Location via proxy:   [ UP ]  
[Report a bug]   [Manage cookies]                
Preskočiť na obsah

Toki pona

Tento článok spĺňa podľa redaktorov slovenskej Wikipédie kritériá na dobrý článok.
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Toki pona
(toki pona)
Toki pona
Symbol jazyka
Regiónrozptýlene po svete, jednotlivci
Klasifikáciaumelé jazyky
Písmolatinka, „sitelen pona“ (logografický), „sitelen sitelen“ (logografický s abecedným rozšírením pre cudzie slová)
Postavenie
Úradný jazyknie je úradným
Regulátornie je stanovený
Jazykové kódy
ISO 639-3tok
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov

Toki pona je analytický umelý jazyk vytvorený kanadskou lingvistkou a prekladateľkou Sonjou Lang ako filozofický jazyk[1], ktorého cieľom je zjednodušiť myslenie a komunikáciu. Prvý krát bol na internete prezentovaný v roku 2001. Sonja Lang v roku 2014 vydala knihu Toki Pona: The Language of Good (po slovensky Toki pona: Jazyk dobra), v ktorej uviedla už kompletnú formu jazyka. Po publikácii sa začala komunita hovoriacich rozrastať. Jazyk je používaný väčšinou v rámci online chatov, na sociálnych sieťach alebo iných skupinách, ale počas rokov prebehlo tiež niekoľko organizovaných osobných stretnutí.

Základnou vlastnosťou toki pony je minimalizmus. Sústredí sa na jednoduché univerzálne koncepty s cieľom použiť čo najviac jednoduchých jazykových prostriedkov. Má 120 – 125 slov a 14 hlások, ktoré možno jednoducho vysloviť vďaka ich výskytu v iných jazykoch. Hoci pri jej tvorbe nebol pôvodný zámer vytvoriť medzinárodný pomocný jazyk, môže plniť túto funkciu. Toki pona je inšpirovaná taoistickou filozofiou a snaží sa pomáhať svojim používateľom sústrediť sa na podstatu. V súlade so Sapir-Whorfovou hypotézou má podporovať pozitívne myslenie. Hovoriaci sú si schopní rozumieť a komunikovať spolu napriek malej slovnej zásobe vďaka zameriavaniu sa hlavne na kontext a kombinácie niekoľkých slov vyjadrujúcich bližší význam.

Etymológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Názov jazyka sa skladá zo slov toki (po slovensky jazyk) a pona (po slovensky dobrý/jednoduchý). Toki pochádza zo slova tok v jazyku tok pisin, ktoré bolo pôvodne prebraté z anglického slova talk (po slovensky hovoriť). Druhá časť názvu, pona, má pôvod v esperantskom bona (po slovensky dobrý),[2] utvorenom z latinského bonus.[3]

Cieľ

[upraviť | upraviť zdroj]

Sonja Lang[4] začala tvoriť toki ponu, aby si zjednodušila svoje myšlienky počas depresie.[5]

K hlavným vlastnostiam toki pony je minimalizmus. Lang vytvorila jazyk tak, aby čo najjednoduchším spôsobom bolo možné vyjadriť čo najväčší obsah.[6] Sústreďuje sa na jednoduché koncepty a prvky spoločné pre všetky kultúry.[7][8] Obsahuje približne 120 – 125 slov. Používa 14 hlások, ktoré boli vybrané do jazyka s cieľom jednoduchej výslovnosti pre používateľov rôznych jazykov.[8]

Ďalší cieľ toki pony je inšpirovaný taoistickou filozofiou. Toki pona odstraňuje nadbytočné prvky z myšlienkového procesu[9][10] a redukuje koncepty na ich základné prvky,[11] ktoré môžu byť následne použité pre vytváranie zložitejších pojmov.[7] Umožňuje tak používateľom jazyka sa sústrediť na podstatu toho, o čom sa hovorí.

Na základe Sapirovej-Whorfovej hypotézy, podľa ktorej jazyk premieňa ľudské myslenie a správanie,[12] sa toki pona snaží navodiť pozitívne myslenie.[13]

Ďalším zámerom je, aby si užívatelia uvedomovali prítomný okamih a aby venovali viac pozornosti okoliu a slovám, ktoré ľudia používajú.[10] Podľa autorky by toki pona mala byť tiež „zábavná a roztomilá“.[14]

Aj keď jazyk nebol vytvorený ako medzinárodný pomocný jazyk, je používaný na komunikáciu ľuďmi v rôznych častiach sveta.

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Sonja Lang prvýkrát odprezentovala toki ponu v roku 2001 na internete.[12][15] Novovzniknutá komunita používateľov spočiatku pôsobila hlavne v skupine na Yahoo!. Členovia spolu diskutovali po anglicky, pomocou toki pony alebo esperanta. Navrhovali zmeny v jazyku a hovorili o materiáloch dostupných na webovej stránke tokipona.org. Na svojom vrchole mala komunita niečo cez 500 členov.[12]

Český esperantista Marek Blahuš v roku 2013 preložil online španielske lekcie toki pony do esperanta a vydal ich v nakladateľstvu Espero. Kniha Toki pona en 76 ilustritaj lecionoj (po slovensky Toki pona v 76 ilustrovaných lekciách) sa tak stala prvou tlačenou učebnicou toki pony. Na Slovensku bola prvýkrát predávaná na Letnej škole esperanta.[16]

