Revue slovenských archeológov
33. ročník / 2022 / 1– 2
Nitra
• Aktuality • Diskusia • Spoločensko-vedecké podujatia
• Expozície a výstavy • Medzinárodné aktivity • Zo života univerzít
• Jubileá • Spomíname • Nové publikácie • Ocenenia a vyznamenania
• Študentská súťaž • Zmeny v členskej základni • Oznamy výboru
Rímska veslica Danuvina Alacris zavítala na Slovensko
5. augusta 2022 s pozdravom Roma Aeterna, Roma Invicta,
Danuvina Alacris
Vojna na Ukrajine a dôsledky ruskej agresie
na ukrajinské kultúrne a historické dedičstvo
Danuvina Alacris, plavba rímskej veslice
v rámci projektu Living Danube Limes
Medzinárodná konferencia Elite Mobility & Funerary
Practises in Early Iron Age Europe
Výstava „Ako sa žilo pod Malými Karpatmi
v 4. tisícročí pred Kristom?“
Informátor XXXIII/2022/1 – 2
Vydáva Slovenská archeologická spoločnosť pri SAV v Nitre
(Akademická 2, 949 21 Nitra).
Hlavný redaktor:
PhDr. Vladimír Turčan (vladimir.turcan@snm.sk)
Redakčná rada:
PhDr. Ján Chovanec, PhD.
PhDr. Mária Kotorová Jenčová, PhD.
Mgr. Jana Mellnerová Šuteková, PhD.
Mgr. & Mgr. Martin Neumann, PhD.
Mgr. Zuzana Poláková, PhD.
Layout: Mgr. art Jakub Dušička
Grafické spracovanie: Peter Červeň
Tlač: REA, Nitra
ISBN: 978-80-974149-1-7
Na embléme pintadera zo 6. storočia pred n. l.
Návrh a grafické stvárnenie Jarmila Marettová.
Logo – grafické spracovanie: Miroslav Slámka
Autor titulnej fotografie: Róbert Švirec
Informátor SAS pri SAV – Revue slovenských archeológov
32. ročník / 2021 / 1– 2
Obsah
2
•
•
•
•
•
•
•
•
•
19
•
•
22
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
47
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
58
•
59
Aktuality
Vojna na Ukrajine a dôsledky ruskej agresie na ukrajinské kultúrne a historické dedičstvo
Zjazd Slovenskej archeologickej spoločnosti pri SAV
Finančná správa spoločnosti za rok 2021
Správa revíznej komisie o hospodárení Slovenskej archeologickej
spoločnosti pri SAV
Valné zhromaždenie Slovenského komitétu Modrého štítu a voľba
jeho Výkonnej rady
ICOM Praha 2022
Film Possonia
Danuvina Alacris, plavba rímskej veslice v rámci projektu Living
Danube Limes v roku 2022
Po stopách domácej mačky v strednej Európe
Zo života univerzít
•
•
•
Exkurzia do Budapešti
Letná škola archeológie Mikulčice – Gbely 2022
Klasickí archeológovia v roku 2022
63
70
73
75
78
80
80
Jubileá
Spomíname
Nové publikácie
Ocenenia a vyznamenania
Študentská súťaž
Zmeny v členskej základni
Oznamy výboru
Diskusia
Rozhovor s Olegom Tubolcevom
Vo vojne zomrel mladý ukrajinský archeológ Andrij M. Filipčuk
Spoločensko-vedecké podujatia
Medzinárodná konferencia Doba popelnicových polí a doba
halštatská
Medzinárodná konferencia Elite Mobility & Funerary Practises in
Early Iron Age Europe
XXV. LIMES Kongres v Nijmegene
Pannonia Underground
Gerulata-Carnuntum – Geschichte lebt/Gerulata-Carnuntum –
Zažite históriu
XVII. protohistorická konferencia Archeologie barbarů 2022
Konferencia Včasný stredovek v Karpatoch v Poľsku
Workshop Historická krajina na strednom Pomoraví
v Mikulčiciach-Trapíkove
53. ročník konferencie Archaeologia historica v Kukse
Medzinárodná konferencia Zámky na Moravskom poli
v Marcheggu
Správa z konferencie „Europa Postmediaevalis 2022. Connections
and networking“
24. konferencia rádiouhlíka a 10. konferencia 14C&archeológia
Archeoichtyológovia sa stretli vo Viedni
Historické sklo v Hanušovciach – 6. ročník
Konferencia Dějiny archeologie v Československu v Olomouci
Svetový archeologický kongres 2022 v Prahe
28. konferencia Európskej asociácie archeológov v Budapešti
29. stretnutie východoslovenských archeológov v Michalovciach
Expozície a výstavy
Paleolit modernými očami
Výstava „Ako sa žilo pod Malými Karpatmi v 4. tisícročí pred
Kristom?“
Biatec. Keltská mincovňa v Bratislave – viac ako expozícia
Reinštalovaná expozícia Gerulata na hraniciach Rímskej ríše
Výstava „Reiternomaden in Europa“ v Schallaburgu
Výstava „Návraty ku koreňom. Archeológia k počiatkom našej
národnej kultúry“
Bojná – hradisko našich predkov
Nová expozícia Mestského múzea v Senci „Od hliny po fotografiu
– expozícia našich starších dejín“
Nová expozícia stredovekých a novovekých dejín Liptova
v Ružomberku
Novinky v SNM – Archeologickom múzeu v roku 2022
Medzinárodné aktivity
XXIV. Medzinárodný mediteránny archeologický veľtrh cestovného ruchu, Paestum, Taliansko
Informátor SAS pri SAV – Revue slovenských archeológov
1
O tomto v podstate takéto stretnutia sú – o priestore na výmenu
názorov a poznatkov.
Konferenciu uzavreli záverečným slovom prof. M. Parczewski
a riaditeľ Podkarpatského múzea v Krosne mgr J. Gancarski,
ktorého zásluhou sa tieto konferencie už vyše dvoch desaťročí
konajú. Podkarpatskému múzeu patrí úprimná vďaka za tradič
ne vysokú kvalitu organizácie stretnutia, priateľskú atmosféru
a tvorivé odborné medzinárodné fórum.
Z konferencie bude vydaný publikačný výstup tak, ako to
bolo pri všetkých doterajších konferenciách Podkarpatského
múzea v Krosne.
Záber do konferenčnej sály. Foto: M. Kotorová Jenčová
Slovensko na konferencii zastupovali piati bádatelia. Autorka
príspevku priblížila výsledky krátkodobého výskumu včasnostre
dovekých objektov z VranovaČemerného, na slovanské pamiatky
bohatej lokality v povodí Tople a PhDr. M. Soják, PhD. (Spišská
Nová Ves) sa venoval slovanskému osídleniu miesta svojho pôso
benia. Zaslúženú pozornosť vzbudila prezentácia 15 rokov výsku
mu v Bojnej v podaní PhDr. K. Pietu, DrSc. a Mgr Z. Robaka,
PhD. (Nitra), ktorí pripomenuli známe i menej známe reálie
tohto konglomerátu unikátnych včasnostredovekých hradísk.
Slovenskú časť referátov uzavrel doc. PhDr. M. Ruttkay, CSc.
(Nitra) zaujímavým príspevkom z inej spoločenskej society aká
zrejme bola na Bojnej. Zaoberal sa životom na vidieku (?) na
príklade osady a pohrebiska v Bajči, s využitím archeozoologic
kých a ďalších prírodovedných analýz.
Súčasťou prvého dňa konferencie bola prehliadka novej
archeologickej expozície Podkarpatského múzea v Krosne. Ex
pozícia v sugestívnom podzemí sídla múzea so zachovanými
stredovekými stavebnými prvkami prezentuje praveké a stredove
ké dejiny Krosna a okolia. Unikátne exponáty dopĺňajú scénické
kompozície, moderné multimediálne technológie a prezentačné
prvky pre zrakovo handikepovaných návštevníkov. Pokračovaním
expozície je reinštalovaná múzejná prezentácia početných nále
zov z výskumov na námestí v Krosne. Zachovalo sa tu mnoho
stredovekých a včasnonovovekých predmetov z organických
materiálov – z dreva a kože.
Večer patril priateľským rozhovorom počas spoločenského
stretnutia, kde v mnohých prípadoch ďalej pokračovala nefor
málna diskusia o odborných témach.
Druhý deň konferencie, v tretej sekcii, ktorej predsedal
doc. PhDr. M. Ruttkay, CSc., odzneli štyri referáty. Trojica
autorov, mgr J. M. Fraś, mgr E. Kolebuk a mgr M. Materna
(Wieliczka, Bochnia), predstavila výsledky výskumu mohyly
K12 na polohe 120 v Bochni, woj. Małopolskie, mgr M. Ma
terna informoval o objave stredovekej drevenej studne v Lipnicy
Murowanej, pow. Bocheński z hľadiska archeologických a pa
miatkárskych postupov, dr hab. K. Jaworski a dr E. Lisowska
(Wrocław) sledovali priesmyky a riečne údolia križujúce Sudety
a predstavili obraz včasnostredovekého slovanského osídlenia tej
to oblasti. Prednáškovú časť uzavrel prof. dr hab. Ing. M. Krąpiec
(Krakov) s príspevkom Absolútne datovanie včasnostredovekých
objektov v Karpatoch, v ktorom prezentoval nové možnosti
rádiokarbónového datovania.
Popri podnetných referátoch odzneli často ešte podnetnejšie
diskusné vstupy v troch diskusných blokoch. Pre konferencie
v Poľsku typické dlhé a „výživné“ diskusie prinášali nielen otázky
na referujúcich, ale často aj odpovede či usmernenia z pléna pri
problematických otázkach, otvorených pre samotných autorov.
Spoločensko-vedecké podujatia
Mária Kotorová Jenčová
Príspevok bol podporený Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-19-0563 a projektom VEGA 2/0115/22.
Workshop Historická krajina na
strednom Pomoraví v MikulčiciachTrapíkove
V dňoch 10. – 11. novembra 2022 sa vo výskumnej základni
Archeologického ústavu AV ČR, v. v. i. v MikulčiciachTrapíkove
konal workshop členov a spolupracovníkov výskumného projektu
zameraného na detekciu, štúdium a ochranu historických krajin
ných prvkov v oblasti Mikulčickokopčianskej sídelnej aglomerá
cie. Projekt, na ktorého realizácii sa okrem Archeologického ústa
vu AV ČR, Brno, v. v. i. spolupodieľa aj Filozofická fakulta UK
v Bratislave a Pamiatkový úrad SR, je podporený vyšehradským
grantom z Medzinárodného vyšehradského fondu. Po úspešných
terénnych aktivitách v letných mesiacoch sa hlavní koordinátori
celého projektu (M. Hladík a K. Hladíková) rozhodli zhodnotiť
svoj doterajší postup v širšom kontexte a načrtnúť perspektívu
výskumu do najbližšieho obdobia. Tejto téme bol napokon ve
novaný aj prvý z príspevkov, pojednávajúci o kultúrnej krajine
na strednom Pomoraví. Aspekty pamiatkovej ochrany kultúrnej
krajiny na Slovenku zhodnotili vo svojom príspevku P. Bisták,
P. Kmeťová a P. Grznár. Poukázali pritom na skutočnosť, že
o ochranu pamiatok a kultúrnej krajiny sa musí na Slovensku ešte
stále urputne bojovať, čo autori príspevku demonštrovali na ešte
nedávno aktuálnom pláne stavby multinodálneho logistického
centra v priestore medzi Holíčom a Kopčanmi (v tesnej blízkosti
Kačenárne a Kostola sv. Margity Antiochijskej). Ďalšie príspevky
sa dotkli rôznych aspektov leteckého laserového skenovania
(LLS). M. Neumann prezentoval na konkrétnych príkladoch
cesty a problémy interpretácie reliktov identifikovaných na vizua
lizáciách dát LLS. Prístupy k spracovaniu a k spôsobu vizualizácie
LLS dát v prostredí geografických hraníc, kde často dochádza
k problémom v kompatibilite dát, predstavili A. Bucha Rášová
a T. Lieskovský. Do virtuálneho prostredia preniesol publikum
T. Červík prezentujúci výsledky svojej práce na tvorbe interak
tívnej mapy, ktorá bude jedným z výstupov projektu výskumu
krajiny stredného Pomoravia. Posledný príspevok predstavili B.
Komoróczy a M. Vlach. Venovali sa v ňom spracovaniu veľkého
súboru dát, a to na príklade nálezov mincí a spôn. Ako ukázali
autori príspevku, analýza niekoľkotisícových súborov uvedených
nálezov môže priniesť zaujímavé výsledky, ktoré dokresľujú správy
známe z historických prameňov (napr. klesajúci počet rímskych
spôn po markomanských vojnách a súčasne stúpajúci počet
Informátor SAS pri SAV – Revue slovenských archeológov
33
zemného násypu sme prešli až ku kostolu č. 9, ktorého poloha
bola v 1. polovici 15. storočia využitá na stavbu menšej pevnôstky
(z pohrebiska v okolí tohto kostola pochádza jeden z posledných
nálezov veľkomoravského meča). Návštevou štvorkonchovej
stavby sa terénna časť prehliadky ukončila a celá výprava sa vrátila
na archeologickú základňu v Trapíkove, kde nám M. Hladík
sprístupnil depozitáre nálezov. Predstavenie veľkomoravskej ke
ramiky a zakonzervovaných driev z mostných konštrukcií tvorilo
definitívnu bodku za celodennou exkurziou. Po následnom obede
sa účastníci stretnutia rozlúčili v nádeji, že stretnutie v malebnej
krajine mikulčických luhov a nív v podobnom zložení nebolo
vonkoncom tým posledným.
Martin Neumann
M. Hladík pri odbornom výklade v areáli hradiska Mikulčice
Valy. Foto: M. Neumann
V depozitári keramických nádob na archeologickej základni
v MikulčiciachTrapíkove. Foto: M. Neumann
rímskych mincí nájdených na Morave pravdepodobne indikuje
zmenu spôsobu „kupovania“ Markomanov Rímskou ríšou).
