Vanuatu

Vanuatská republika
Vlajka Znak
Národné motto: Long God yumi stanap
Štátna hymna: Yumi, Yumi, Yumi
Miestny názov
• dlhý	Ripablik blong Vanuatu
• krátky	Vanuatu
Hlavné mesto	Port Vila 17°45′ j.š. 168°18′ v.d.
Najväčšie mesto	Port Vila
Úradné jazyky	Bislama, Francúzština, Angličtina
Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády	Parlamentná republika Nikenike Vurobaravu Charlot Salwai
Vznik	30. júl 1980
Rozloha  • celková  • voda (%)	12 189 km² (164.)   ? km² (? %)
Počet obyvateľov  • odhad (?)  • sčítanie (2009)  • hustota (?)	? (?.) 243 304 19,7/km² (188.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2018 957 mil. $ (179.) 2550 $ (156.)
Index ľudského rozvoja (2014)	0,594 (134.) – stredný
Mena	Vanuatuský vatu (VUV)
Časové pásmo  • Letný čas	(UTC+11) (UTC+11)
Medzinárodný kód	VU
Internetová doména	.vu
Smerové telefónne číslo	+678

Vanuatu, dlhý tvar Vanuatská republika (bývalý názov Nové Hebridy), je štát v Austrálii a Oceánii. Väčšina ostrovov štátu Vanuatu patrí do súostrovia Vanuatu.

Hlavné mesto je Port Vila.

Ide o ostrovnú krajinu v oblasti Koralového mora východne od austrálskeho queenslandského pobrežia. Meno Vanuatu sa skladá z „vanua“ (zem) a „atu“ (samostatný). Súostrovie, na ktorom tento štát leží, sa stále nazýva Nové Hebridy. Hlavné mesto je Vila. Vanuatu sa skladá zo 6 provincií – Malampa Provins, Penama Provins, Sanma Provins, Shefa Provins, Tafea Provins, Torba Provins, ktorých mená sa skladajú z jednotlivých názvov ostrovov.

Dejiny

Veľa ostrovov Vanuatu bolo osídlených už po tisícročia. Najstaršie nálezy sa datujú z roku 2000 pred naším letopočtom. Portugalský moreplavec Pedro Fernandes de Queirós objavil 3. mája 1606 Espiritu Santo. V presvedčení, že našiel stratený južný kontinent, pomenoval ostrov po Terra Australis del Espiritu Santo a vyhlásil všetky krajiny ležiace po južný pól za svoje v mene španielskeho kráľa a katolíckej cirkvi. V roku 1768 sa Louis Antoine de Bougainville plavil na fregate (rýchlej plachetnici) medzi Espiritu Sante a Malakula a tým vyvrátil Queirosovu teóriu, že ide o súčasť južného kontinentu.

Stíhacie lietadlá Grumman F6F-3 Hellcat stíhacej perute VF-40 amerického vojenského námorníctva na letisku Turtle Bay na ostrove Espiritu Santo, február 1944

Po druhej ceste britského prieskumníka kapitána Jamesa Cooka v roku 1774 sa na ostrovoch usadili v roku 1839 európski osadníci. Od roku 1887 boli ostrovy oficiálne pod britsko-francúzskou kontrolou. Francúzi a Briti sa v roku 1906 dohodli na založení Kondomínia Nové Hebridy. Vzhľadom na rôzne infekčné choroby, ktoré do krainy priviesli hlavne európski osadníci, počet obyvateľov klesol na 45 000 obyvateľov až do roku 1935.

Počas druhej svetovej vojny ostrovy Efate a Espiritu Santo používali spojenci ako vojenské základne. V roku 1960 tlačilo obyvateľstvo na sebaurčenie a neskôr nezávislosť. Plnú suverenitu nadobudol tento ostrovný štát 30. júla 1980. V roku 1981 vstúpilo Vanuatu do Organizácie Spojených národov a o dva roky neskôr do hnutia nezúčastnených štátov. V roku 1990 bol poznačený politickou nestabilitou, čo viedlo k väčšej decentralizácii v politickom systéme.

Vanuatu, do roku 1980 britsko-francúzske kondomínium, je podľa ústavy z roku 1979 parlamentnou republikou. Územie štátu sa skladá zo súostrovia Nové Hebridy v juhozápadnej časti Tichého oceánu, ktoré tvoria koralové ostrovy a ostrovy vulkanického pôvodu.

