Location via proxy:   [ UP ]  
[Report a bug]   [Manage cookies]                
Preskočiť na obsah

Bukureštské metro

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vlak metra staršieho typu v stanici Universităţii
Stanica metra Titan na linke M2 sa podobá na ruské jednoloďové stanice (napríklad Konkovu)

Bukureštské metro (rum. Metroul bucureştean) je sieť štyroch liniek podzemnej dráhy v Bukurešti. Ide o jediný systém podzemnej dráhy v Rumunsku.

Charakter podzemnej dráhy

[upraviť | upraviť zdroj]

Bukureštské metro je väčšinou konštruované ako podzemné, s razenými, niekde s hĺbenými tunelmi. Stanice sú založené v malej hĺbke, sú teda budované v otvorenej jame z povrchu. Nástupištia majú dĺžku 126 metrov, čo umožňuje prevádzku až šesťvozňových vlakov. Celková dĺžka siete je 62,4 km a má 45 staníc.

Hoci metro jazdí od roku 1979, prvé projekty sa objavili v 30. rokoch 20. storočia. Boli súčasťou rozsiahleho plánu na modernú prestavbu mesta. V roku 1938 bola založená spoločnosť S.A. Metropolitanul, ktorá mala metro budovať od marca 1941. Realizácia však bola odložená kvôli druhej svetovej vojne. Po skončení bojov sa do vlády dostala komunistická strana, ktorá mala svoje vlastné zámery a staré projekty upadli do zabudnutia.

K metru sa vrátilo až neskôr. V 70. rokoch povrchová sieť, ktorá bola štvrtá najväčšia v Európe, prestala zvládať dopravný nápor, a preto sa rozhodlo o vybudovaní podzemnej dráhy. Na rozdiel od ostatných krajín východnej Európy, kde boli podobné prevádzky budované podľa moskovského vzoru, v Bukurešti sa metro podobá skôr prevádzkam v západnej Európe.

Boli použité aj iné vozidlá, namiesto tradičných súprav 81-71 sovietskeho pôvodu boli nasadené domáce dvojvozňové jednotky spojené po troch do súpravy vyrábané v závode Astra Arad až do roku 1993.

Prvý úsek linky M1 bol otvorený v roku 1979. Mal dĺžku 8 km a 6 staníc. Po otvorení sa približne v trojročných intervaloch pridávali ďalšie úseky. Veľký rozvoj nastal koncom 80. rokov, kedy pribudla najväčšia časť súčasnej podoby metra. Vzhľadom na úsporné opatrenia v energetike však nové stanice neboli dobre osvetlené, preto museli byť neskôr rekonštruované.

Útlm nastal po roku 1990, pádom socializmu sa zmenili priority krajiny. S výstavbou nových kratších tratí sa začalo na prelome storočí, sprevádzkovala sa nová linka M4. Podľa plánu má vo finálnej fáze premávať 6 liniek.

Linkové vedenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Sieť sa skladá zo štyroch liniek. Zvláštnosťou je, že M1 a M3 sú vedené čiastočne v jednej trase a linka M1 v stanici Dristor križuje sama seba.

Schéma siete metra
# Názov Otvorené Dĺžka Počet staníc
1 M1 1979 31,7 km 22
2 M2 1986 18,6 km 14
3 M3 1983 8,6 km 6
4 M4 2000 3,6 km 4
Celkom: 62,5 km 45

Vozidlový park

[upraviť | upraviť zdroj]

Vozový park tvoria dva typy súprav, staršie rumunskej výroby a modernejšie od firmy Bombardier, dodávané od roku 2002 a vybavené klimatizáciou.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]