l t u r n y c h p a m i a t o k p o v a z u j u z a „narodne k u l t u r n e p a m i a t k y " ( N K P ) . N a z a k l a d e j e d n o t l i v y c h databaz, ktore vedie p a m i a t k o v y fond Slovenskej r e p u b l i k y m o z e m e jednoducho stanovif kulturny potencial regionov Slovenska ( v ramci krajov, okresov, resp. obci). Nehnutel'ne kulturne pamiatky P r i regionalnej diferenciacii Slovenska sme sa zamerali n a pocet j e d n o t l i v y c h kulturnych pamiatok a pamtfatkovych objektov v jednotlivych okresoch Slovenska. 228 Zbornik z II. Medzinarodnej konferencie doktorandov o geoturizme N a r o d n a k u l t u r n a p a m i a t k a ( n e h n u t e l ' n a ) sa s k l a d a z j e d n e h o , pamiatkovych objektov. Z d r o j : vlastnd tvorba z databazy pamiatkoveho Obr. 1 . H u s t o t a nehnutefnych okresov, 2 0 0 9 . fondu narodnych pripadne viacerych SR k u l t u r n y c h pamiatok n a Slovensku, podia Z hl'adiska hustoty vyskytu nehnutel'nych narodnych k u l t u r n y c h pamiatok (obr. 1) m o z e m e ich najvyssiu koncentraciu z a z n a m e n a f v n a j v i a c u r b a n i z o v a n y c h m e s t s k y c h o k r e s o c h S l o v e n s k a , t. j . o k r e s B r a t i s l a v a I ( 6 6 8 4 N K P / 1 0 0 k m ) , K o s i c e I ( 5 9 1 N K P / 1 0 0 k m ) , Bratislava I V (63 N K P / 1 0 0 k m ) , Kosice I V (54 N K P / 1 0 0 k m ) , a k o aj v o k r e s o c h , k t o r e a k o h i s t o r i c k e r e g i o n y m a l i p o c a s s t r e d o v e k u a n o v o v e k u v y z n a m n e vojenske, resp. e k o n o m i c k e postavenie v u z e m n o - s p r a v n o m systeme U h o r s k a . M e d z i taketo regiony zarad'ujeme okresy - Levoca (154 N K P / 1 0 0 k m ) , B a n s k a S t i a v n i c a ( 9 0 N K P / 1 0 0 k m ) , K e z m a r o k ( 5 6 N K P / 1 0 0 k m ) . K v o l i lepsej predstave j e n u m e uviesf, ze pod j e d n o t l i v e pocty N K P spadaju vsetky nehnutel'ne o b j e k t y (kostoly, mestianske d o m y , kastiele, hrady, z a m k y a pod.). Jednotlive p a m i a t k o v e objekty (obr. 2), k t o r y m i su tvorene narodne k u l t u r n e pamiatky vykazuju podobne rozmiestnenie ahustotu v r a m c i jednotlivych okresov Slovenska a k o narodne kulturne pamiatky. Status kulturneho objektu m o z e n a d o b u d n u f aj b a r o k o v y s t i t , p i v n i c a b y v a l e h o p i v o v a r u , r e s p . v s t u p n a b r a n a h i s t o r i c k e h o o b j e k t u . T a k a k o p r i n a r o d n y c h k u l t u r n y c h p a m i a t k a c h , aj p r i k u l t u r n y c h o b j e k t o v j e i c h n a j n i z s i e r e l a t i v n e a k o aj a b s o l u t n e z a s t u p e n i e v t y c h o k r e s o c h S l o v e n s k a , k t o r e v m i n u l o s t i n e m a l i v y z n a m n u strategicku, vojenskii, resp. e k o n o m i c k u p o l o h u v r a m c i Uhorska. S i i to okresy juzneho a severovychodneho Slovenska. V y z n a m n u ulohu pri koncentracii jednotlivych druhov kulturnych pamiatok zohravala fyzicko-geograficka a strategicka poloha regionu. 2 2 2 2 2 2 2 r 229 Zbornik z II. Medzinarodnej konferencie doktorandov o geoturizme 1'.. <• >*• ! . •• ' . < ow«»icv " c i nft W » H l.tl at>isM< Zdroj: vlastnd tvorba z databdzy pamiatkoveho fondu SR Obr. 2. Hustota nehnutel'nych pamiatkovych objektov na Slovensku, podia okresov, 2009. Pri kulturnych objektoch a k o aj narodnych kulturnych pamiatkach m o z e m e identifikovat' regiony v ramci Slovenska s ich vysokou koncentraciou: • n a zapadnom Slovensku s u t o mestske okresy Bratislava I V , I , I I I , okres Pezinok, • n a strednom Slovensku su t o okresy Banska Bystrica, Banska Stiavnica a Ziar nad H r o n o m , • n a v y c h o d n o m S l o v e n s k u s u t o okresy Kosice I , I V , Poprad, K e z m a r o k , Stara Cubovna, Levoca, Spisska N o v a Ves, Presov V y h o d o u t e j t o e l e m e n t a r n e j „typizacie" n a z a k l a d e v y s t u p o v p o m o c o u tematickych m a p j e jednoducha identifikacia okresov, ktore m o z u sluzif pre potencialnych akterov kulturneho cestovneho ruchu n a Slovensku. Samozrejme, podrobnejsou diferenciaciou kulturnych pamiatok, napr. so zameranim n a priestorovu diferenciaciu kastiel'ov, z a m k o v , hradov, kostolov, mestianskych d o m o v dostaneme aktualny obraz o k u l t u r n o m potencialy jednotlivych regionov Slovenska. Podl'a literarnych p r a m e n o v bolo n a S l o v e n s k u o k o l o 300 hradov. V publikacii S U G K z r o k u 1 9 9 0 : „Nazvy h r a d o v a z a m k o v S R " a n a m a p a c h j e u v e d e n y c h 168 h r a d o v , z k t o r y c h f 0 9 j e e v i d o v a n y c h a k o k u l t u r n e p a m i a t k y , aj ked' n i e k t o r e z n i c h uz l e n a k o archeologicke pamiatky (http://www.pamiatkv.sk/pamiatkv/pamiatkovyurad/evidencia-kulturnych-pamiatok-na-slovensku/zoznam-hradov-chranenvch-ako-kp/). 230 ED01111K Z 11". IttCQZUKUQQllC) KOmciCttCic aoiuoiraiaov o'gcotmnano Z d r o j : vlastnd tvorba z databdzy Obr. 3. Priestorovd okresov, 2009 pamiatkoveho fondu SR diferencidcia hradov chrdnenych ako KP na Slovensku, podia A k o znazornuje obr. 3 ,najvacsia koncentracia hradov s o statusom kulturnej pamiatky je v Banskobystrickom kraji. V troch krajoch Slovenska (Kosicky, Presovsky, B a n s k o b y s t r i c k y ) s a n a c h a d z a a z 6 0 % hradov (tab. 1 ) . T a b . 1. Hrady ako chrdnend KP na Slovensku, podia okresov, 2009. Rel. Kraje/Hrady Abs. [%] Bratislavsky kraj 6 5.6 Trnavsky kraj 6 5,6 12 11,1 7 6,5 Trenciansky kraj Nitriansky kraj 12 1U 27 25,0 Presovsky kraj 22 20,4 Kosicky kraj 16 14,8 108 100,0 Zilinsky kraj Banskobystricky kraj Spolu Z d r o j : vlastnd tvorba z databdzy pamiatkoveho fondu SR r 231 Zbornik z II. Medzinarodnej konferencie doktorandov o geoturizme Hnutel'ne kultiirne pamiatky K h n u t e l ' n y m k u l t u r n y m p a m i a t k a m najcastejsie zarad'ujeme pamiatkove predmety, ktore m o z u byt' a k o v y t v a m e , resp. umelecko-remeselne p r v k y architektury (napr. oltar - oltarna architektiira, obrazy, sochy). Z d r o j : vlastnd tvorba z databdzy pamiatkoveho fondu SR Obr. 4. Priestorovd diferencidcia hnutefnych pamiatkovych predmetov na Slovensku, podia okresov, 2009 N a obr. 4 j e p r o s t r e d n i c t v o m k a r t o g r a m o v znazornena najvyssia koncentracia pamiatkovych predmetov n a 100 k m . O p a f m o z e m e v y c l e n i f 3 regiony. N