Poloha a charakter územia

Pláž na ostrove Efate

Vanuatu je tvorené súostrovu Vanuatu. Tvorí ho zhruba 83 ostrovov a ostrovčekov. 12 hlavných a 70 menších ostrovov zoskupených do tvaru písmena Y. Najväčšie ostrovy sú Espiritu Santo a Malakula (1 994 km²), Eromanga Island (958 km²) a Éfaté (907 km²). Pobrežie veľkej časti ostrovov, ktoré sú sopečného pôvodu, tvoria koralové útesy. Najvyšším vrchom krajiny je Tabwemasana vysoká 1 877 m. Najnižší bod 0 m n. m. – hladina Tichého oceánu. Na súostroví sa nachádza aj niekoľko činných sopiek, medzi najznámejšie patrí Lopevi, Marum a Benbow. Zvláštnosťou je sopka Gaua, krotej kráter vypĺňa jazero Letas. Pozoruhodná je aj aktívna sopka Mount Yasur na ostrove Tanna a Lombenben na ostrove Amba, ktoré prejavili svoju činnosť v novembri 2005. V rokoch 1999 a 2002 boli ostrovy neustále postihované zemetraseniami. Následne ich ohrozilo aj cunami. Ostrovy sú pokryté daždovým pralesom, na južných ostrovoch rastú lesy suché.

Podnebie

Nachádza sa v oblasti, kde vládne vlhké tropické a rovníkové podnebie s miernymi juhovýchodnými pasátmi od mája do októbra. Vanuatu sa vyznačuje miernymi zrážkami od novembra do apríla a vplyvom cyklón od decembra do apríla. Teplota sa tu pohybuje od 22 do 27 stupňov, ročne spadne niekedy až 2 000 mm zrážok. Na juhu je možné rozlíšiť obdobie dažďov a obdobie sucha. V období dažďov predstavujú veľké nebezpečenstvo tajfúny.

Hospodárstvo

Lov rýb v lagúne Port Vila

Komerčné poľnohospodárstvo v severnej časti ostrova Efate

Veľký význam majú ložiská mangánovej rudy, ktorá sa vyváža do Japonska a Číny. Nachádzajú sa tu aj ložiská rúd železa a medi. Väčší význam má však poľnohospodárstvo, kde je hlavnou plodinou kokosová palma. Pestujú sa aj banány, citrusy, cukrová trstina, chlebovník, jamy, kakao, káva, kukurica, taro, vanilka a rôzne druhy zeleniny. Dôležitý je aj rybolov. Hlavným odvetvím priemyslu je potravinársky priemysel, predovšetkým spracovanie rýb. Značné príjmy plynú z cestovného ruchu. Hospodárstvo Vanuatu je založené predovšetkým na poľnohospodárstve, rybolove a cestovnom ruchu. Medzi najdôležitejšie plodiny patrí kokosové palmy, arašidy, banány, kukurica, ktoré sa pestuje najmä pre domáce potreby. Reliéf je na obrábanie pôdy miestami príliš členitý. Na ostrovoch sú podmienky na chov hospodárskych zvierat. Okrem kopry a kakaa sa exportuje aj hovädzie mäso smerujúce do Japonska a Austrálie. Na rozdiel od väčšiny súostroví v Oceánii na ostrovoch Vanuatu sú lesy, takže obyvatelia nemajú problém s palivom. Export dreva bol z ekologických dôvodov obmedzený na minimum. Krajina má potenciál pre ťažbu rúd farebných kovov a menšieho objemu ropy. Hospodárstvo je napriek expandujúcemu sektoru služieb silne ovplyvnené poľnohospodárstvom a týmpádom náchylné na prírodné katastrofy a výkyvy počasia. Približne 65% obyvateľov zamestnáva primárny sektor. Prostredníctvom rôznych hospodárskych reforiem (ako zavedenie DPH vo výške 12,5%) sa podarilo posilniť sektor služieb tak, že sa rozširujúci turizmus a rastúce vplyvné Offshore banky mohli rozvíjať. Hlavnými obchodnými partnermi sú Nová Kaledónia, Austrália a Nový Zéland.