V roku 2014 vydala Lang oficiálnu knihu s názvom Toki Pona: The Language of Good[17] (po slovensky Toki pona: Jazyk dobra). Knihe sa v komunite občas nazýva „pu“.[18] Autorka ju v roku 2016 preložila do francúzštiny.[19] Členovia komunity postupne vytvorili rôzne materiály na výučbu jazyka. Medzi hlavné podklady pre študovanie toki pony patria oficiálna kniha a online lekcie jedného z prvých užívateľov toki pony Bryanta Knighta (známeho tiež ako jan Pije).[19][20] Staršia verzia jeho lekcií je dostupná aj v slovenčine.[21]

Členovia komunity prvýkrát požiadali o pridelenie jazykového kódu ISO 639-3 v roku 2008. Komisia neprijala návrh s dôvodom, že jazyk považovala za príliš mladý.[22] Ďalšiu žiadosť zamietla v roku 2018, pretože toki pona podľa nej „nie je používaná v dostatočne rozmanitých oblastiach ani pre komunikáciu v komunite, ktorá zahŕňa všetky vekové kategórie“.[23]

Toki pona bola predmetom niekoľkých vedeckých prác[24] a využili ju tiež pre umelú inteligenciu, softvér[19] či ako terapeutickú metódu na zbavenie sa negatívnych myšlienok tým, že si pacienti zapisovali svoje myšlienky do denníka.[12] Vedci v roku 2010 vybrali toki ponu pre prvú verziu slovníka v rámci projektu ROILA. Počas štúdie chceli skúmať vplyv použitia umelého jazyka na presnosť strojového rozpoznávania reči. Zistili, že upravený slovník toki pony mal lepšie výsledky ako angličtina.[25]

Fonetika

[upraviť | upraviť zdroj]

Toki pona má 14 hlások, ktoré sú rozdelené na 9 spoluhlások (/p, t, k, s, m, n, l, j, w/) a 5 samohlások (/a, e, i, o, u/), s rovnakými hodnotami ako v medzinárodnej fonetickej abecede. Prízvuk stojí vždy na prvej slabike slova. V jazyku sa nevyskytujú žiadne dvojhlásky, kontrastujúce dĺžky samohlások, spoluhláskové skupiny ani tóny.[24] Hlásky aj pravidlá ich kombinácií sú kompatibilné s väčšinou jazykov, a preto sú ľahko realizovateľné.[17]

Písmeno: a e i j k l m n o p s t u w
IPA: a e i j k l m n o p s t u w

Distribúcia

[upraviť | upraviť zdroj]

Štatistická distribúcia samohlások je vzhľadom k ostatným jazykom pomerne typická. Pri započítaní každého slova v toki pone raz dostaneme nasledujúce pomery frekvencie: 32 % /a/, 25 % /i/, 15 % /e/, 15 % /o/, 10 % /u/.[24]

Štruktúra slabík

[upraviť | upraviť zdroj]

Všetky slabiky majú štruktúru (C)V(N), t. j. voliteľná spoluhláska + samohláska + voliteľná nosovka. Slabiky tak môžu mať formu V, CV, VN alebo CVN. Ak sa počíta každé slovo v toki pone iba raz, 75 % všetkých slabík je typu CV (je najčastejším typom slabiky podobne ako vo väčšine svetových jazykov). Približne 10% slabík má tvar V a CVN a iba 5 slov (2 % slabík) je typu VN.[24]

Väčšina slov (70 %) je dvojslabičných, okolo 20 % slov je jednoslabičných a 10 % tvoria trojslabičné slová.[24]

Fonotaktické pravidlá

[upraviť | upraviť zdroj]

V jazyku nie sú povolené skupiny hlások: /ji, wu, wo, ti/. Za finálnou nosovkou v slabike nemôže v rovnakom slove nasledovať /m/ alebo /n/. 20 % slov má na začiatku samohlásku.[24] Slabiky, ktoré nie sú na začiatku slova, musia začínať na spoluhlásku.

Vlastné mená majú rovnaké pravidlá ako ostatné slová v toki pone a pomocou príručky sa menia na prídavné mená.[26] Základom pre hláskové prispôsobenie je miestna alebo aj hovorová výslovnosť.[27]

Alofónia (Alofóna)

[upraviť | upraviť zdroj]

Nosovka na konci slabiky môže byť vyslovená ako akákoľvek nosovka, aj keď najčastejšie sa spodobuje k nasledujúcej spoluhláske. Typicky sa teda vyskytuje ako [n] pred /n/, /t/, /s/ alebo /l/, ako [m] pred /m/, /p/ alebo /w/, ako [ŋ] pred /k/ a ako [ɲ] pred /j/.[24]

Kvôli svojmu malému inventáru foném umožňuje toki pona pomerne veľkú alofonickú variáciu. Napr. /p t k/ sa môže vyslovovať ako [p t k] i ako [b d g], /s/ ako [s] alebo [z], /l/ ako [l] alebo [r] a samohlásky môžu byť ako krátke, tak dlhé.[24]

Systém písania

[upraviť | upraviť zdroj]

Toki pona používa 14 písmen latinskej abecedy[28] (a e i j k l m n o p s t u w). Všetky majú rovnaké hodnoty ako hlásky, ktoré zastupujú, podľa medzinárodnej fonetickej abecede. Vyslovujú sa rovnako ako v slovenčine s tým, že „w“ sa môže čítať ako slovenské „v“ na konci uzavretej slabiky (napr. ako v slovenskom slove „krv“) či ako jednoduché /v/. Veľké písmená sa používajú iba na označenie cudzích slov. Bežné slová toki pona sa píšu vždy malým písmenom, a to aj na začiatku vety.[8]