a zapadnom Slovensku j e t o region okresov Bratislava I (7403 P P / 1 0 0 k m ) . Trnava ( 9 8 P P / 100 k m ) , N i t r a ( 8 2 P P / 100 k m ) , T o p o l ' c a n y ( 8 9 P P / 100 k m ) a Partizanske (85 P P / 1 0 0 k m ) . N a strednom Slovensku s u t o okresy Z a r n o v i c a (93 P P / 100 k m ) , Banska Stiavnica ( 2 3 4 P P / 100 k m ) , Z i a r nad H r o n o m ( 1 2 6 P P / 100 k m ) a B a n s k a B y s t r i c a (94 P P / 1 0 0 k m ) . N a v y c h o d n o m Slovensku j e najvyssia koncentracia pamiatkovych predmetov v okresoch Kosice I (627 PP/ 100 k m ) , Spisska N o v a V e s (105 P P / 100 k m ) , Levoca (435 P P / 100 k m ) , K e z m a r o k (137 P P / 100 k m ) , Stara E u b o v n a ( 1 0 7 P P / 100 k m ) , Bardejov (93 P P / 1 0 0 k m ) , Presov (127 P P / 1 0 0 k m ) . Najvyznamnejsie kulturne p a m i a t k y statov s i i registrovane v zozname Svetoveho k u l t u r n e h o dedicstva. Z a c h o v a n e p o v o d n e hodnoty, dobry stav, v h o d n e v y u z i t i e a prezentacia v y b r a n y c h o b j e k t o v - t o v s e t k o r o z h o d u j e o torn, ci n i e k t o r e casti k u l t u r n e h o a p r i r o d n e h o dedicstva d o k a z u byt' s k u t o c n e svetove. Z a k l a d n e h i s t o r i c k o - k u l t i i r n e a p r i r o d n e atribiity styroch v y b r a n y c h lokali't n a S l o v e n s k u ( p a f spolu s l o k a l i t o u p r i r o d n e h o dedicstva Jaskvne S l o v e n s k e h o ifrasu a A g g t e l e k s k e h o krasu) ich k t o m u predurcuju. 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 232 2 2 2 2 Zbornik z II. Medzinarodnej konferencie doktorandov o geoturizme P r v e t r i lokality n a Slovensku v Z o z n a m e svetoveho dedicstva: B a n s k a Stiavnica, Spissky hrad a V l o k l i n e c boli zapisane n a zaklade rozhodnutia 17.zasadnutia V y b o r u p r e s v e t o v e d e d i c s t v o p r i U N E S C O 6. - 1 1 . X I I . 1 9 9 3 v k o l u m b i j s k e j C a r t a g e n e . Stvrtou lokalitou kulturneho dedicstva Slovenska zapisanou do Z o z n a m u svetoveho dedicstva j e od 3 0 . 1 1 . 2000 n a zaklade rozhodnutia 24. zasadnutia V y b o r u pre svetove dedicstvo pri U N E S C O v australskom Cairns historicke jadro mesta Bardejov. U z e m i e bolo zapisane v rozsahu ochranneho pasma mestskej pamiatkovej rezervacie, vratane arealu zidovskeho suburbia. Zdroj: Obr. lMtp:/AwvM 5. K u l t u r n e pamiatky zapisane, resp. n a v r h n u t e do zoznamu Svetoveho dedicstva. L o k a l i t y k u l t u r n e h o dedicstva v y t i p o v a n e n a zapis do Z o z n a m u svetoveho dedicstva: • pevnostny system na sutoku riek Dunaja a V a h u v K o m a r n e - K o m a r o m e (4), • p a m i a t k y V e P k e j M o r a v y : S l o v a n s k e h r a d i s k o v M i k u l c i c i a c h - K o s t o l sv. Margity Antiochijskej v Kopcanoch (9), • L i m e s R o m anus - rimske anticke pamiatky na strednom Dunaji (2), • G e m e r s k e a A b o v s k e k o s t o l y so s t r e d o v e k y m i n a s t e n n y m i malTDami ( 3 ) , • pamataik Chatama Sofera (5), • tokajska v i n o h r a d n i c k a oblasf, subor v i n o h r a d n i c k y c h p i v n i c (6), • koncept sosovkoviteho