HDP predstavovalo na základe odhadu z roku 2012 – 1 237 000 000 amerických dolárov. V rámci HDP na obyvateľa sa Vanuatu zaradilo na 159. miesto s 4.900 americkými dolármi. HDP v jednotlivých odvetviach: • poľnohospodárstvo: 20,6% • priemysel: 11,7% • služby: 67,6% Vanuatu sa zaraďuje medzi výhodné finančné raje, ktoré však umožňujú aj pranie špinavých peňazí. V dôsledku kritiky sa krajina rozhodla upraviť zákony vo finančnom sektore, čo umožňuje lepší dohľad nad tokom peňazí zo zahraničia.

Vo Vanuatu funguje ako mena Vatu (VUV). Dňa 16.4.2013 bol kurz 1 EUR = 119,178 VUV

Takmer 1 000 km dlhá cestná sieť Vanuatu sa skladá zo 75 % nespevnených ciest a chodníkov. Pre prekonanie stredných a dlhých vzdialeností sú k dispozícii letiská. Najväčšie letiská sú pri mestách Luganville a Port Vila. Jedným z hlavných letísk je Farmer Field Airport. Obchodné námorníctvo má asi 50 lodí, z ktorých žiadna nemá domáceho majiteľa. Väčšie prístavy sa nachádzajú v Forari, Port Vila, Espiritu Santo. V ostatnom období sa zvýšili investície do infraštruktúry, čo umožnilo pristávanie väčších výletných lodí na okružných plavbách a tiež sa rozšírila aj ponuka leteckých destinácií. Krajina zaznamenala v roku 2007 príchod vyše 160 000 návštevníkov.

Obyvateľstvo

Demografický vývoj Vanuatu v tisícoch (1961 – 2003)

Dieťa z Vanuatu

Vanuatu je typickým homogénnym štátom, žije tu totiž 98 % Vanuaťanov. Negramotnosť je však pomerne vysoká, až 26 %. Stredná dĺžka života mužov je 61 rokov, žien 64 rokov.

Vanuatu obýva podľa odhadu z roku 2013 približne 261565 obyvateľov, pričom muži majú prevahu nad ženami. Patrí mu tým 183. miesto vo svete. Obyvatelia Vanuatu (nazývaní Ni-Vanuatu) tvoria väčšinu (98,5%), zvyšok tvorí zmes Európanov, Ázijcov a domorodých obyvateľov iných tichomorských ostrovov. 37.9% populácie je mladšia ako 14 rokov, vekovú kategóriu 15 – 64 rokov zapĺňa 58,6% populácie, nad 64 rokov iba 3,6% populácie. Vanuatu má ročný populačný rast okolo 1,5%, kde pôrodnosť tvorí 22,72‰ na 1000 obyvateľov a úmrtnosť 7,82‰ na 1000 ľudí. Dojčenská úmrtnosť predstavuje 5,4%. Priemerná dĺžka života obyvateľov je 62,85 rokov (muži: 61,34 rokov, ženy: 64,44 rokov). 26% osôb vo veku nad 15 rokov je negramotných. Veľká časť populácie žije vo vidieckych oblastiach.

Vanuatu dosahuje so svojim množstvom materinských jazykov najvyššiu hustotu jazykov na svete. Všetkých týchto 108 jazykov spadá pod melanézske jazykové skupiny a tvorí 72,6%. Úradným jazykom je bislama – kreolská angličtina, ktorou rozpráva 23,1% obyvateľov. Popri nej sú oficiálnymi jazykmi angličtina (1,9%) a francúzština (1,4%).

31,4% populácie patrí k prevládajúcej presbyteriánskej cirkvi, 13,4% k anglikánskej cirkvi. K rímskym katolíkom sa hlási 13,1 % a 10,8% sú Adventisti siedmeho dňa. 13,8% obyvateľov vyznáva iné náboženstvo. Existuje tiež niekoľko domorodých vierovyznaní, ktoré uznáva len 5,6% populácie. K najdôležitejším patrí napríklad cargo kult Johna Fruma na ostrove Tanna alebo Hnutie Princa Philipa. Domorodci stále čakajú na nový príchod Johna, ktorý prinesie cargo. Na komunikáciu so svojim „bohom“ dokonca používali starú ženu omotanú drôtom, ktorá v extatickom rozpoložení bľabotala nesúvisiace vety.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vanuatu