Rozvinuté symboly písma sitelen pona

Okrem najpoužívanejšej latinky existujú tiež dva logografické systémy písania – sitelen pona a sitelen sitelen, ktoré boli predstavené v oficiálnej knihe. Sitelen pona, v ktorom je každé slovo reprezentované svojim vlastným symbolom, navrhla Sonja Lang. Vlastné mená sa píšu do špeciálnej kartuše pomocou radu symbolov, z ktorých každý symbol reprezentuje prvé písmeno slova, ktoré zastupuje. Symboly, predstavujúce jedno prídavné meno, môžu byť vpísané dovnútra alebo nad symbol predchádzajúceho slova, ktoré rozvíjajú.[29] Symbol toki pona je napísaný v sitelen pona,[30] kde symbol pre pona je umiestnený vnútri symbolu toki. Druhým je nelineárny logografický systém – sitelen sitelen, ktorý vytvoril Jonathan Gabel. Je viac prepracovaný a svojím vzhľadom pripomína mayské písmo.[18] Používa dve rozdielne metódy na tvorenie slov: obrázky predstavujúce celé slová a obrázky predstavujúce slabiky, ktoré sa skladajú z grafém reprezentujúcich každú fonému.[31] Obťažnosť používania tohto systému má za cieľ prinútiť ich užívateľov spomaliť a preskúmať nielen jazyk, ale aj to, ako metóda komunikácie môže ovplyvniť ich myslenie.[32]

Niektorí nadšenci z komunity prispôsobili aj iné písma pre písanie toki pona, napr. hangul alebo fiktívne písmo J. R. R. Tolkiena, Tengwar.[24]

Gramatika

[upraviť | upraviť zdroj]

Neplnovýznamové slová patria medzi častice a plnia gramatickú funkciu, ostatné majú lexikálny význam. Lexikálne slová nepatria do vymedzených slovných druhov, ale zvyčajne môžu byť podľa kontextu a ich pozície vo fráze použité ako podstatné mená, prídavné mená, slovesá aj citoslovcia.[33] Napr. ona li moku môže znamenať „oni jedli“ alebo „ono je jedlo“.[24]

Podstatné mená

[upraviť | upraviť zdroj]

V toki pone kvôli malej slovnej zásobe sú používané menné frázy, v ktorých sa pridaním ďalšieho slova rozvinie podstatné meno, čím vznikajú zložitejšie významy.[5] Typickým príkladom je kombinácia slov jan (človek) a utala (bojovať), spojením ktorých vznikne jan utala (vojak, bojovník).[34]

Podstatné mená nie sú skloňované s ohľadom na číslo[35] (slovo jan tak v závislosti od kontextu môže nadobúdať viaceré významy „človek“, „ľudia“,[35] „ľudská rasa“ alebo „niekto“).[7]

Toki pona nepoužíva izolované vlastné podstatné mená. Namiesto toho musí byť použité vo funkcii prívlastku, a teda rozvíja predchádzajúce podstatné meno.[11] Mená ľudí a miest sa teda používajú ako prívlastky všeobecných slov pre „človek“ a „miesto“, napr. ma Kanata (doslovný preklad: „štát kanadský“).[24]

Prídavné mená

[upraviť | upraviť zdroj]

Pokiaľ je potrebné podmet či predmet bližšie konkretizovať alebo mu priradiť určitú vlastnosť, vkladá sa za neho ďalšie slovo, čím vzniká zložený výraz. Tieto výrazy v toki pone teda začínajú hlavným slovom, za ktorým nasledujú rozvíjajúce prívlastky.[20] Toki pona je v tomto spôsobe tvorby zložených výrazov podobná typickému poradiu prídavných mien v španielčine alebo arabčine. Preto soweli utala, doslova „zviera boja“, znamená „bojujúce zviera“, zatiaľ čo utala soweli, v doslovnom preklade „boj zvieraťa“, je do slovenčiny prekladané ako „zvieracia bitka“.[24]

Keď sa k výrazu pridá ďalšie slovo, napr. jan pona lukin, tento prívlastok sa vzťahuje k celému výrazu pred ním, teda ((jan pona) lukin) znamená „priateľ sledujúci“, skôr než (jan (pona lukin)), „človek pekne vyzerajúci“.[24]

Zložené výrazy možno skladať aj pomocou iných zložených výrazov. Častica pi môže byť umiestnená za hlavou frázy a pred prívlastkami, aby ich zoskupila do inej frázy, ktorá bude fungovať ako jednotka a rozvíjať hlavu, takže jan pi pona lukin = (jan pi (pona lukin)) znamená „dobre vyzerajúci človek“. V tomto prípade lukin rozvíja pona a vzniknutá fráza pona lukin ako celok potom rozvíja slovo jan.[24]

Zámená

[upraviť | upraviť zdroj]

Toki pona má základné zámená: mi (prvá osoba), sina (druhá osoba) a ona (tretia osoba).[36]

Tieto zámená nešpecifikujú číslo ani rod. Zámeno ona tak môže znamenať „on“, „ona“, „ono“, „oni“ alebo „ony“. V praxi pre vyjadrenie zámena „my“ je používané slovné spojenie mi mute, aj keď číslo možno ľahko rozoznať z kontextu. Rovnako tak ona mute môže znamenať „oni/ony“ a sina mute by vyjadrovalo „vy“.[35]

Zakaždým, keď je podmetom vety samostatné zámeno mi alebo sina, vynechá sa častica li oddeľujúca podmet a prísudok.[19]

Slovesá

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovesá nie sú v toki pone časované. Osoba je odvodená z podmetu a čas vyplýva z kontextu alebo príslovky času, ktorý tvorí vedľajšiu vetu.[35]

