Imidazol
| Imidazol | |
 | |
 | |
| Všeobecné vlastnosti | |
| Sumárny vzorec | C3H4N2 |
| Systematický názov | 1,3-diazol |
| Vzhľad | Biela až bledo žltá tuhá látka |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Molárna hmotnosť | 68,08 g/mol |
| Teplota topenia | 89-91 °C |
| Teplota varu | 256 °C |
| Hustota | 1,23 g/cm3 |
| pKA | 6,9 (N3), 14,4 (N1H), 33,7(C2H)[1] |
| Ďalšie informácie | |
| Číslo CAS | 288-32-4 |
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |
Imidazol alebo glyoxalol je kryštalická vo vode rozpustná látka.[2] Je to aromatický päťatómový heterocyklus, ktorý obsahuje dva atómy dusíka.[2] Spolu s pyrazolom sa označujú ako diazoly.
Významným derivátom je aminokyselina histidín, ktorej dekarboxyláciou vzniká histamín - fyziologicky účinná látka (napr. rozširuje cievy a znižuje krvný tlak).[3][4] Zvýšené vylučovanie histamínu v organizme môže vyvolať alergie.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ BARAN, Phil. Essentials of Heterocyclic Chemistry-I [online]. [Cit. 2022-09-21]. Dostupné online. Archivované 2023-03-14 z originálu.
- ↑ a b imidazol. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 337.
- ↑ a b histamín. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 295.
- ↑ histidín. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 295.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |