Kondratova kopa
| Kondratova kopa | |
| Kopa Kondracka | |
| vrch | |
 Kondratova kopa z Malolučniaka
| |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko
|
|---|---|
| Regióny | Prešovský kraj, Malopoľské vojvodstvo |
| Okresy | Poprad, Powiat tatrzański |
| Obce | Vysoké Tatry, Zakopané, Kościelisko |
| Časť | Červené vrchy |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Západné Tatry |
| Povodia | Dunajec, Váh |
| Nadmorská výška | 2 004,6 m n. m. |
| Relatívna výška | 81 m |
| Súradnice | 49°14′10″S 19°55′57″V / 49,2361°S 19,9324°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | zo Zakopaného |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Kopa Kondracka | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kondratova kopa[1] (2 004,6 m n. m.[2]; poľ. Kopa Kondracka) je vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží nad ohybom Tichej doliny nad Podbanským, približne 26 km severovýchodne od Liptovského Hrádku.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti Tatier, na východe podcelku Západné Tatry a v ich časti Červené vrchy.[4] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva. Južná časť hrebeňa patrí do katastra mesta Vysoké Tatry v okrese Poprad[1], severná časť hrebeňa zasahuje do Powiatu tatrzańského a na katastrálne územie mesta Zakopané a obce Kościelisko.[5] Najbližšími sídlami sú severne situované Kościelisko a Zakopané, na Slovensku leží južným smerom Podbanské, juhozápadne Pribylina a juhovýchodne Štrbské Pleso a Vyšné Hágy[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti pohoria a južná časť hrebeňa je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Kondratova kopa leží v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi Kasprovym vrchom (1 987 m n. m.) a Temniakom (2 090 m n. m.). Severným smerom vybieha rázsocha Giewontu (1 895 m n. m.). Južné svahy klesajú do Javorového žľabu, ktorý je odnožou Tichej doliny a ktorým voda z tejto časti hrebeňa odteká do Tichého potoka v povodí Váhu. Severozápadne od vrcholu leží Koprowy Źleb v hornej časti Doliny Małej Łąki, severovýchodne Dolina Kondratowa, čoby súčasť Doliny Bystrej, ktorými voda odteká do Zakopianky a Dunajca.[3]
Západne sa nachádza Uplaziańska Kopka (1 457 m n. m.), Chuda Turnia (1 858 m n. m.), Malolučniackym sedlom (1 924 m) oddelený Malolučniak (2 104 m n. m.), Kresanica (2 122 m n. m.), Temniak (2 090 m n. m.), Stoly (1 956 m n. m.) a Poľská Tomanová (1 977 m n. m.), južne Liptovská Tomanová (1 839 m n. m.), Veľká Brdárova grapa (1 859 m n. m.), Krížna (2 039 m n. m.), Predný Holý vrch (1 984 m n. m.), Veľká kopa (2 052 m n. m.), Magura (1 902 m n. m.) a Zadná Garajova kopa (1 949 m n. m.), východne Tichý vrch (1 979 m n. m.), Valentková (2 156 m n. m.), Svinica (2 301 m n. m.), Beskyd (2 012 m n. m.), Kasprov vrch (1 987 m n. m.), Goričková (1 912 m n. m.), sedlom pod Kondratovou (1 863 m) oddelená Suchá kopa (1 893 m), Sucha Czuba (1 696 m n. m.), Kopa Magury (1 704 m n. m.) a Myślenickie Turnie (1 360 m n. m.) a severne Krokiew (1 387 m n. m.), Suchy Wierch (1 508 m n. m.), Giewont (1 895 m n. m.) a Wielka Turnia (1 847 m n. m.).[2] Vrcholom prechádza turisticky značená hrebeňovka.[3]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Turisticky prístupný skalnato-trávnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy Západných a Vysokých Tatier, okolité doliny a pri vhodných podmienkach aj časť Nízkych Tatier, Oravských Beskýd a podhoria v Poľsku.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
červeno značenej hrebeňovke:
- od západu z Temniaka (2 090 m n. m.) cez Malolučniak (2 104 m n. m.)
- od východu z Kasprovho vrchu (1 987 m n. m.) cez Goričkovú (1 912 m n. m.)
- po
žltej značke:
- z Doliny Małej Łąki cez Kondracki przel.
- z Podbanského cez Tichú dolinu, Suché sedlo a Kasprov vrch[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b c TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-04-17]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-04-17]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-04-17]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-17]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-17]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-04-17]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Západné Tatry
- Červené vrchy
- Tichá dolina (národná prírodná rezervácia)
- Tatranský národný park
- Zoznam vrcholov v Západných Tatrách
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kondratova kopa
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Poloha na turistickej mape
- Kondratova kopa na Turistika.cz
- Kondratova kopa na Treking.cz