Kremnica

Prítomné číslo periodika Monument revue pokračuje v dobrej tradícii tematickej špecializácie svojho obsahu. Tentoraz sa zameriava na oblasť výtvarných pamiatok – teda pamiatok sochárstva, maliarstva či umeleckých remesiel, vrátane ich väzby na architektonické nosiče. Napriek možnému zdaniu istého postavenia výtvarných pamiatok „v ústraní“, snáď vyplývajúcemu z menšej frekvencie v každodennej agende pamiatkových úradov, tvoria v skutočnosti rovnocennú súčasť pamiatkového fondu, adekvátnu napohľad dominujúcim nehnuteľným, urbanisticko-architektonickým pamiatkam a archeologickému dedičstvu. Svojím spôsobom bývali, ale vlastne aj sú najohrozenejšie – a to práve z dôvodu ich mobilnosti, zraniteľnosti, ale aj pokušeniu niektorých jednotlivcov, ako o tom svedčia vlny scudzení v období deväťdesiatych rokov. Teší nás, že tematický okruh výtvarných pamiatok môžeme otvoriť príspevkami o najnovších výskumoch a reštaurovaní naozaj výnimočných a exponovaných stredovekých pamiatok – oltára v Spišskej Kapitule (Ingrid Ciulisová) a nástenných malieb z územia Gemera a Malohontu, o ktorých (spolu s ďalšími) informujú metodičky pamiatkového dohľadu Andrea Moravčíková a Katarína Damjanovová. Špecifický pohľad technológa na problematiku pigmentu gotických výtvarných diel podáva Jana Želinská. Obdobie renesancie zastupuje monografický pohľad na jeden pamätník individuálnej osobnosti, zachovaný neďaleko Bardejova, patriaci medzi prvé u nás (Petr Švanda). V teritóriu severovýchodného Slovenska zotrváme vďaka dobrej správe o kontinuálnom reštaurovaní gréckokatolíckych pamiatok, tentoraz z cerkvi sv. Michala Archanjela v šarišskej Fričke, ktorú prináša Emília Rudinská a kolektív. Pokračujúci výskum pamiatok baroka stredoslovenských banských miest popri už pomerne známej Kremnici (Adriana Reťkovská a kol.) priniesol nález, autorsky zaraďujúci dosiaľ anonymný obraz na hlavnom oltári farského kostola vo Vyhniach (Andrea Gregová). K obdobiu historizmov druhej polovice 19., resp. začiatku 20. storočia prináša Patrik Baxa novozistené podrobnosti o premenách bočných oltárov Dómu sv. Martina v Bratislave, jedného z našich najvýznamnejších príkladov rekonštrukčných prístupov v intenciách uvedeného obdobia a názoru. Tematicky k tomu nadväzuje preklad z dobovej publicistiky na tému reštaurovania (Henrich Fieber, 1912), pripravený Petrom Budayom. Napredujúca doba vyvolala hodnotenie a polemizovala dovtedy prevládajúcu metódu purizmu. Premostenie k prvej polovici 20. storočia potom tvorí štúdia Tomáša Kowalského, mapujúca vznik prvých pomníkov sprítomňujúcich Ľudovíta Štúra. Pokladáme za dôležité, že aj oblasť ochrany pamiatkového fondu prispieva k tohtoročnému 200. výročiu narodenia tejto dominantnej osobnosti národného obrodenia. Iné veľké výročie späté s terajším rokom – ukončenie druhej svetovej vojny má ohlas v príspevku Ľuboša Haršányho. Venuje sa následným peripetiám kultúrneho dedičstva, a to na príklade kaštieľa v Adamovciach (dnes Adamovské Kochanovce), konfiškácie imania jeho majiteľov a činnosti Národnej kultúrnej komisie. Táto, ustanovená celoštátnym zákonom (1946) na zabezpečenie a správu aspoň najvýznamnejšieho kultúrneho majetku a fondov v nových povojnových podmienkach, v skutočnosti (na Slovensku činná od mája 1948) sa premenila na „inštrument“ v rukách rozhodujúcich politických orgánov, teda uplatňovala praktiky mnohokrát vzdialené dobru samotných pamiatok. Vedeckovýskumnú časť tvorí aj pohľad do aktuálnej témy digitalizácie kultúrneho dedičstva – hnuteľných kultúrnych pamiatok (Peter Brunčák a Jana Haličková). Každoročnou slávnosťou na poli ochrany kultúrneho dedičstva je odovzdávanie Ceny Alžbety Güntherovej-Mayerovej, udeľovanej vynikajúcim pracovníkom za celoživotné dielo a mimoriadny prínos v oblasti ochrany pamiatkového fondu Slovenskej republiky. Laureáti za rok 2015 – Ing. arch. Mária Slováková, PhDr. Peter Maráky a manželia doc. PhDr. Ing. arch. Václav Mencl, DrSc. a Ing. arch. Dobroslava Menclová in memoriam patria k popredným osobnostiam profilujúcim a ovplyvňujúcim smerovanie našej disciplíny. Ako mimoriadnu, z externého prostredia plynúcu a tým vzácnejšiu poctu vnímame udelenie Ceny Fra Angelico generálnej riaditeľke PhDr. Kataríne Kosovej. Laureátke ju priznala Rada Konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelanie a kultúru za celoživotnú prácu a prínos v oblasti záchrany a ochrany kultúrneho dedičstva Slovenska. Reštaurátorovi Albertovi Leixnerovi patrí nesporná zásluha o záchranu a prezentáciu nejednej pamiatky starého umenia Slovenska, napr. v Banskej Štiavnici, Bytči, Devíne, Žípe a inde. Reštaurátorská tvorba je témou návratu Magdy Brázdilovej. Takisto nové knižné publikácie, recenzované v prítomnom čísle, sú venované pamiatkam výtvarného umenia a ich zberateľstvu, ale aj umeleckoremeselným súčastiam architektúry na príklade ich topografie v meste Krupina. Popri ďalších správach o podujatiach v uplynulom období uzatvárajú obsah, ktorý teraz predkladáme do Vašej láskavej pozornosti a ku kritickej reflexii.