| dbo:abstract
|
- Sacrilegi és un acte o discurs que representa una falta de respecte per aquells objectes, persones o símbols que altres consideren sagrats. S'anomena sacríleg a qui el comet, i si el seu acte constitueix un crim deliberat contra un objecte sagrat, se sol parlar de profanació. (ca)
- Svatokrádež (lat. sacrilegium, něm. Kirchenraub, Gottesraub) je zneuctění posvátné věci, osoby či místa. Posvátnost (svatost) je v různých věcech podle jejich povahy formálně, příčinně nebo vztahově. Podle starověkého egyptského, řeckého a římského názoru platilo odcizení předmětů ze svatyně za jeden z největších zločinů. Na vrahy a svatokrádežníky se nevztahovala amnestie a nesměli být pohřbeni v domácí půdě. Stejně tak křesťané chápali krádež na posvátném místě, vykradení kostela, jako svatokrádež (sacrilegium). V dřívějších dobách byly za svatokrádeže nejtěžší tresty církevní, jimž odpovídaly i státní zákony. Např. trestní zákon císaře Svaté říše římské Karla V. (+1558) stanovil za násilí na řeholnici nebo krádež monstrance se sv. hostií smrt upálením. Současné světské trestní zákony však dnes většinou termín svatokrádež neznají a tak je krádež na posvátných místech obvykle vyčíslena v penězích a hodnocena jako krádež památky nebo čehokoliv jiného. (cs)
- Sakrilegio estas profanaĵo aŭ ofendo al tio kio estas Sankta. La termino povas referenci al “signifoj pli/malpli vastaj”, ĝis inkluzivi, en la interpretoj plej larĝasencaj, kiun ajn religiajn malobservojn. Ĝenerale per ĝi oni inkluzivas gravajn formojn de senrespekto rilate al personoj, aĵoj aŭ lokoj sanktaj. Kiam la malobservo estas esprimata nur pere de vorto, oni parolas pri blasfemo. La termino devenas el la latina sacrilegium, siavice sacrilegum ("kiu ŝtelas/forportas (legere) sanktaĵojn", kaj dekomence tio referencis aparte al ŝtelo de tombaj ornamaĵoj. Sed jam epoke de Cicerono la termino estis ricevinta pli ampleksan signifon, kiu inklzivis la objektojn supre indikitajn. Analogaj konceptoj al tiuj de la sakrilegio troviĝas ankaŭ en preskaŭ ĉiuj antikvaj religioj, ofte en la amplekso de la krederoj rilataj al la tabuo. Principe tabuo ligiĝas al la koncepto ke la sanktaĵoj ne traktendas sammaniere de la nesanktaj, nome tabuo havas nemalracian originon. La ŝtelo de sanktaj objektoj estis severe punataj precipe tie kie zorgis sacerdota kasto kiu konsideris sanktaj ĉiujn siajn posedaĵojn. Ekzemple, en la Antikva Egiptio aŭ ĉe la Asirio-Babilonio (Jam la Kodo de Hamurabi antaŭvidis la morton de ŝtelisto aŭ de la ricelinto de la propraĵoj de la dio (ilim) aŭ de la Templo/Palaco. (ekallim)": § 6). Inter la plej famaj antikvecaj eventoj koncerne al sakrilegio, notas la skandalo de la hermoj, kiam Alkibiado estis akuzita esti la mutilinto de hermoj ornamantaj la vojojn de Ateno. Ankaŭ la Biblio, kiu trairas la fazojn de la hebreaj kulturiĝoj, distingiĝas pro tabuaj eventoj, ekzemple kiam senkulpuloj tuŝis la por malhelpi ke ĝi falus: "9 Kiam ili alvenis al la draŝejo de Kidon, Uza etendis sian manon, por subteni la keston, ĉar la bovoj klinpuŝis ĝin. 10 Tiam ekflamis la kolero de la Eternulo kontraŭ Uza, kaj Li mortigis lin pro tio, ke li etendis sian manon al la kesto; kaj li mortis tie antaŭ Dio. 11 Kaj afliktiĝis David pro tio, ke la Eternulo frapis Uzan, kaj li donis al tiu loko la nomon Perec-Uza, ĝis la nuna tago.(1 Kroniko)”. Kun la alestiĝo de kristanismo kiel ŝtata religio de la Romia Imperio, oni alvenis, epoke de Teodozio la 1-a, perleĝe sankcii la sakrilegion, en kies nocio estis fakte enkondukataj herezoj, skismoj kaj ĉiu ofendo al la imperiestro, inkluzive de la imposta fraŭdo. Dum Mezepoko, la koncepto pri sakrilegio iom post iom reakiris la ĝustan, nome religia, fizionomion sankciante, eventuale, nur la mistraktadon de la sanktaj objektoj. La plej granda parto de la modernaj ŝtatoj ignoras kontraŭsakrilegiajn leĝojn, por respekti la esprimliberon. Kaj nur punas la damaĝojn al la personoj aŭ al sankta objektoj. Spite, tamen, de ilia malkrimigo, la sakrilegiaĵoj estas ofte objekto de publika mallaŭdo ankaŭ flanke de neapartenantoj al la ofendita religio, aparte kiam tiuj misfaroj estas plenumitaj pro malamo al la celata religio aŭ sekto. (eo)
