Despite the fact that rafting in the Kysuce region is now a forgotten concept, in the past it played an important role in the local economy as the secondary employment of local inhabitants. Based on preserved archive material, this study... more
Despite the fact that rafting in the Kysuce region is now a forgotten concept, in the past it played an important role in the local economy as the secondary employment of local inhabitants. Based on preserved archive material, this study attempts to partially reconstruct the question of both rafting and the closely related logging trade as well as the extraction of timber itself during the first half of the nineteenth century. As well as clarifying the ownership rights to the logged timber, the study also deals with explaining the process of the logging and the subsequent movement of the wood towards the rivers. It then provides details specific to Kysuce rafting itself and explains why it can be identified as such. The study also provides information both on the transport of wood on rafts, and its methods of storage during transport. From the numerous court cases involving rafters themselves, or wood traders, the study then provides detailed information on the various difficulties encountered by their profession. From these, mainly individual, stories, one can conjure up a more realistic picture of this sphere of economic life for the population of Kysuce during the first half of the nineteenth century.
Zbojníctvo bolo i v období končiaceho feudalizmu v oblasti Kysúc značným problémom, ktorý trápil obyvateľstvo, panskú správu i stoličné úradníctvo. Skutoční zbojníci mali veľmi ďaleko od romantických predstáv dnešnej doby. Boli to... more
Zbojníctvo bolo i v období končiaceho feudalizmu v oblasti Kysúc značným problémom, ktorý trápil obyvateľstvo, panskú správu i stoličné úradníctvo. Skutoční zbojníci mali veľmi ďaleko od romantických predstáv dnešnej doby. Boli to kriminálne živly, vojenskí dezertéri a všetkého schopní hladom trpiaci obyvatelia, ktorí boli na takéto chodníčky donútení beznádejnou núdzou. Hlavne prvé dve skupiny boli schopné za účelom získania obživy a finančného profitu spáchať aj ťažké zločiny, vrátane vrážd. Prirodzenou bola teda snaha stoličných úradov, panstiev a majoritnej časti obyvateľstva brániť sa organizovaním hromadných lapačiek, ktorými sa usilovali svoje okolie tejto nákazy aspoň na istý čas zbaviť. Bolo to dôležité hlavne kvôli bezpečnosti pocestných, bezproblémovej preprave rôznych finančných dávok a v neposlednom rade, z pohľadu chudobného obyvateľstva, kvôli ochrane súkromného majetku, dobytka a poľnohospodárskych plodín. Ako je zo štúdie zrejmé, v oblasti Kysúc teda nebol cieľom väčšiny zbojníkov protifeudálny boj. Ich pohnútky k zbojníckym chodníčkom boli rozličné, avšak zámer jednotný – získať korisť a podľa možnosti čo najdlhšie odolať snahám o vlastné dolapenie.