Ako slovesá môžu byť používané tiež predložky. Napr. tawa ako predložka znamená „k“ a ako sloveso znamená „ísť“, „pohnúť“ alebo „ísť k“. Predložka lon znamená „v“ alebo „na“ a v prípade slovesa znamená „byť v/na“, „existovať“ alebo „byť pravdivé“. kepeken znamená „s“ (v zmysle použitia nejakého nástroja) ako predložka a „používať“ ako sloveso. Slovesá z predložiek nasledujú predmety bez častice e, podobne ako keď sú použité v zmysle predložiek.[35]

Syntax

[upraviť | upraviť zdroj]

Toki pona používa slovosled typu SVO (podmet (S) – prísudok (V) – predmet (O)).[37] Častica li stojí pred prísudkom, e pred priamym predmetom, predložková fráza nasleduje za predmetmi a častica la, ktorá dodáva kontext, stojí pred podmetom.[19] Existujú 4 druhy viet – oznamovacie, opytovacie, rozkazovacie a želacie.[35]

Samostatná veta môže byť tvorená iba citoslovcom, napr. a, ala, ike, jaki, mu, o, pakala, pona alebo toki.[35]

Oznamovacia veta dodržiava poradie podmetu a prísudku a na začiatku môže mať kontextovú frázu s časticou la. Častica li stojí vždy pred prísudkom – výnimkou je veta, v ktorej podmetom je zámeno mi alebo sina. Častica priameho predmetu e, ktorá zhruba zodpovedá slovenskému akuzatívu, sa nachádza pred priamym predmetom. Ak je vo vete viacnásobný prísudok alebo predmet, pred každým musí byť častica li alebo e.[19] Frázy na vyjadrenie oslovenia stoja pred hlavnou vetou a sú zakončené časticou o.[35]

Častica o v rozkazovacej vete stojí pred slovesom. V želacej vete môže nahradiť časticu li alebo ihneď nasledovať podmet mi alebo sina, za ktorými častica li nie je.[35]

Uzavreté otázky sú tvorené 2 spôsobmi. Môže byť použitá konštrukcia „sloveso ala sloveso“, kde ala stojí medzi zdvojeným plnovýznamovým či pomocným slovesom. Ďalším spôsobom tvorenia otázok je použitie spojenia anu seme? (dosl. „alebo čo?“) na konci vety. Otázky sa nemôžu tvoriť jednoduchým pridaním otáznika na koniec vety.[38]

Otvorené otázky sa tvoria nahradením neznámej informácie opytovacím slovom seme.[38]

Slovná zásoba

[upraviť | upraviť zdroj]
Zoznam slov toki pona spolu s ich symbolmi v písme sitelen pona

Obvykle sa uvádza, že toki pona má okolo 120 až 125[24][39][40][41] koreňových slov,[pozn. 1] z ktorých každé je polysémické a môže byť chápané ako skupina príbuzných konceptov.[18] Slovo suli teda nemusí znamenať len „veľký“ alebo „dlhý“, ale aj „dôležitý“.[24] Používanie slov veľmi závisí od kontextu[9] a metafory.[17] Pre vyjadrenie zložitejších pojmov sa slová môžu kombinovať.[15] Napr. jan pona, doslova „dobrý/priateľský človek“ môže znamenať „priateľ“ a telo nasa, v doslovnom preklade „zvláštna voda“ alebo „bláznivá tekutina“, môže podľa kontextu znamenať „alkohol“ alebo „alkoholický nápoj“.[35] Sloveso „učiť“ môže byť vyjadrené pomocou spojenia slov pana e sona, doslovne „dávať vedomosti“.[42] V podstate identické koncepty možno vyjadriť rôznymi slovami, pretože ich výber záleží na vnímaní a skúsenosti hovoriaceho.[17]

Veľa farieb sa dá vyjadriť pomocou subtraktívneho miešania.

Farby

[upraviť | upraviť zdroj]

Toki pona má 5 základných slov pre farby: pimeja (čierna), walo (biela), loje (červená), jelo (žltá) a laso (modrá a zelená).[10] Hoci táto zjednodušená konceptualizácia farieb má tendenciu vylúčiť niektoré farby bežne vyjadrované v západných jazykoch, hovoriaci ich niekedy kombinujú, aby farbu viac špecifikovali. Napr. „fialovú“ možno vyjadriť kombináciou slov laso a loja. Spojenie laso loja znamená „červenkastá modrá“ a loja laso je v preklade „modrastá červená“.[24]

Číslovky

[upraviť | upraviť zdroj]

Toki pona má slová pre jedna (wan), dva (tu) a mnoho (mute). Ďalej slovo ala môže znamenať nulu, aj keď doslovne znamená „žiadny“ alebo „nič“, a ale/ali (všetko) môže vyjadrovať obrovské množstvo alebo nekonečno.[43]

Najjednoduchší číselný systém využíva týchto 5 slov na vyjadrenie akéhokoľvek množstva. Pre čísla väčšie než dva je používané slovo mute, čo znamená „veľa“.[35]

O trochu zložitejší systém vyjadruje väčšie čísla ich postupným pridávaním. Vznikajú tak spojenia ako tu wan pre tri, tu tu pre štyri atď., čo je zámerne nepraktický spôsob pre vyjadrovania veľkých čísel.[11]

Lang v oficiálnej knihe predstavila tiež predstavila alternatívny systém pre väčšie čísla, ktorý využíva slová luka (v doslovnom preklade „ruka“) pre označenie „päť“, mute (veľa) pre označenie „dvadsať“ a ale (všetko) pre označenie „sto“. Spojenie ale tu by tak znamenalo „102“ a „78“ by sa vyjadrilo ako mute mute mute luka luka luka tu wan.[44]