- Das Sakrileg (im 16. Jahrhundert entlehnt von lateinisch sacrilegium „Tempelraub“; zusammengesetzt aus sacra „Heiligtümer“, legere „auflesen“) bezeichnet ein Vergehen gegen Heiliges. Unter Sakrileg fällt zum Beispiel in verschiedenen Religionen die Entweihung heiligen Bodens oder heiliger Sachen durch Raub, oder Missbrauch, aber auch ein Angriff auf geweihte Personen. Wird ein Sakrileg begangen, so wird es oft auch als Blasphemie oder Gotteslästerung bezeichnet. (de)
- El sacrilegio es un acto o discurso que representa una falta de respeto por aquellos objetos, personas o símbolos que otros consideran sagrados. Se denomina sacrílego a quien lo comete, y si su acto constituye un crimen deliberado contra un objeto sagrado, se suele hablar de profanación. Las palabras sacrílegas, en cambio, se suelen denominar en un sentido más estricto como blasfemia.
* Comete sacrilegio personal el que insulta la persona de un sacerdote o en el ejercicio de sus funciones;
* Comete sacrilegio local el que profana lugares sagrados (altares, iglesias, cementerios, etc.);
* Comete sacrilegio real el que profana las cosas sagradas (los santos sacramentos, la Eucaristía, los santos Evangelios, los vasos sagrados, las reliquias, las cruces, las imágenes y los ornamentos). (es)
- Un sacrilège est une action qui manque de respect ou injurie ce que d'autres tiennent pour sacré. (fr)
- Sakrilegium adalah bentuk tindakan pencemaran atau penodaan terhadap kehormatan unsur-unsur Gereja. Bentuk tindakan penodaan atau pencemaran kehormatan unsur Gereja itu dapat digolongkan menjadi lima bentuk. Pertama, dengan memperlakukan secara tidak pantas seseorang atau sekelompok orang yang telah dikhususkan atau mengkhususkan hidupnya untuk Allah seperti rohaniawan dan biarawan atau biarawati, misalnya melukai mereka secara fisik maupun batin. Kedua, dengan menerima sakramen secara tidak pantas, semisal menerima Komuni dalam keadaan berdosa berat, semisal telah membunuh seseorang namun tetap menerima komuni tanpa melakukan rekonsiliasi. Ketiga, dengan menyalahgunkana dan menodai benda kudus dan gambar kudus seperti relikui dan peralatan ekaristi atau dengan merampok, merusak, menyalahgunakan piala atau benda serta pakaian ibadat untuk maksud yang tidak sesuai dengan kegunaannya. Keempat, dengan merampas milik Gereja. Kelima, dengan mencemarkan tempat terberkati seperti gereja atau kuburan Kristen dengan melakukan perbuatan yang tidak pantas dilakukan di dalamnya, semisal berdagang dan membunuh. (in)
- Sacrilege is the violation or injurious treatment of a sacred object, site or person. This can take the form of irreverence to sacred persons, places, and things. When the sacrilegious offence is verbal, it is called blasphemy, and when physical, it is often called desecration. In a less proper sense, any transgression against what is seen as the virtue of religion would be a sacrilege, and so is coming near a sacred site without permission. Most ancient religions have a concept analogous to sacrilege, often considered as a type of taboo. The basic idea is that realm of sacrum or haram stands above the world of profanum and its instantiations, see the Sacred–profane dichotomy. (en)
