Orkneje
Orkneje (angl. Orkney (Islands), škg. Arcaibh, starosever. Orkneyjar) | |
súostrovie | |
Štát | Spojené kráľovstvo |
---|---|
Konštituentná krajina | Škótsko |
Samosprávna oblasť | Orkney Islands Council |
Oceán | Atlantický oceán |
Súradnice | 59°00′S 3°06′Z / 59,000°S 3,100°Z |
Najvyšší bod | Ward Hill |
- výška | 481 m n. m. |
Rozloha | 990 km² (99 000 ha) |
Obyvateľstvo | 21 349 (2011) [1] |
Hustota | 21,56 obyv./km² |
Najväčšie sídlo | Kirkwall |
Poloha v rámci Škótska
| |
Wikimedia Commons: Orkney Islands | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Orkneje (slovenský normovaný názov)[2] (angl. Orkney (Islands), škg. Arcaibh, starosever. Orkneyjar) je názov súostrovia, ležiaceho v blízkosti severného pobrežia Škótska. Od najsevernejšieho výbežku Škótska, oblasti Caithness, ich oddeľuje prieliv Pentland Firth. Orkneje tvoria samostatnú rovnomennú správnu oblasť, jednu z 32 celkovo v Škótsku, na čele ktorej stojí volená rada (po anglicky Orkney Islands Council).
Orkneje pozostávajú z približne 70 ostrovov, z nich je 20 obývaných. Podnebie ostrovov je mierne oceánske. Rozloha súostrovia je približne 990 km². Najväčší ostrov, Mainland, má rozlohu 532 km². Počet obyvateľov dosahuje len niečo vyše 21-tisíc, v roku 2011 mali ostrovy 21 349 obyvateľov. V hlavnom a najväčšom sídle, Kirkwall, žije 7-tisíc obyvateľov. V druhom najväčšom meste súostrovia, Stromnesse, žijú necelé 2-tisícky obyvateľov. Najvýznamnejším sektorom miestneho hospodárstvo je poľnohospodárstvo. Ostrovy sú známe aj využívaním obnoviteľných zdrojov energie, ktoré plne pokrývajú miestnu spotrebu elektriny.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Od kamennej doby je na ostrovoch doložené osídlenie. Ostrovy boli obývané Piktami. Okolo roku 565 tu šírili kresťanstvo írski misionári. Koncom 8. storočia a v 9. storočí boli ostrovy kolonizované Vikingmi z Nórska, v porovnaní s ktorým boli Orkneje riedko zaľudnené a úrodné. Nóri miestne obyvateľstvo asimilovali a v roku 875 boli Orkneje spolu so Shetlandmi pripojené k Nórsku. Znovuzavedenie kresťanstva tu prebehlo koncom 10. storočia. V roku 1468 boli Orkneje a Shetlandy dané do zálohu Kristiánom I., dánskym a nórskym kráľom, ako záruka za veno jeho dcéry Margaréty, zasnúbenej s Jakubom III. zo Škótska. Veno nebolo nikdy vyplatené a ostrovy sa tak stali súčasťou územia škótskej koruny.
Orkneje boli na začiatku 20. storočia určené ako miesto novej námornej základne kráľovského námorníctva, tá bola postavená v Scapa Flow. Základňa v Scapa Flow zohrala veľkú rolu v obrane Britských ostrovov a námorných ciest počas 1. a 2. svetovej vojny. V rokoch 1918–1919 tu bola internovaná nemecká flotila, ktorá bola na protest proti podmienkam Versaillskej mierovej zmluvy potopená 21. júna 1919 svojimi posádkami.
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Orkneje sú od škótskej pevniny oddelené Pentland Firth, desať kilometrov širokým prielivom medzi ostrovom South Ronaldsay a mysom Duncansby Head v Caithnesse. Orkneje sú pomerne rovinaté až na niekoľko pieskovcových vrchov na ostrovoch Hoy, Mainland a Rousay. Na ostrove Hoy sa nachádza najvyšší vrch celého súostrovia – Ward Hill (481 m n. m.).
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Zástava Orknejí, ktorú si obyvatelia zvolili v súťaži v roku 2007
-
Prístav na ostrove South Ness
-
Orknejské ostrovy z prielivu Pentland Firth (1972)
-
Katedrála sv. Magnusa v Kirkwalle
-
Čiastočne potopená nemecká loď SMS Hindenburg v Scapa Flow
-
Orknejský pivovar
-
Tuleň sivý s mláďaťom
-
Zasnežený ostrov Hoy
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ 2011 Census: First Results on Population and Household Estimates for Scotland - Release 1C (Part Two) [online]. National Records of Scotland, 2013-08-15, [cit. 2017-03-20]. Dostupné online. (angličtina)
- ↑ Zoznam exoným [online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, rev. 2011-06-01, [cit. 2017-03-20]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Orkneje
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Orkney na anglickej Wikipédii.