História slov

[upraviť | upraviť zdroj]
Názvy častí tela v toki pona

Niektoré slová v toki pone majú zastarané synonymá. Príkladom je slovo kapa, ktoré autorka v začiatkoch z neznámych dôvodov nahradila slovom nena (výčnelok). Neskôr predstavila zámeno ona ako náhradu za iki (on, ona, ono, oni, ony), pretože si ho hovoriaci občas plietli s ike (zlý).[11]

Podobne pridala ali ako alternatívu k ale (všetko), aby sa ľuďom, ktorí foneticky redukujú neprízvučné samohlásky, neplietlo s ala (žiadny, nie), aj keď obe formy sa stále používajú.[45]

Slovo oko pôvodne znamenalo to isté čo v slovenčine, teda „oko“, a slovo lukin sa používalo výhradne ako sloveso „vidieť“. Tieto významy boli neskôr zlúčené do lukin, pričom oko zostalo jeho možnou alternatívou. Väčšina hovoriacich ich však stále používa podľa pôvodných definícií.[46]

Medzi slová, ktoré Lang jednoducho odstránila zo slovnej zásoby, patria: leko (blok, schody), monsuta (netvor, strach), majuna (starý) a pata (súrodenec).[47]

Okrem nena a ona, ktoré nahradili existujúce slová, sa k pôvodným 118 slovám pridalo niekoľko nových: pan (obilie, chlieb, cestoviny, ryža), esun (trh, obchod, remeslo), alasa (loviť, zbierať), kipisi (rezať) a namako (navyše, dodatočný, korenie), čo je alternatíva pre sin (nový).[48]

Slová kipisi, majuna a monsuta sa teraz považujú za zastarané, pretože Sonja Lang ich do svojej knihy nakoniec nezahrnula.[47]

Pôvod

[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvod slov v toki pona podľa jazyka. Zastarané slová nie sú zahrnuté.

Väčšina slov v toki pone pochádza z angličtiny, jazyka tok pisin, fínčiny, gruzínčiny, holandčiny, akkadskej francúzštiny, esperanta, chorvátčiny a pár z nich tiež zo štandardnej a kantonskej čínštiny.[2]

Z mnohých derivátov možno na prvý pohľad poznať ich pôvod, napr. oko je identické so slovanským „oko“ a podobá sa aj ďalším slovám so spoločným pôvodom ako napríklad španielskemu ojo, talianskemu occhio alebo anglickému ocular. Podobne slovo toki (reč, jazyk) je podobné svojmu originálu tok z jazyka tok pisin, ktoré samotné pochádza z anglického talk, pona (dobrý, pozitívny) potom pochádza z esperantského bona, ktoré reflektuje všeobecné románske bon, buona, anglické bonus, atď. Viditeľný pôvod slov je však často zastretý zmenami vo výslovnosti a pravopise spôsobenými jednoduchým fonetickým systémom. Napr. slovo lape (spať, odpočívať) pochádza z holandského slapen a má rovnaký pôvod ako anglické sleep.[2]

Medzi slová vypožičané z chorvátčiny, ktoré sa zároveň podobajú slovám slovenským, patria luka (ruka), noka (noha), už spomínané oko, ona (on, ona, ono, oni), palisa (palica), poka (bok) alebo uta (ústa).

Hoci iba pri 14 slovách (12 % z celkovej slovnej zásoby) je uvedený anglický pôvod, veľa slov z iných jazykov (tok pisin, esperanto...) a iných patrí medzi viditeľné anglické kognáty – podiel slov, ktoré anglický hovoriaci môže rozpoznať, je cca 30 %. Pôvod slov v toki pone je 15 % z tok pisin, 14 % z fínčiny a esperanta, 12 % slov pochádza z chorvátčiny, 10 % z akkadskej francúzština, 9 % z holandčiny, 8 % z gruzínčiny, 5 % zo štandardnej čínštiny a 3 % kantonskej čínština. Medzi jazyky, z ktorých 1 slovo v toki pone má pôvod, patria welština, tongčina, akančina a neznámy jazyk (zrejme swahilčinya). 4 slová sú hláskovo symbolické (dve pochádzajú z angličtiny, jedno z japončiny a jedno je vymyslené). Častica e je úplne vymyslená.[2]

Znaková toki pona

[upraviť | upraviť zdroj]
Tvary rúk v znakovej toki pona

Znaková toki pona, čiže toki pona luka, je manuálne kódovaná forma toki pony. Každé slovo a písmeno má svoj vlastný znak, ktorý je rozlíšený tvarom ruky, jej pozíciou na tele, orientáciou dlane alebo prsta a užitím jednej či dvoch rúk. Väčšina znakov sa vykonáva pravou rukou na danom mieste, ale niekoľko znakov sa vykonáva taktiež symetricky oboma rukami zároveň.[49]

Pri skladaní vety sa každý znak vykoná v rovnakom slovoslede a s rovnakou gramatikou ako v bežnej forme toki pony.[49]

Komunita

[upraviť | upraviť zdroj]

Toki pona je pomerne známa medzi esperantistami, ktorí na svojich stretnutiach často ponúkajú kurzy alebo konverzačné skupiny.[24] V roku 2007 oznámila Sonja Lang, že toki ponou hovorí najmenej 100 ľudí plynule, a ďalej odhadla, že niekoľko stoviek má základné znalosti tohto jazyka.[12][50] Massachusettský technologický inštitút niekoľkokrát ponúkal jednohodinové kurzy toki pony.[12] Podobné rýchlokurzy sa vyučovali v rokoch 2018 a 2019 aj na medzinárodnom festivale jazykov LingvaFest' v Bratislave.[51][52]