historickeho jadra mesta Kosice (7), • rozsirenie lokality Spissky hrad a pamiatky okolia o Levocu a dielo Majstra Pavla na Spisi (8). Zaver L o k a l n a a ^ e g i o n a l n a k u l n i r a a k o aj c e s t o v n y r u c h m o z u v e d l ' a s e b a e x i s t o v a f v o v z a j o m n e j h a r m o n i i . E f e k t i v n a podpora z o strany statu a samospravy v oblasti kulturneho rozvoja spolocnosti napomoze k uchovaniu z v y k o v , tradicii a narodneho 233 Zbornik z II. Medzinarodnej konferencie doktorandov o geoturizme k u l t u r n e h o dedicstva, n a druhej strane prispeje k r o z v o j u j e d n o t l i v y c h r e g i o n o v a sidiel. Podporou projektov udrzby a revitalizacie jednotlivych p r v k o v hmotnej kultury (kniznic, d i v a d i e l , g a l e r i i ) , p o d p o r a o b c i a n s k y c h a k t i v i t v o b l a s t i k u l t u r y a k o aj s p o l o c e n s k y c h , resp. vzdelavacich programov na miestnej a regionalnej u r o v n i n a p o m o z u k r o z v o j u k u l t u r n e z a m e r a n e h o c e s t o v n e h o r u c h u n i e l e n p r e d o m a c i c h , a l e aj z a h r a n i c n y c h t u r i s t o v . V y z n a m n u u l o h u na regionalnej u r o v n i v propagacii kulturneho t u r i z m u zohrava c e z h r a n i c n a s p o l u p r a c a v k o o p e r a c i i so s t r u k t u r a l n o u p o l i t i k o u E U . P o d p o r a k u l t u r y na vsetkych urovniach verejnej spravy napomoze k budovaniu regionalnej a lokalnej identity obyvatel'stva, ktore j e nositel'om trvalo udrzatel'neho rozvoja regionu. Tento cldnok bol vypracovany s podporou projektu VEGA, c. 1/0611/09. Literature Graton, C , Richards, G.: T h e Economic Context o f Cultural T o u r i s m , Greg Richards ( e d . ) . C u l t u r a l T o u r i s m i n E u r o p e , C A B I n t e r n a t i o n a l , 1 9 9 6 , 7 7 s. H e f m a n o v a , E . , C h r o m y , P. a k o l . : K u l t u r n i regiony a geografie k u l t u r y . 1. V y d . Praha: A S P I , a. s., 2 0 0 9 , 3 4 8 s. I S B N 9 7 8 - 8 0 - 7 3 5 7 - 3 3 9 - 3 . P a t o c k a , J., H e r m a n o v a , E . : L o k a l n i a r e g i o n a l n i k u l t u r a v C e s k e r e p u b l i k e . K u l t u r n i p r o s t o r , k u l t u r n i p o l i t i k a a k u l t u r n i d e d i c t v i . P r a h a : A S P I , 2 0 0 8 . 2 0 0 s. I S B N 978-80-7357-347-8 Richards, G.: T h e Scope a n d Significance o f C u l t u r a l T o u r i s m , G r e g Richards (ed.). C u l t u r e T o u r i s m i n E u r o p e , C A B I n t e r n a t i o n a l . 1 9 9 6 , 1 4 - 1 5 s. Z a k o n n a r o d n e j r a d y S l o v e n s k e j r e p u b l i k y c. 4 9 / 2 0 0 2 Z . z . o o c h r a n e p a m i a t k o v e h o fondu. W o r l d T r a v e l O r g a n i s a t i o n : T h e s t a t e s r o l e i n p r o t e c t i n g a n d p r o m o t i n g c u l t u r e as f a c t o r o f t o u r i s m d e v e l o p m e n t and proper use and exploaitation o f the N a t i o n a l cultural h e r i t a g e o f s i t e s a n d m o n u m e n t s o f t o u r i s m , W T O , M a d r i d . 1 9 9 5 , 6 s. http://wwvv.pamiatkv.sk/pamiatkv/pamiatkovv-urad/zoznam-svetov-oho-kultOrnehodedioestva/ (24. 0 1 . 2010) 234