Nespavosť
Nespavosť, odborne insomnia (z lat. insomnia – nespavosť, porucha nočného spánku)[1], je stav, kedy pacient subjektívne hodnotí svoj spánok ako ťažko dosiahnuteľný, prerušovaný, krátky či celkovo nedostatočný a neosviežujúci.[2]
Príčin nespavosti je veľmi veľa; od nezávažných (napríklad zmena prostredia, vyčerpanie) až po závažné systémové choroby ako je napríklad chronické zlyhanie srdca alebo pľúc, chronická bolesť a podobne. Opakom nespavosti je nadmerná spavosť, hypersomnia.
Príčiny
[upraviť | upraviť zdroj]Možné príčiny problémov so spánkom zahŕňajú nepriaznivé okolnosti, ako sú stresujúce prostredie, fyzická bolesť, jet lag syndróm alebo práca na zmeny. Negatívny vplyv môžu mať aj somatické ochorenia, zhoršený psychický stav či dlhodobý situačný stres. Dôležitým faktorom je aj nesprávna spánková hygiena, nespavosť spôsobená depresiou alebo úzkosťou, poruchy ako spánkové apnoe, závislosti na omamných látkach, narušenie spánkového cyklu (predčasná alebo oneskorená spánková fáza), periodické pohyby končatín a syndróm nepokojných nôh.[3]
Medzi rizikové faktory patrí vyšší vek a ženské pohlavie, ktoré môžu prispieť k zvýšenej zraniteľnosti. Dôležitú úlohu zohrávajú aj pridružené ochorenia, či už telesného alebo psychického charakteru. Riziko zvyšuje aj užívanie psychoaktívnych látok, ako aj neistota zamestnania a nízky socioekonomický status.[3]
Výskyt v populácii
[upraviť | upraviť zdroj]Insomnia je porucha spánku s vysokou prevalenciou v populácii. Epidemiologické štúdie ukazujú, že jej výskyt sa pohybuje od 6 % do 48 %, pričom rozdiely závisia od definície insomnie – napríklad či ide o samotné symptómy, alebo o symptómy spojené s dennými dôsledkami. Približne 25 % dospelých vyjadruje nespokojnosť so svojím spánkom, pričom 10–15 % uvádza príznaky insomnie, ktoré ovplyvňujú ich denné fungovanie. Zároveň 6–10 % dospelej populácie spĺňa diagnostické kritériá pre túto poruchu. Napriek vysokej prevalencii zostáva insomnia často poddiagnostikovaná a neadekvátne liečená – iba v 40 % prípadov si praktický lekár uvedomuje, že pacient trpí touto poruchou.[2]
Následky dlhodobej nespavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Nedostatočná dĺžka spánku v porovnaní s odporúčanou normou môže viesť k problémom so sústredením, správaním a učením. Výskumy naznačujú, že insomnia má negatívny dopad na pracovný výkon, narúša schopnosť rozhodovať sa a zvyšuje riziko pracovných či dopravných nehôd. Okrem toho môže nepriaznivo ovplyvniť aj kvalitu medziľudských vzťahov.[2][4]
Neliečené poruchy spánku, najmä spánkové apnoe, môžu viesť k poškodeniu kognitívnych funkcií a predstavujú rizikový faktor pre rozvoj demencie. Tieto poruchy sú zároveň spojené so zvýšeným rizikom depresie, pričom u tínedžerov môžu prispieť k sebapoškodzovaniu, samovražedným myšlienkam a pokusom o samovraždu. Okrem toho zvyšujú pravdepodobnosť výskytu srdcových ochorení, vysokého krvného tlaku, obezity, cukrovky a môžu mať vplyv na celkovú úmrtnosť.[4]
Prevencia
[upraviť | upraviť zdroj]Dĺžka spánku je najdlhšia v termoneutrálnom prostredí, ktoré sa pohybuje medzi 30–32 °C bez oblečenia alebo 16–19 °C pri jednovrstvovom oblečení. Hluk narúša štruktúru spánku a intenzita nad 50 dB môže skrátiť jeho celkovú dĺžku. Negatívny vplyv na kvalitu spánku majú aj sociálne konflikty, stres spôsobený nadmerným mentálnym zaťažením a vystavenie konštantnému osvetleniu. Konzumácia kofeínu skracuje dĺžku spánku, predlžuje druhú fázu a zároveň skracuje tretiu a štvrtú fázu spánku. Alkohol užitý tesne pred spaním pôsobí sedatívne a relaxačne. Nikotín má dvojitý účinok – v nízkych dávkach uvoľňuje a upokojuje, zatiaľ čo vo vyšších koncentráciách spánok tlmí a narúša.[2]
Spánok, spolu s výživou a fyzickou aktivitou, patrí medzi kľúčové faktory ovplyvňujúce zdravie. Zdravé spánkové návyky vznikajú ako výsledok rovnováhy medzi behaviorálnymi, environmentálnymi a cirkadiánnymi vplyvmi. Kvalita spánku je ovplyvnená každodenným správaním, napríklad fyzickou aktivitou počas dňa, preto je pre zdravý spánok nevyhnutné dodržiavať zásady spánkovej hygieny. Načasovanie a trvanie spánku majú vplyv na rôzne endokrinné, metabolické a neurologické procesy v tele. Pravidelný spánok v odporúčanej dĺžke prináša lepšie zdravotné výsledky, vrátane zlepšenej pozornosti, správania, učenia, pamäti, regulácie emócií a celkovej kvality života, ako aj duševného a fyzického zdravia.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KÁBRT, Ján. Stručný lekársky slovník. Martin : Osveta, 1980. ISBN 80-217-0494-2. S. 205.
- ↑ a b c d HUPKOVÁ, Zuzana; ŠLEPECKÝ, Miloš. Insomnia [online]. 2021, [cit. 2024-12-23]. Dostupné online. Archivované 2024-06-22 z originálu.
- ↑ a b c Insomnia - Symptoms and causes [online]. Mayo Clinic, [cit. 2024-12-23]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b Insomnia: What It Is, Causes, Symptoms & Treatment [online]. Cleveland Clinic, [cit. 2024-12-23]. Dostupné online. (po anglicky)
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- KORDAČ, Václav. Vnitřní lékařství - Úvod do oboru a vyšetřovací metody. Praha : Univerzita Karlova, 1989. 60-044-89. (po česky)
