Ľaliovník tulipánokvetý
| Ľaliovník tulipánokvetý | |
_Liriodendron_tulipifera_7.jpg) Ľaliovník tulipánokvetý; uzatvorená kvetná šiška a listy | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Liriodendron tulipifera | |
 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Ľaliovník tulipánokvetý[2][3][4] (lat. Liriodendron tulipifera[2]) je opadavý strom z rodu ľaliovník (Liriodendron) z čeľade magnóliovité (Magnoliaceae).
Ľaliovníky sú veľmi staré dreviny. Fosílne ľaliovníky sú známe z kriedových útvarov v Severnej Amerike a na Sachalíne, v paleogéne rástli aj v Európe. Dodnes sa však zachovali len dva druhy, ľaliovník tulipánokvetý a ľaliovník čínsky (Liriodendron chinense).[5][3]
Etymológia
[upraviť | upraviť zdroj]Rodové meno Liriodendron je odvodené z gréckeho slova leirion, čo znamená ľaliu.[6]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Ľaliovník tulipánokvetý je vysoký strom (rekordne až 60 m) s kužeľovitou korunou.[3]
Ľaliovník má striedavé opadavé listy, na konci široko uťaté a vyrastajúce do dvoch lalokov na každej strane.[3] Listy sú 10 až 20 cm dlhé, svetlozelené, na spodnej starne sivasté, v jeseni intenzívne zlatožlté.[4]
Koncové kvety sú jednotlivé, zvončekovité až 6 cm v priemere a majú tri kališné lístky a šesť korunných lupienkov, ktoré sa líšia farbou od svetlo žltozelenej na okraji po tmavooranžový pás v strede.[3][4][7]
Tyčiniek je veľa, rovnako ako plodolistov, ktoré sú strechovito usporiadané, takže plodstvo, ktoré sa z nich vyvinie, sa podobá na šišky ihličnatých drevín, dlhých až do 8 cm. Plodmi sú jednosemenné krídlaté nažky.[3][4][7]
Ľaliovník kvitne od apríla do júna v závislosti od polohy a poveternostných podmienok. Doba kvitnutia každého stromu sa pohybuje od 2 do 6 týždňov v závislosti od veľkosti, veku a počtu kvetov na strome. Úspešné opelenie musí nastať ihneď po otvorení kvetov, zvyčajne do 12 až 24 hodín. Najdôležitejším opeľovačom je hmyz.[7]
Ľaliovník zvyčajne vytvára prvé kvety vo veku 15 až 20 rokov a môže pokračovať v produkcii až 200 rokov.[7]
Semená ľaliovníka dozrievajú od začiatku augusta na severe do konca októbra na juhu. Ľaliovník je veľmi plodný strom a veľké úrody sa vyskytujú takmer ročne. Na najpriaznivejších stanovištiach vyprodukuje strom s priemerom do 50 cm až 3 250 šišiek s 29 000 zdravými semenami. V prirodzenom prostredí si semená ľaliovníka zachovávajú klíčivosť po dobu od 4 do 7 rokov.[7]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodný areál ľaliovníka tulipánokvetého sa rozprestiera na území medzi dnešnými štátmi Massachusetts, Wisconsin, Florida a Missouri. Pozoruhodné boli najmä jeho porasty v pohorí Allegheny.[3]
Ľaliovníky patria medzi prvé včasné importy z Nového sveta; prvá introdukcia do Európy sa uskutočnila v roku 1663.[3]
Ekológia
[upraviť | upraviť zdroj]Ľaliovník tulipánokvetý rastie vo svojom pôvodnom areáli v listnatých lesoch, na bohatých kyprých pôdach v riečnych údoliach.[6]
Vzhľadom na široké geografické rozšírenie, ľaliovník rastie v rôznych klimatických podmienkach. Od extrémne nízkych teplôt v hornej časti štátu New York, s priemernou januárovou teplotou -7,2 °C, až po takmer zimy bez mrazov na Floride, s priemernou januárovou teplotou 16,1 °C. V oblastiach výskytu sa zrážky pohybujú od 760 mm do viac ako 2 030 mm.[7]
Na severnom okraji svojho výskytu sa ľaliovník zvyčajne nachádza v údoliach v nadmorských výškach do 300 m, v Apalačských vrchoch do nadmorskej výšky 1370 m.[7]
V údoliach a na lepšie odvodnených pôdach pobrežnej nížiny sa ľaliovník tulipánokvetý vyskytuje v spoločenstve s tisovcom dvojradovým (Taxodium distichum), javorom červeným (Acer rubrum) a borovicou Pinus taeda.[7][8]
V Apalačských vrchoch jeho prirodzené spoločenstvo tvorí agát biely (Robinia pseudoacacia), borovica hladká (Pinus strobus), jedľovec kanadský (Tsuga canadensis), dub červený, jaseň americký (Fraxinus americana), buk veľkolistý (Fagus grandifolia) a javor cukrový (Acer saccharum).[7][8]
Čisté porasty ľaliovníka zaberajú len malé percento celkovej pôdy, ale zvyčajne sa nachádzajú na lokalitách s najväčšou produkciu dreva.[7]