Jazyk sa používa hlavne online na sociálnych sieťach, vo fórach a iných skupinách.[8][50] Od roku 2002 do roku 2009 existovala skupina na Yahoo!, ktorú autorka následne presunula na fórum toki pona.[53][54] Krátko existovala aj Wikipédia písaná v toki pone (nazývaná „Wikipesija“).[55] Tú však v roku 2004 zrušil jeden zo zakladateľov Wikipédie Jimmy Wales[56] a presunul ju na stránku Wikia.[57]

Na Facebooku sa užívatelia združujú tiež do dvoch veľkých skupín – jedna z nich slúži pre konverzáciu v toki pone a angličtine, druhá pre konverzáciu iba v toki pone.[58] V roku 2019 mala prvá z nich cez 4 000 členov.[41] Medzi ďalšie využívané platformy patrí tiež napr. Reddit, kde v roku 2019 bolo okolo 2 400 členov,[59] a Amikumu, ktoré v tom istom roku zaznamenalo okolo 550 užívateľov.[60] Členovia komunity sú tiež aktívny v chatovacích miestnostiach na stránkach Discord, Telegram a iných sociálnych sieťach ako je Twitter.

Ukážkové texty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zmluva písaná písmom sitelen sitelen

mama pi mi mute[6] (Otčenáš)

mama pi mi mute o, sina lon sewi kon.

nimi sina li sewi.

ma sina o kama.

jan o pali e wile sina lon sewi kon en lon ma.

o pana e moku pi tenpo suno ni tawa mi mute.

o weka e pali ike mi. sama la mi weka e pali ike pi jan ante.

o lawa ala e mi tawa ike.

o lawa e mi tan ike.

tenpo ali la sina jo e ma e wawa e pona.

Amen.

ma tomo Pape[61] (Príbeh o babylonskej veži)

jan ali li kepeken e toki sama. jan li kama tawa nasin pi kama suno li kama tawa ma Sinale li awen lon ni. jan li toki e ni: „o kama! mi mute o pali e kiwen. o seli e ona“. jan mute li toki e ni: „o kama! mi mute o pali e tomo mute e tomo palisa suli. sewi pi tomo palisa li lon sewi kon. nimi pi mi mute o kama suli! mi wile ala e ni: mi mute li lon ma ante mute“. jan sewi Jawe li kama anpa li lukin e ma tomo e tomo palisa. jan sewi Jawe li toki e ni: „jan li lon ma wan li kepeken e toki sama li pali e tomo palisa. tenpo ni la ona li ken pali e ijo ike mute. mi wile tawa anpa li wile pakala e toki pi jan mute ni. mi wile e ni: jan li sona ala e toki pi jan ante“. jan sewi Jawe li kama e ni: jan li lon ma mute li ken ala pali e tomo. nimi pi ma tomo ni li Pape tan ni: jan sewi Jawe li pakala e toki pi jan ali. jan sewi Jawe li tawa e jan tawa ma mute tan ma tomo Pape.

wan taso[8]

ijo li moku e mi.

mi wile pakala.

pimeja li tawa insa kon mi.

jan ala li ken sona e pilin ike mi.

toki musi o, sina jan pona mi wan taso.

telo pimeja ni li telo loje mi, li ale mi.

tenpo ale la pimeja li lon.

Sám

Som pohlcovaný.

Musím ničiť.

Temnota zapĺňa moju dušu.

Nikto nemôže porozumieť môjmu utrpeniu.

Ó poézie! Môj jediný priateľu.

Tento atrament je moja krv, je môj život.

A Temnota bude vládnuť navždy.

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Pôvodne 118 slov, ku ktorým sa neskôr pridali ďalšie

