Mliečnan sodný
| Mliečnan sodný | |
 | |
 | |
| Všeobecné vlastnosti | |
| Sumárny vzorec | C3H5O3Na |
| Systematický názov | 2-hydroxypropanoát sodný |
| Synonymá | Laktát sodný, E325 |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Molárna hmotnosť | 112.06 g/mol |
| Ďalšie informácie | |
| Číslo CAS | 72-17-3 |
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |
Mliečnan sodný alebo laktát sodný je sodná soľ kyseliny mliečnej. Má mierne slanú príchuť. Vzniká fermentáciou zdrojov cukru, napríklad kukurice či cvikle, a následnou neutralizáciou vzniknutej kyseliny mliečnej.[1]
Laktát sodná sa používa ako liek a je na zozname esenciálnych liekov WHO.[2][3] Takisto sa používa v potravinárstve, kde má priradené označneie E325.[4]
Laktát sodný sa chemickou štruktúrou nepodobá na laktózu, zdieľajú len rovnaký pôvod názvu, ľudia s intoleranciou na laktózu ho teda môžu normálne konzumovať.[1][5]
Výroba
[upraviť | upraviť zdroj]Všeobecne vznikajú laktáty, napríklad sodný, vápenatý či draselný, neutralizáciou kyseliny mliečnej a väčšina komerčne dostupných zdrojov kyseliny mliečnej ju produkuje zo zdrojov, ktoré nepatria medzi mliečne produkty, ako napríklad z kukuričného škrobu, zemiakov alebo melasy.[6] Niekedy sa používa i cukor či tapioka.[1]
Vo výnimočných prípadoch vzniká kyselina mliečna fermentáciou mliečnych produktov, napríklad srvátky[1] a laktózy.[6] Srvátku tvorí 6,5 % pevného podielu, z čoho 4,8 % je pevná laktóza.[7] Odpadová srvátka sa teda občasne používa na tvorbu kyseliny mliečnej, pokiaľ je srvátka samotná odpadným produktom pri výrobe niektorých mliečnych produktov.[8] Kyselina mliečna vytvorená týmto spôsobom sa potom používa v mliečnych produktoch, napríklad zmrzline alebo smotanovom syre.[6] Okrem toho napriek tomu, že kultúra použitá na fermentáciu kukurice alebo cvikly môže na začiatku obsahovať mlieko,[1] laktát sodný neobsahuje mliečny proteín, takže je vhodný i pre osoby s alergiou na mliečne bielkoviny.[1][5]
Použitie
[upraviť | upraviť zdroj]Potravinárstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Mliečnan sodný je používaný ako prídavná látka v potravinách. Je to tekutina, ale je dostupný i v práškovej podobe. Používa sa ako konzervant, regulátor kyslosti a ako objemové činidlo.[9]
Kozmetika
[upraviť | upraviť zdroj]Laktát sodný sa občas používa v šampónoch a podobných produktoch, napríklad tekutých mydlách, pretože je to účinný humektant a zvlhčovač.[10]
Lekárske použitie
[upraviť | upraviť zdroj]Mliečnan sodný sa používa na liečbu arytmií spôsobených predávkovaním antiarytmikami triedy I, ako i sympatomimetík, ktoré môžu spôsobovať vysoký krvný tlak.[11]
Môže byť podávaný vnútrožilne ako zdroj hydrogenuhličitanu v rámci prevencie či liečenia miernej alebo stredne silnej metabolickej acidózy u pacientov s obmedzenou schopnosťou prijatia potravy (konkrétne hydrogenuhličitanu sodného), ak ich oxidatívne procesy nie sú poškodené. Použitie pri laktátovej acidóze je však kontraindikáciou.[12]
Mliečnan sodný môže spôsobovať panické ataky u ľudí s existujúcou panickou poruchou.[13] Až 72% ľudí s panickou poruchou malo panické ataky po vnútrožilnom podaní laktátu sodného. Na základe toho je možné laktát sodný použiť na potvrdenie diagnózy panickej poruchy.[14](s. 19)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f SILBERBERG, Barrie. The Autism and ADHD Diet: A Step-by-Step Guide to Hope and Healing by Living Gluten Free and Casein Free (GFCF) and Other Interventions. [s.l.] : Sourcebooks, Inc., 2009. Dostupné online. ISBN 978-1-4022-1845-3. S. 119.
- ↑ World Health Organization model list of essential medicines: 21st list 2019. Geneva : World Health Organization, 2019. WHO/MVP/EMP/IAU/2019.06. License: CC BY-NC-SA 3.0 IGO.
- ↑ World Health Organization model list of essential medicines: 22nd list (2021). Geneva : World Health Organization, 2021. WHO/MHP/HPS/EML/2021.02.
- ↑ ZDRAVOPEDIA. E325 - Mliečnan sodný [online]. Zdravopedia, 2022-12-05, [cit. 2022-12-05]. Dostupné online.
- ↑ a b WILLITTS, Alice; Deborah Carter. Food allergy & your child. [s.l.] : Class Publishing Ltd, 2007. Dostupné online. ISBN 978-1-85959-186-4. S. 85.
- ↑ a b c FLEMING, Alisa Marie. Go Dairy Free: The Guide and Cookbook for Milk Allergies, Lactose Intolerance, and Casein-free Living. [s.l.] : Go Dairy Free, 2008. Dostupné online. ISBN 978-0-9791286-2-2. S. 90.
- ↑ RANKEN, M. D.; R. C. Kill. Food industries manual. [s.l.] : Springer, 1997. Dostupné online. ISBN 0-7514-0404-7. S. 125.
- ↑ INAMDAR. Biochemical Engineering: Principles And Concepts. [s.l.] : PHI Learning Pvt. Ltd., 2009. ISBN 978-81-203-3677-3. S. 254.
- ↑ Food Additive Code Numbers [online]. South Australian Department of Health, August 2006. Dostupné online. Archivované 2009-05-21 z originálu.
- ↑ Patent v USA 4758599
- ↑ TREVOR, Anthony; Bertram Katzung; Susan Masters. Katzung & Trevor's Pharmacology Examination and Board Review. 8e. vyd. [s.l.] : Go Dairy Free, 2008. ISBN 978-0-07-148869-3. S. 126.
- ↑ Hospira, Inc.. Sodium Lactate (sodium lactate) Injection, Solution, Concentrate [online]. U.S. National Library of Medicine, November 2004, [cit. 2012-08-16]. Dostupné online.
- ↑ Eric Hollander; Daphne Simeon. Concise Guide to Anxiety Disorders. [s.l.] : American Psychiatric Pub, 2003. Dostupné online. ISBN 978-1-58562-080-7. S. 1.
- ↑ SADOCK, Benjamin J.. Kaplan & Sadock's concise textbook of clinical psychiatry. 3rd. vyd. Philadelphia : Wolters Kluwer/Lippincott Williams & Wilkins, 2008. Dostupné online. ISBN 978-0-7817-8746-8.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sodium lactate na anglickej Wikipédii.