- Il sacrilegio è una profanazione o un oltraggio recato a ciò che è sacro. Il termine può essere inteso con accezioni più o meno vaste, arrivando fino a comprendere, nelle interpretazioni più estensive, qualunque trasgressione alle leggi religiose. In genere, si intendono con esso forme gravi di irriverenza nei confronti di persone, cose o luoghi sacri. Quando la mancanza di rispetto è espressa solo verbalmente, si parla di blasfemia (bestemmia). (it)
- Heiligschennis, sacrilège of sacrilegie (sacrilegium in het Latijn) is een vergrijp aan of krenking van het heilige of van iets heiligs. Dit kan een persoon, zaak of plaats zijn. (nl)
- Świętokradztwo – termin religijny, który określa znieważenie miejsca, przedmiotu, osoby poświęconej Bogu lub innych rzeczy związanych z religią. (pl)
- Helgerån avser skändning av eller skadegörelse på ett heligt föremål. I en vidare kontext kan helgerån vara i princip vilket angrepp som helst på något med religiös anknytning, till exempel brist på vördnad för en helig person, en helig plats eller ett heligt föremål. När ett helgerån är muntligt kallas det för hädelse. Detta har ibland tillämpats i krig, då en sida kan utföra skadegörelse och helgerån mot fiendens helgedomar. De flesta trosinriktningar har liknande begrepp, ofta sett som ett slags tabu. Den gemensamma idén är att heliga objekt inte får behandlas på vilket sätt som helst. (sv)
- Святота́тство (др.-греч. ἱερο-σῡλία — «ограбление храма, кража священной утвари» от др.-греч. ἱερός — «священный, святой, божественный» + др.-греч. σῡλάω — «отнимать, похищать», лат. sacrilegium от лат. sacrum — «священный предмет, священная утварь» + лат. lego — «похищать, красть») — оскорбление, осквернение святыни, язвительные насмешки, издевательство, неуважение к правилам жизни или обрядам христианства. Фома Аквинский видел в кощунстве «непочтительное обращение со священной вещью». К священным вещам он относил священников (personis sacris), священные места (locis sacris) и собственно священные вещи: освящённые сосуды (vasa consecrata), священные образы (imagines sacrae), реликвии. Русский термин «святотатство» связан с церковнославянским понятием о воровстве — татьбе — и первоначально означал имущественное преступление, направленное на священную или освящённую собственность церкви. Он имеет это значение в словарях русского языка до 1917 года, в каноническом православном церковном праве он сохраняет это значение и в настоящее время. Например, Краткий толковый словарь русского языка, составленный Стояном даёт следующее определение: святотатство — кража святого, воровство церковной утвари. Осквернение священного Начиная с 1935 года, со Словаря Ушакова, значение для слова святотатство меняется, оно становится синонимом слова кощунство и богохульство. В Словаре Ушакова: СВЯТОТАТСТВО, святотатства, мн. нет, ср. (книжн.). 1. Кощунство, богохульство, поругание церковной святыни (первонач. кража церковных вещей; церк.). 2. перен. Оскорбление чего-н. заветного, особенно дорогого, святого. Значение «кражи церковного имущества» исчезает, например, в 3 издании БСЭ: Святотатство — поругание церковной святыни, кощунство, богохульство. В переносном смысле - оскорбление чего-либо всеми почитаемого . В современном словоупотреблении порча или причинение ущерба церковному имуществу может квалифицироваться как «осквернение» (в значении вандализма). Изначально понятия «святотатство» и «кощунство» строго различались. Первое, или «церковная татьба», долгое время вообще рассматривалось как обычное корыстное преступление, и только с 1653 года постепенно стало рассматриваться как преступление против религии. Кощунство по статье 182 Уложения о наказаниях определялось как «язвительные насмешки, доказывающие явное неуважение к правилам или обрядам церкви православной, или вообще христианства». Кощунник, согласно Библии, — насмешник, ругатель, осквернитель Объектом кощунства могли быть церковные правила, предметы культа и обряды, но не сама вера, оскорбление которой считалось предметом богохуления, относившегося уже к числу тяжких преступлений. (ru)