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Stačilo by vám 123 slov? Toto je jazyk pre vás! – JAZYKOVEVZDELAVANIE.SK [online]. [Cit. 2021-08-10]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c d UC Team: Toki Pona Word Origins [online]. [Cit. 2019-01-12]. Dostupné online. Archivované 2019-09-17 z originálu. (po anglicky)
  3. ↑ Wiktionary: bona – Esperanto [online]. 2018-12-12, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ DUNNE, Aidan. Art in Focus: Therapy Notebook 1, pp. 1–6 by Eoin McHugh. The Irish Times, 2019-10-19. Dostupné online [cit. 2019-10-19]. (po anglicky)
  5. ↑ a b DANCE, Amber. In their own words – literally / Babel's modern architects. Los Angeles Times, 2007-08-24. Dostupné online [cit. 2007-08-29]. Archivované 2013-01-03 z originálu. (po anglicky)
  6. ↑ a b ROGERS, Steven D.. A Dictionary of Made-Up Languages. United States of America : Adams Media, 2011. ISBN 978-1440528170. Kapitola Part I: Made-Up Languages – Toki pona. (po anglicky)
  7. ↑ a b c MOORE, Nick. Moncton native creates unique 'good language'. Times & Transcript, 2007-07-18. Dostupné online [cit. 2019-09-09]. (po anglicky)
  8. ↑ a b c d e Omniglot: the online encyclopedia of writing systems & languages: Toki Pona [online]. [Cit. 2019-01-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. ↑ a b CLIFFORD, John. nimi pi toki pona: Introduction (draft) [online]. 2011-03-22, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. ↑ a b c MORIN, Roc. How to Say (Almost) Everything in a Hundred-Word Language. The Atlantic, 2015-07-15. Dostupné online [cit. 2019-08-01]. (po anglicky)
  11. ↑ a b c d YERRICK, Damian. Pin Eight: Toki Pona li pona ala pona? A review of Sonja Kisa's constructed language Toki Pona [online]. 2002-10-23, [cit. 2007-07-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ a b c d e f ROBERTS, Siobhan. Canadian has people talking about lingo she created. The Globe and Mail, 2007-07-09. Dostupné online [cit. 2017-03-10]. (po anglicky)
  13. ↑ MALMKJÆR, Kirsten. The Routledge Linguistics Encyclopedia. New York : Routledge, 2010. (3..) ISBN 9780415424325. Kapitola Artificial languages, s. 34. (po anglicky)
  14. ↑ OKRENT, Arika. In the Land of Invented Languages. New York : Spiegel & Grau, 2009. Dostupné online. ISBN 978-0-385-52788-0. Kapitola The Klingons, the Conlangers, and the Art of Language – 26. The Secret Vice. (po anglicky)
  15. ↑ a b PAYACK, Paul J.J.. A Million Words and Counting: How Global English Is Rewriting The World. New York : Kensington Publishing Corp., 2008. ISBN 978-0-8065-3560-9. Kapitola Constructed Languages. (po anglicky)
  16. ↑ toki pona en 76 ilustritaj lecionoj: Pri la libro [online]. [Cit. 2020-02-13]. Dostupné online. (po esperantsky)
  17. ↑ a b c d THOMAS, Simon. Oxford Dictionaries: Exploring Toki Pona: do we need more than 120 words? [online]. 2018-03-27, [cit. 2019-02-03]. Dostupné online. Archivované 2019-05-11 z originálu. (po anglicky)
  18. ↑ a b c SIŇAŠČIK, Anna. Korotko i jasno. Kak iskusstennyj jazyk učit fokusirovaťsja na glavnom. Fokus, 2018-01-03. Dostupné online. (po rusky)
  19. ↑ a b c d e f FABBRI, Renato. Basic concepts and tools for the Toki Pona minimal and constructed language. ACM Transactions on Asian and Low-Resource Language Information Processing, July 2018, roč. 0, s. 00:2. Dostupné online. (po anglicky)
  20. ↑ a b TOMASZEWSKI, Zach. University of Hawai‘i: A Formal Grammar for Toki Pona [online]. 2012-12-11, [cit. 2019-09-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. ↑ JAN NOWO. Úradný preklad Bratislava: Lekcie Toki Pona [online]. [Cit. 2020-12-10]. [uradny-preklad-anglictina.info/blog/tokipona.zip Dostupné online.]
  22. ↑ STEENBERGEN VAN, Jan. Umětne jezyky i ISO 639-3 (Umělé jazyky a ISO 639-3). SLOVJANI.info (Slovjanska unija), May 2018, roč. 3, čís. 1, s. 61. Dostupné online. ISSN 2570-7108. (po medzislovansky)
  23. ↑ SIL ISO 639-3: Change Request Documentation: 2017-035 [online]. [Cit. 2019-01-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  24. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r BLAHUŠ, Marek. Toki Pona: eine minimalistische Plansprache (Toki pona: minimalistický plánovaný jazyk). Redaktorka Sabine Fiedler. Interlinguistische Informationen, November 2011, roč. 18, s. 51–55. Dostupné online. ISSN 1432-3567. (po nemecky)
  25. ↑ MUBIN, Omar; BARTNECK, Christoph; FEIJS, Loe. Towards the Design and Evaluation of ROILA: A Speech Recognition Friendly Artificial Language. Advances in Natural Language Processing, 2010, roč. LNCS 6233/2010, s. 250–256. Dostupné online. ISSN 0302-9743. DOI: 10.1007/978-3-642-14770-8_28. (po anglicky)
  26. ↑ KNIGHT, Bryant. lipu pi jan Pije: o kama sona e toki pona! Lesson 9: Gender, Unofficial Words, Commands [online]. 2017-08-31, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online. Archivované 2019-01-24 z originálu. (po anglicky)
  27. ↑ KNIGHT, Bryant. lipu pi jan Pije: Phonetic conversion of proper names [online]. [Cit. 2019-01-15]. Dostupné online. Archivované 2020-02-17 z originálu. (po anglicky)
  28. ↑ KNIGHT, Bryant. Wikibooks: Updated jan Pije's lessons/Lesson 2 Pronunciation – Wikibooks, open books for an open world [online]. [Cit. 2018-08-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  29. ↑ KNIGHT, Bryant. lipu pi jan Pije: Toki Pona Hieroglyphs [online]. 2017-08-31, [cit. 2019-01-07]. Dostupné online. Archivované 2019-05-12 z originálu. (po anglicky)
  30. ↑ Toki Pona – The language of good. Smith Journal (Melbourne), 2019-06-03. Dostupné online [cit. 2019-10-20]. (po anglicky)
