Krajné Čierno

Krajné Čierno
obec
Chrám sv. Bazila Veľkého
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Svidník
Región	Šariš
Vodný tok	Ladomirka
Nadmorská výška	318 m n. m.
Súradnice	49°21′00″S 21°39′49″V
Rozloha	6,57 km² (657 ha)
Obyvateľstvo	80 (31. 12. 2023)
Hustota	12,18 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1618
Starosta	Ján Vaňko (HLAS-SD)
PSČ	090 03 (pošta Ladomirová)
ŠÚJ	527459
EČV (do r. 2022)	SK
Tel. predvoľba	+421-54
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Krajné Čierno
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Krajné Čierno je obec na Slovensku v okrese Svidník.

Polohopis

Krajné Čierno je v Nízkych Beskydách a patrí do Laboreckej vrchoviny. Nadmorská výška v strede obce je 324 m a v katastri od 290 až po 500 m n. m. Historicky bola obec súčasťou Makovického panstva a patrila do Šarišskej župy a svidníckeho okresu. Po vzniku ČSR patrila do Prešovského kraja. V roku 1960, po vzniku nového územnosprávneho členenia. bola súčasťou Východoslovenského kraja a Bardejovského okresu. Od roku 1968 bola obec znova začlenená do Svidníckeho okresu. V okolí obce je bukový les, v ktorom je aj breza.

Prírodné podmienky

Vodné toky

Cez obec preteká 5 km potok Černianka, ktorý pramení západne pod Vovčím verchom v nadmorskej výške asi 497 m n. m. Po obec do svojho koryta priberá 4 krátke potoky. Je to ľavostranný prítok Ladomirky, do ktorej sa vlieva 1 km západne od Hunkoviec.

Symboly obce

Erb

V modrom štíte na zelenej pažití je striebroodetý muž s vysokou zlatou čiapkou v zlatých čižmách držiaci zlaté pravošikmo sklonené kosisko striebornej kosy. V ľavom spodnom okraji štítu je strieborná oslička v zlatom rohu. Sú to poľnohospodárske práce, ktoré boli zachytené v obecnom pečatidle pochádzajúcom z roku 1868. Autormi erbu sú Ladislav Vrteľ a Tomáš Brúder. Erb bol prijatý na rokovaní obecného zastupiteľstva 16. mája 2005 a je zapísaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod číslom HR: K-240/2005.

Vlajka

Vlajka obce pozostáva z ôsmich pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej, žltej, bielej, modrej, zelenej, bielej, žltej a zelenej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Dejiny

Obec vznikla v rokoch 1573–1598. Prvá písomná zmienka je z roku 1618, kde je uvedená pod názvom Krainiay Czarno. Obec v roku 1773 taktiež bola vedená pod názvom Krajna-Csarno, Krajna-Csarnó, Krajna-Czarnó. Pomenovania obce v roku 1786 bolo Cscharno, Krajna Csohorno. V roku 1808 Krajna – Csarnó, Cžarno, v roku 1863-1882 Krajnacsarnó, 1888- 1902 Krajnócsarnó. V čase maďarizácie obec dostala v roku 1907-1913 názov Krajnócsarno, Végcsarnó. Aj po vzniku ČSR vývoj názvu pomenovania obce nebol ustálený. V roku 1920 bol Krajné Čierne, v roku 1927 Krajné Čarno a od roku 1948 Krajné Čierno. Územie obce zaoberá rozlohu 657 ha.

V urbári panstva Makovica z roku 1618 sa ako nová obec uvádza aj Krainiay Czarno. Poddanské povinnosti a neutešené sociálne pomery ťažko doliehali na obyvateľstvo. Vyvolávalo to nespokojnosť a odpor poddaných vyjadrovaný rôznymi spôsobmi. Časté boli úteky z pôdy, ďalej odmietanie povinností, násilné privlastňovanie si panskej pôdy, lesa alebo úrody, krádeže, priame fyzické útoky alebo revolty. Nemalá časť poddaných sa grupovala do zbojníckych družín. V okolí obce pôsobila zbojnícka družina Fedora Hlavathu.

V roku 1787 mala obec 14 domov a 83 obyvateľov, v roku 1828 mala 20 domov a 162 obyvateľov. V roku 1942 30 domov a 203 obyvateľov. V tomto období v obci žilo aj 11 židov. V roku 2004 v obci žilo 86 obyvateľov.