- Блюзнірство, святотатство (дещо споріднене слово — цинізм) — зневажливо-знущальне, образливе, глузливе ставлення до чого-небудь шанованого і шанобливого; знущання над видатними науковими відкриттями, витворами мистецтва, благородними вчинками, подвигами, моральними нормами, пам'яттю великих людей, героїв тощо. Також, блюзнірство — уїдливі глузування, знущання, неповага до правил життя і/або обрядів християнства або іншої релігії. (uk)
|
| rdfs:comment
|
- Sacrilegi és un acte o discurs que representa una falta de respecte per aquells objectes, persones o símbols que altres consideren sagrats. S'anomena sacríleg a qui el comet, i si el seu acte constitueix un crim deliberat contra un objecte sagrat, se sol parlar de profanació. (ca)
- Das Sakrileg (im 16. Jahrhundert entlehnt von lateinisch sacrilegium „Tempelraub“; zusammengesetzt aus sacra „Heiligtümer“, legere „auflesen“) bezeichnet ein Vergehen gegen Heiliges. Unter Sakrileg fällt zum Beispiel in verschiedenen Religionen die Entweihung heiligen Bodens oder heiliger Sachen durch Raub, oder Missbrauch, aber auch ein Angriff auf geweihte Personen. Wird ein Sakrileg begangen, so wird es oft auch als Blasphemie oder Gotteslästerung bezeichnet. (de)
- Un sacrilège est une action qui manque de respect ou injurie ce que d'autres tiennent pour sacré. (fr)
- Il sacrilegio è una profanazione o un oltraggio recato a ciò che è sacro. Il termine può essere inteso con accezioni più o meno vaste, arrivando fino a comprendere, nelle interpretazioni più estensive, qualunque trasgressione alle leggi religiose. In genere, si intendono con esso forme gravi di irriverenza nei confronti di persone, cose o luoghi sacri. Quando la mancanza di rispetto è espressa solo verbalmente, si parla di blasfemia (bestemmia). (it)
- Heiligschennis, sacrilège of sacrilegie (sacrilegium in het Latijn) is een vergrijp aan of krenking van het heilige of van iets heiligs. Dit kan een persoon, zaak of plaats zijn. (nl)
- Świętokradztwo – termin religijny, który określa znieważenie miejsca, przedmiotu, osoby poświęconej Bogu lub innych rzeczy związanych z religią. (pl)
- Helgerån avser skändning av eller skadegörelse på ett heligt föremål. I en vidare kontext kan helgerån vara i princip vilket angrepp som helst på något med religiös anknytning, till exempel brist på vördnad för en helig person, en helig plats eller ett heligt föremål. När ett helgerån är muntligt kallas det för hädelse. Detta har ibland tillämpats i krig, då en sida kan utföra skadegörelse och helgerån mot fiendens helgedomar. De flesta trosinriktningar har liknande begrepp, ofta sett som ett slags tabu. Den gemensamma idén är att heliga objekt inte får behandlas på vilket sätt som helst. (sv)
- Блюзнірство, святотатство (дещо споріднене слово — цинізм) — зневажливо-знущальне, образливе, глузливе ставлення до чого-небудь шанованого і шанобливого; знущання над видатними науковими відкриттями, витворами мистецтва, благородними вчинками, подвигами, моральними нормами, пам'яттю великих людей, героїв тощо. Також, блюзнірство — уїдливі глузування, знущання, неповага до правил життя і/або обрядів християнства або іншої релігії. (uk)