Prednášková časť workshopu bola ukončená diskusiou, na ktorú
nadviazalo bohaté večerné pohostenie a rozhovory v kuloároch
do neskorých nočných hodín.
Druhý deň stretnutia bol venovaný odbornej exkurzii veľko
moravského hradiska MikulčiceValy, ktorú po odbornej stránke
zastrešili svojím výkladom G. Dreslerová a M. Hladík. Po krát
kom predstavení nového návštevníckeho centra s rozhľadňou nás
M. Hladík oboznámil s pôvodným charakterom nivnej krajiny
okolia hradiska, ktoré bolo v 9. storočí bohato pretkané ramenami
rieky Morava. Jej výzor nápadito sprítomňovali aj úmyselne
ponechané pásy vysokej trávy, ktoré v inak nízko pokosenom
trávniku jasne naznačovali priebeh pôvodných riečnych korýt. Po
prechode cez jedno z korýt (v mieste pôvodného veľkomoravské
ho dreveného mosta) sme prešli popri Bielom dome – najstaršej
výskumnej základni J. Poulíka – až k expozícii prezentujúcej
veľkomoravský kostol č. 2. Po podrobnom výklade M. Hladíka
sme sa opäť presunuli von a zamierili sme k veľkomoravskej
bazilike, základom paláca a následne ku kostolu č. 4 a 5. V tých
to miestach sa nachádzal okraj akropole oddelený od okolia
valom a riečnym korytom. To bolo kedysi preklenuté dreveným
mostom s pozoruhodnou lomenou konštrukciou, ktorá viedla
k dvorcu s dvojapsidovou rotundou č. 6. Po korune pôvodného
34
53. ročník konferencie Archaeologia
historica v Kukse
V dňoch 19. – 23. septembra sa v prostredí východočeského
Kuksu konal v poradí už 53. ročník medzinárodnej konferencie
archeológie stredoveku – Archaeologia historica. Po dvoch ro
koch, kedy nebolo možné realizovať klasické osobné stretnutie
(v roku 2020 sa malo uskutočniť na Zemplínskej Šírave, no
bolo z epidemiologických príčin presunuté na nasledujúci rok,
ale aj vtedy sa konferencia uskutočnila len online formou), bol
tento ročník – uskutočnený už „naživo“ – uvítaný s o to väčšou
radosťou. Organizátormi konferencie bolo tento rok kvarteto
českých a moravských inštitúcií – Ústav archeológie a muzeológie
Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne, Národný
pamiatkový ústav, Archeologický ústav AV ČR v Brne a Katedra
archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Hradec Králové.
Téma tohto ročníka – archeológia hygieny – nebola zvolená
náhodne. Úmyselne reflektovala celosvetové dianie v uplynulých
rokoch a predstavovala za ním i akúsi pomyselnú (i želanú)
„bodku“. Zodpovedajúco tomu bolo zvolené i miesto konania
konferencie – veľkolepý barokový špitál grófa Františka Antonína
Šporka v Kukse, ktorý dlhé roky slúžil ako špitál pre vojnových
veteránov a nemocnica s pridruženou lekárňou U Granátového
jablka.
Predpoludnie prvého dňa konferencie bolo vyhradené na
príchod a registráciu účastníkov. Tak ako po minulé roky, aj teraz
organizačný tím potešil prihlásených viacerými knižnými publi
káciami, ktoré dostal každý v plátenných taškách s aktuálnym lo
gom konferencie. Za miesto rokovania bol zvolený bývalý refektár
v západnom krídle špitála. Spoločné stretnutie zahájili príhovory
organizátorov (P. Hrubý, P. Drnovský a správkyňa objektu špitála
v Kukse), na ktoré nadviazali jednotlivé bloky prednášok na rôzne
témy – 1. Hygiena, odpady, choroby a lekárstvo; 2. Choroby,
liečba a hygiena na základe výskumu kostrových pozostatkov;
3. Hygiena a odpad na dedine, v meste, v kláštore a na hrade; 4.
Výroba, odpad a životné prostredie v predindustriálnom období
dotykom archeológie; 5. Hygiena, lekárstvo a liečiteľstvo novej
doby; 6. Kúpeľníctvo.
Bohužiaľ, nie všetky ohlásené príspevky mohli odznieť naživo
pred auditóriom v refektári špitálu, s čím sa však organizátori
vedeli vysporiadať preskupením niektorých tematických blokov
prednášok. Počas nich sa poslucháči mohli zoznámiť s rôznymi
pohľadmi na hygienu – od výskumu žúmp, cisterien a odpad
ných jám v mestskom, hradnom i vidieckom prostredí až po
Informátor SAS pri SAV – Revue slovenských archeológov
33. ročník / 2022 / 1– 2