  31. ↑ Omniglot: the online encyclopedia of writing systems & languages: Sitelen [online]. [Cit. 2019-01-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  32. ↑ GABEL, Jonathan. Jonathan Gabel: Lesson 1: Welcome [online]. 2019-10-20, [cit. 2019-10-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  33. ↑ CLIFFORD, John. nimi pi toki pona: Parts of speech [online]. 2010-09-04, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  34. ↑ KNIGHT, Bryant. lipu pi jan Pije: o kama sona e toki pona! Lesson 5: Adjectives, Adverbs [online]. 2017-08-31, [cit. 2019-01-26]. Dostupné online. Archivované 2020-01-28 z originálu. (po anglicky)
  35. ↑ a b c d e f g h i j k WARNKE, Robert. jan Lope github: Toki Pona – Lessons and Dictionary [online]. [Cit. 2019-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  36. ↑ MARTIN, Matthew. My Suburban Destiny: Toki Pona: Pronouns unleashed [online]. 2007-09-11, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online. Archivované 2019-04-20 z originálu. (po anglicky)
  37. ↑ Language Creation Society: 3. Toki Pona Text – Grammar and Vocabulary [online]. [Cit. 2019-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  38. ↑ a b CLIFFORD, John. nimi pi toki pona: tp FAQ 6 How do you make a question in tp? [online]. 2016-03-18, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  39. ↑ BRAMLEY, Ellie Violet. What happened when I tried to learn Toki Pona in 48 hours using memes. The Guardian, 2015-01-08. Dostupné online [cit. 2019-01-07]. (po anglicky)
  40. ↑ GRIFFIN, Sarah. Podcast of the week: The smallest language in the world. The Irish Times, 2018-08-18. Dostupné online [cit. 2019-01-07]. (po anglicky)
  41. ↑ a b ZORRILLA, Natalia C.. Still Hoping: The Relation of International Auxiliary Languages to Worldview and Perception [online]. 2018. Dostupné online. DOI:10.31235/osf.io/sj24a (po anglicky)
  42. ↑ KOZLOVSKIJ, Stanislav. Skorosť mysli (Rýchlosť mysle). Kompjuterra, 2004-07-20. Dostupné online [cit. 2007-07-20]. Archivované 2019-07-05 z originálu. (po rusky)
  43. ↑ KNIGHT, Bryant. lipu pi jan Pije: Toki Pona dictionary [online]. [Cit. 2019-01-13]. Dostupné online. Archivované 2020-03-20 z originálu. (po anglicky)
  44. ↑ tokipona.net: Numbers [online]. [Cit. 2019-01-26]. Dostupné online. Archivované 2020-01-28 z originálu. (po anglicky)
  45. ↑ KNIGHT, Bryant. Wikibooks: Updated jan Pije's lessons/Lesson 8 Negation, Yes – No Questions [online]. 2011-12-27, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  46. ↑ KNIGHT, Bryant. lipu pi jan Pije: o kama sona e toki pona! Lesson 15: The Body [online]. 2019-07-08, [cit. 2019-08-01]. Dostupné online. Archivované 2019-07-21 z originálu. (po anglicky)
  47. ↑ a b KNIGHT, Bryant. lipu pi jan Pije: Extinct words [online]. 2017-08-31, [cit. 2019-01-13]. Dostupné online. Archivované 2020-02-17 z originálu. (po anglicky)
  48. ↑ tokipona.net: Classic Word List (Improved!) [online]. [Cit. 2019-01-07]. Dostupné online. Archivované 2018-10-30 z originálu. (po anglicky)
  49. ↑ a b KNIGHT, Bryant. lipu pi jan Pije: Toki Pona Sign Language [online]. 2017-08-31, [cit. 2018-09-16]. Dostupné online. Archivované 2022-02-18 z originálu. (po anglicky)
  50. ↑ a b MARSH, Stefanie. Now you're really speaking my language. The Times (Londýn), 2007-09-06, s. 2. (po anglicky)
  51. ↑ Jazykový festival LingvaFest sa skončil úspešne!. dalito.sk (Lucia Tomečková), 2018-10-08. Dostupné online [cit. 2020-02-13]. Archivované 2020-02-13 z originálu.
  52. ↑ LingvaFest’2019. Quark (Centrum vedecko-technických informácií SR), 2019-10-02. Dostupné online [cit. 2020-02-13].
  53. ↑ MARTIN, Matthew. Fake languages by a fake linguist: Conlang SE [online]. 2018-03-11, [cit. 2019-10-20]. Dostupné online. Archivované 2019-11-12 z originálu. (po anglicky)
  54. ↑ Yahoo! Groups: tokipona Toki Pona [online]. 2019-10-20, [cit. 2019-10-20]. Dostupné online. Archivované 2013-04-30 z originálu. (po anglicky)
  55. ↑ Tokipona Wikipedia: lipu lawa [online]. 2004-11-11, [cit. 2019-10-15]. Dostupné online. Archivované 2004-11-11 z originálu. (po anglicky)
  56. ↑ Tokipona Wikipedia: lipu lawa [online]. 2004-12-11, [cit. 2019-10-15]. Dostupné online. Archivované 2004-12-11 z originálu. (po anglicky)
  57. ↑ BIAŁOUS, Maciej. Sztuczne języki wobec mediów społecznościowych (Umelé jazyky na sociálnych sieťach). Pogranicze. Studia społeczne (Uniwersytet w Białymstoku), 2018, roč. 32, s. 171. Dostupné online. ISSN 1230-2392. DOI: 10.15290/pss.2018.32.11. (po polsky)
  58. ↑ KNEŽEVIĆ, Nenad. Constructed languages in the whirlwind of the digital revolution. Jezik, književnost i tehnologija / Language, Literature and Technology: Proceedings from the Sixth International Conference at the Faculty of Foreign Languages, 19–20 May 2017 (Alfa BK univerzitet), 2018, s. 16. Dostupné online. (po ukrajinsky)
  59. ↑ Reddit: lipu Wesi pi toki pona (r/tokipona) [online]. 2019-11-09, [cit. 2019-11-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  60. ↑ Amikumu: Statistics [online]. 2019-09-19, [cit. 2019-09-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  61. ↑ suno pona: ma tomo Pape [online]. [Cit. 2019-01-12]. Dostupné online. (po anglicky)

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • LANG, Sonja. Toki Pona: The Language of Good. [s.l.] : Tawhid, 2014. ISBN 978-0978292300. S. 134. (po anglicky)
  • LANG, Sonja. Toki Pona: la langue du bien. [s.l.] : Tawhid, 2016. ISBN 978-0978292355. (po francúzsky)
  • CARDENAS, Eliazar Parra. Toki pona en 76 ilustritaj lecionoj. Preklad Marek Blahuš. Partizánske : Espero, 2013. ISBN 978-80-89366-20-0. S. 108. (po esperantsky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Toki pona

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Toki pona na českej Wikipédii a Toki Pona na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Toki_pona&oldid=7893142“