- Svatokrádež (lat. sacrilegium, něm. Kirchenraub, Gottesraub) je zneuctění posvátné věci, osoby či místa. Posvátnost (svatost) je v různých věcech podle jejich povahy formálně, příčinně nebo vztahově. Podle starověkého egyptského, řeckého a římského názoru platilo odcizení předmětů ze svatyně za jeden z největších zločinů. Na vrahy a svatokrádežníky se nevztahovala amnestie a nesměli být pohřbeni v domácí půdě. Stejně tak křesťané chápali krádež na posvátném místě, vykradení kostela, jako svatokrádež (sacrilegium). V dřívějších dobách byly za svatokrádeže nejtěžší tresty církevní, jimž odpovídaly i státní zákony. Např. trestní zákon císaře Svaté říše římské Karla V. (+1558) stanovil za násilí na řeholnici nebo krádež monstrance se sv. hostií smrt upálením. Současné světské trestní zákony vš (cs)
- Sakrilegio estas profanaĵo aŭ ofendo al tio kio estas Sankta. La termino povas referenci al “signifoj pli/malpli vastaj”, ĝis inkluzivi, en la interpretoj plej larĝasencaj, kiun ajn religiajn malobservojn. Ĝenerale per ĝi oni inkluzivas gravajn formojn de senrespekto rilate al personoj, aĵoj aŭ lokoj sanktaj. Kiam la malobservo estas esprimata nur pere de vorto, oni parolas pri blasfemo. Inter la plej famaj antikvecaj eventoj koncerne al sakrilegio, notas la skandalo de la hermoj, kiam Alkibiado estis akuzita esti la mutilinto de hermoj ornamantaj la vojojn de Ateno. (eo)
- El sacrilegio es un acto o discurso que representa una falta de respeto por aquellos objetos, personas o símbolos que otros consideran sagrados. Se denomina sacrílego a quien lo comete, y si su acto constituye un crimen deliberado contra un objeto sagrado, se suele hablar de profanación. Las palabras sacrílegas, en cambio, se suelen denominar en un sentido más estricto como blasfemia. (es)
- Sakrilegium adalah bentuk tindakan pencemaran atau penodaan terhadap kehormatan unsur-unsur Gereja. Bentuk tindakan penodaan atau pencemaran kehormatan unsur Gereja itu dapat digolongkan menjadi lima bentuk. Pertama, dengan memperlakukan secara tidak pantas seseorang atau sekelompok orang yang telah dikhususkan atau mengkhususkan hidupnya untuk Allah seperti rohaniawan dan biarawan atau biarawati, misalnya melukai mereka secara fisik maupun batin. Kedua, dengan menerima sakramen secara tidak pantas, semisal menerima Komuni dalam keadaan berdosa berat, semisal telah membunuh seseorang namun tetap menerima komuni tanpa melakukan rekonsiliasi. Ketiga, dengan menyalahgunkana dan menodai benda kudus dan gambar kudus seperti relikui dan peralatan ekaristi atau dengan merampok, merusak, menyalahg (in)
- Sacrilege is the violation or injurious treatment of a sacred object, site or person. This can take the form of irreverence to sacred persons, places, and things. When the sacrilegious offence is verbal, it is called blasphemy, and when physical, it is often called desecration. In a less proper sense, any transgression against what is seen as the virtue of religion would be a sacrilege, and so is coming near a sacred site without permission. (en)
- Святота́тство (др.-греч. ἱερο-σῡλία — «ограбление храма, кража священной утвари» от др.-греч. ἱερός — «священный, святой, божественный» + др.-греч. σῡλάω — «отнимать, похищать», лат. sacrilegium от лат. sacrum — «священный предмет, священная утварь» + лат. lego — «похищать, красть») — оскорбление, осквернение святыни, язвительные насмешки, издевательство, неуважение к правилам жизни или обрядам христианства. Фома Аквинский видел в кощунстве «непочтительное обращение со священной вещью». К священным вещам он относил священников (personis sacris), священные места (locis sacris) и собственно священные вещи: освящённые сосуды (vasa consecrata), священные образы (imagines sacrae), реликвии. (ru)
|