Rast semenáčov počas prvého roka sa na najlepších stanovištiach pohybuje do 30 cm. Po druhom roku sa ich rast zrýchľuje a na konci 5. roku môžu byť stromy vysoké 3 až 5,5 m. Rekordne bola u 11-ročného jedinca zaznamenaná výška 15,2 m.[7]
Vegetatívne výhonky ľaliovníka vznikajú hlavne z existujúcich spiacich púčikov, ktoré sa nachádzajú v blízkosti odumretých konárov, na kmeňoch v blízkosti pôdy a na pňoch. Ich počiatočná rýchlosť rastu výrazne prevyšuje rýchlosť rastu mladých sadeníc.[7]
Význam a využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Drevo ľaliovníkov je veľmi cenné. Je jadrové a starnutím stromu tmavne.[3] Najčastejšie sa využíva na výrobu nábytkových dielov, dyhy a preglejky. Kvôli vysokej výnosnosti na hektár, má tiež potenciál ako palivové drevo.[7]
Ľaliovník tulipánokvetý je veľmi významný aj pre včelárstvo. Za jednu sezónu 20. ročný strom vyprodukuje asi 3,6 kg nektáru, čo sa rovná 1,8 kg medu.[7] Semená ľaliovníka slúžia tiež ako zdroj potravy pre voľne žijúce živočíchy; prepelice, pinky a veveričky.[7]
Ľaliovník tulipánokvetý je drevina mimoriadnej sadovníckej hodnoty pre veľké parky.[3]
Hrozby a choroby
[upraviť | upraviť zdroj]Ľaliovník tulipánokvetý je v porovnaní s mnohými inými komerčne významnými druhmi drevín menej poškodzovaný patogénmi. Zatiaľ čo viac ako 30 druhov škodcov ľaliovník napáda, iba 4 druhy sa považujú za významné.[7]
Z polokrídlovcov je to Toumeyella liriodendri, ktorý sa živí sacharózou rozvádzanou lykovými pletivami, čím oslabuje najmä mladé jedince.[7]
Chrobák Odontopus calceatus sa živí púčikmi a listami hostiteľa a ohniská výskytu sa môžu rozšíriť aj do veľkých plôch.[7]
Motýľ Euzophera ostricolorella napáda lykové pletiva na báze stromu a vytvára tak vstupné miesta pre hniloby.[7]
Napadnutie chrobákmi Corthylus columbianus nezabíja priamo strom, ale znehodnocujú jeho drevo.[7]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Ľaliovník tulipánokvetý; výhonok s púčikom (zima) -
Ľaliovník tulipánokvetý; rozvíjajúci sa púčik (skorá jar) -
Ľaliovník tulipánokvetý; nové listy (skorá jar) -
Ľaliovník tulipánokvetý; vetvička s listami (neskorá jar) -
Ľaliovník tulipánokvetý; list (detail) -
Ľaliovník tulipánokvetý; uzatvorená kvetná šiška (jeseň) -
Ľaliovník tulipánokvetý; list (zima) -
Ľaliovník tulipánokvetý; prázdne šišky (zima) -
Ľaliovník tulipánokvetý; prázdna šiška (zima) -
Ľaliovník tulipánokvetý; strom (zima) -
Ľaliovník tulipánokvetý; kôra (zima)
_Liriodendron_tulipifera_1.jpg)
_Liriodendron_tulipifera_2.jpg)
_Liriodendron_tulipifera_3.jpg)
_Liriodendron_tulipifera_4.jpg)
_Liriodendron_tulipifera_5.jpg)
_Liriodendron_tulipifera_6.jpg)
_Liriodendron_tulipifera_8.jpg)
_Liriodendron_tulipifera_9.jpg)
_Liriodendron_tulipifera_10.jpg)
_Liriodendron_tulipifera_11.jpg)
_Liriodendron_tulipifera_12.jpg)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Rivers, M.C. 2014. Liriodendron tulipifera. The IUCN Red List of Threatened Species 2014: e.T194015A2294401. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2014-3.RLTS.T194015A2294401.en. Accessed on 15 April 2022.
- ↑ a b MIČIETA, Karol; ZAHRADNÍKOVÁ, Eva; HRABOVSKÝ, Michal; ŠČEVKOVÁ, Jana. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Prvé. vyd. V Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. 339 s. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 117.
- ↑ a b c d e f g h i j Stromy a kry. Praha : Artia, 1984. ISBN 80-07-00402-5.
- ↑ a b c d M. Jasičová. Flóra Slovenska III [online]. Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1982, [cit. 2022-04-15]. Dostupné online.
- ↑ World Checklist of Vascular Plants [online]. wcvp.science.kew.org, [cit. 2022-09-08]. Dostupné online. Archivované 2022-09-08 z originálu.
- ↑ a b Věra Dorušková. LIRIODENDRON TULIPIFERA L. – liliovník tulipánokvětý / ľaliovník tulipánokvetý [online]. BOTANY.CZ, 2008-06-01, [cit. 2022-04-15]. Dostupné online. (česky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t Donald E. Beck. Liriodendron tulipifera L. – Yellow Poplar [online]. USDA – United States Departement of Agricuture, [cit. 2022-04-15]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľaliovník tulipánokvetý
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Ľaliovník tulipánokvetý