Hlavnou pracovnou činnosťou obyvateľstva bolo poľnohospodárstvo, chov dobytka a veľakrát odchádzali na sezónne práce. V 19. storočí tu mali majetky Károlyiovci.

Po vzniku ČSR obyvateľstvo pracovalo v lesoch a v poľnohospodárstve. V novembri 1944, pri bojoch o cestnú komunikáciu Ladomirová - Krajná Poľana bola obec značne poškodená.

V obci boli koncom 20. storočia najčastejšie tieto priezviská: Berežný, Cunder, Ducár, Gunza, Harajda, Hrebeňák, Krifka, Krivka, Ľach, Pavkeje, Revák, Skasko, Vaňko, Zribko, Žižák a Žižák-Fedorko.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Gréckokatolícky chrám sv. Bazila Veľkého, drevená trojpriestorová stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z prvej polovice 18. storočia. Poškodený bol počas druhej svetovej vojny, obnovou prešiel v rokoch 1947-1948. Ide o chrám tzv. lemkovského typu, hmota chrámu sa skladá tradične z troch častí, presbytéria, širšej štvorcovej lode a babinca, nad ktorým sa vypína veža. Konštrukcia stavby je zrubová na kamennej podmurovke. V interiéri sa nachádza štvoretážový barokový ikonostas z doby vzniku chrámu s niektorými staršími ikonami zo 17. storočia. V prvom rade je netypicky päť ikon: Nanebovstúpenie Pána, sv. biskup Mikuláš, Bohorodička Hodegetria, Kristus Učiteľ, sv. Bazil Veľký. Taktiež netypicky je tu namiesto troch len dvoje dverí v hlavnom rade, diakonské a cárske. Osadené sú iba dvojkrídlové cárske dvere so šiestimi medailónmi. Druhý rad je rad sviatkov v strede s ikonou Poslednej večere. Tretí apoštolský rad obsahuje šesť ikon s dvojicami postáv. Uprostred je ikona Krista Veľkňaza. Štvrtý rad prorokov pozostáva zo šiestich osobitných medailónov s dvojicami postáv. Ikonostas je uprostred ukončený klasickým spôsobom, Ukrižovaním Krista s Máriou a sv. apoštolom Jánom. Reštaurovaný bol v rokoch 2000–2005. Na oltári vo svätyni je ikonoa Snímanie z kríža zo 17. storočia. Fasády sú obložené šindľom. Strechy sú ukončené stanovými strechami pokrytými šindľom s ihlancovými vežicami. Veža je taktiež ukončená šindľovou ihlancovou helmicou. Nachádza sa tu zvon z roku 1876. Okolo kostola sa nachádza drevené oplotenie, v tvare dlhých kmeňov. Do chrámu sa vchádza cez drevenú bránu so šindľovou strieškou.

• Ľudový dom s hospodárskou časťou, objekt č. 24, jednopodlažná šesťpriestorová zrubová stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1910. Fasády sú bielené, strecha je valbová, pokrytá šindľom.

• 
  Chrám sv. Bazila Veľkého
• 
• 
• 
  Vstupná brána
• 
  Detail veže

Zaujímavosti

Vojenský cintorín z 1. svetovej vojny

Krajnočierňanský vojnový cintorín je najmenší cintorín v okrese Svidník a je súčasťou obecného cintorína. Vojnové hroby sú identifikovateľné vďaka zhrdzaveným hviezdiciam z medzivojnového obdobia. V štyroch hroboch sú pochovaní piati vojaci z obdobia prvej svetovej vojny. V hrobe č. 2 je pochovaný cisársko-kráľovský rakúsko-uhorský vojak Peter Deliger, ktorý skonal 14. septembra 1914. Okrem neho spočívajú v ďalších hroboch 3 rakúsko-uhorskí vojaci a jeden vojak cárskej ruskej 3. armády.

Toto vojnové pohrebisko vzniklo po exhumácii vojakov zakopaných na území obce Krajné Čierno dňa 29. marca 1922 zásluhou vlády ČSR. Na jeho výstavbe sa podieľali žandári zo stanice Krajnej Poľany pod vedením strážmajstra Františka Kopfiša a krajnočierňanského richtára Jozefa Demkanina. V medzivojnovom období tieto vojnové hroby udržiaval roľník Ján Berežný.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krajné Čierno