Location via proxy:   [ UP ]  
[Report a bug]   [Manage cookies]                
Preskočiť na obsah

Štefan IV. (Uhorsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Štefan IV.
Kráľ Uhorska a Chorvátska
Miniatúra zobrazujúca kráľa Štefana IV., zobrazuje ho bez koruny, Obrázková kronika, dnes Országos Széchényi Könyvtár, Budapešť
Miniatúra zobrazujúca kráľa Štefana IV., zobrazuje ho bez koruny, Obrázková kronika, dnes Országos Széchényi Könyvtár, Budapešť
Panovanie
DynastiaArpádovci
Panovanie27. január 1163  – 19. jún 1163
Korunovácia27. január 1163
PredchodcaLadislav II.
NástupcaBelo III.
Biografické údaje
Narodenieasi 1133
Úmrtie11. apríl 1165
Zemun
PochovanieStoličný Belehrad
Rodina
Manželka
Mária, dcéra Izáka Komnéna, mladšieho brata cisára Manuela
Potomstvo
žiadne
OtecBelo II. Slepý
MatkaHelena, dcéra srbského veľžupana Uroša I.
Odkazy
Spolupracuj na CommonsŠtefan IV.
(multimediálne súbory na commons)

Štefan IV. (* asi 1133 – † 11. apríl 1165, Zemun) bol uhorský (proti)kráľ, ktorý bol korunovaný 27. januára 1163 a zosadený 19. júna toho istého roku. Bol synom uhorského kráľa Bela II. a Heleny, dcéry srbského veľžupana Uroša I.

Mladosť

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1141 nastúpil na uhorský trón Štefanov najstarší brat Gejza II. Ten vymenoval za nástupcu svojho syna Štefana a svojich bratov Ladislava a Štefana odškodnil vojvodskými údelmi.

„ Po týchto udalostiach udelil kráľ Gejza vojvodský údel svojmu bratovi Ladislavovi aj bratovi Štefanovi a potom sa vybral s vojskom do ruskej krajiny proti vladimírskemu kniežaťu, aby pomstil krivdu svojho svokra Minoslava, kvôli ktorému už predtým poslal vojsko, pretože Rusíni a Kumáni mu robili protivenstvá. “
– Obrázková kronika[1]:255

Uhorskí veľmoži, ktorí neboli spokojní s Gejzovou vládou, začali organizovať na čele so Štefanom sprisahanie. To však zlyhalo a Štefan bol v lete 1157 vyhnaný z Uhorska.[2]:98.

Exil

[upraviť | upraviť zdroj]

Štefan najskôr hľadal útočisko vo Svätej ríši rímskej, ale nedostalo sa mu podpory od cisára Fridricha I., ktorý bol zaneprázdnený prípravou výpravy do Taliaska. Krátko nato sa presťahoval do Byzantskej ríše, kde sa oženil s neterou cisára Manuela I. Komnena Máriou a prestúpil do východnej pravoslávnej cirkvi. Štefanov brat Ladislav ho nasledoval a tiež prišiel na byzantský dvor.[3]:72

Gejza II. zomrel 31. mája 1162. V priebehu niekoľkých dní bol za kráľa jeho korunovaný ostrihomským arcibiskupom Lukášom 15-ročný syn Štefan III.. Cisár Manuel I. pôvodne plánoval pomôcť pri uchopení trónu Štefanovi IV., no uhorskí páni boli ochotní prijať za kráľa proti synovi zosnulého Gejzu II., Štefanovi III., len Ladislava, nakoľko Štefan IV. bol Manuelov zať a obávali sa pílišného byzantského vplyvu.

„ Cisár potom dospel k záveru, že je potrebné pomôcť Štefanovi (IV.) väčšou silou. Vypochodoval zo Sardice, a keď dorazil do oblasti Dunaja, susediacej s Braničevom a Belehradom, vyslal svojho synovca Alexia Kontostephana s ozbrojenými silami k Štefanovi. Potom ako ovládli Chramon, urobili všetko možné, aby si zabezpečili trón, získali si najmocnejších Uhrov darmi, zvádzali ich lichôtkami a podnecovali ich najväčšími sľubmi; jediné, čo však dosiahli, bolo, že Uhri prijali Ladislava za svojho vládcu. Keď však tento prežil len krátky čas Uhri sa opäť priklonili k vláde Gejzovho syna Štefana. Ale cisár neprijal tento obrat udalostí pokorne a Gejzov brat Štefan (IV.) večne plánoval získať trón. “
– Nikétas Chóniates o Manuelovej intervencii v Uhorsku

[3]:73

Vláda

[upraviť | upraviť zdroj]

Ladislav bol korunovaný len 6 týždňov po korunovácii Štefana III., ktorý utrpel porážku v bitke pri Kápuvári a stiahol sa na Bratislavský hrad.[2]:94 Podľa Uhorskej kroniky Ladislav určil ako svojho nástupcu Štefana IV. a udelil mu vládu nad tretinou kráľovstva[4] v znovuobnovenom Nitrianskom a Biharskom kniežatstve. Ladislav ale 14. januára 1163 nečakane zomrel, údajne bol otrávený. Záujem na jeho smrti mohli mať byzantský cisár Manuel (nakoľko Ladislav nepreukazoval svojmu patrónovi dostatočnú podriadenosť), či brat Štefan IV.[2]:98 Kaločský arcibiskup Miko koncom januára korunoval Štefana IV. za uhorského kráľa, no ostrihomský arcibiskup Lukáš vyhlásil korunováciu za nezákonnú a Štefana IV. vyobcoval z cirkvi. Exkomunikovaný kráľ si síce nedovolil uväzniť arcibiskupa Lukáša ako to urobil jeho mladší brat a predchodca Ladislav II., obmedzil však predstaviteľom uhorského kléru možnosť slobodného pohybu a zakázal im priamo komunikovať s pápežskou kúriou. Súčasne zakázal vpustiť pápežských legátov do Uhorska. Štefan IV. nebol v Uhorsku obľúbený a ani sa netajil tým, že za korunu vďačí byzantskému cisárovi. Izolácia od pápežskej kúrie navodzovala v kruhoch Svätej stolice dojem, že Uhorsko sa odtrhlo od Ríma a prešlo pod právomoc konštantínopolského patriarchu. Štefan IV. sa zároveň pokúsil zaviesť v Uhorsku byzantský mincový systém.[2]:99

Štefan III. medzitým získal prísľubom ročného poplatku 5 000 hrivien striebra na svoju stranu rímsko-nemeckého cisára Fridricha I. Barbarossu a za jeho pomoci vojsko nemeckých a rakúskych žoldnierov spolu s posádkami západouhorských hradov porazil v bitke pri Stoličnom Belehrade 19. júna 1163 vojsko Štefana IV. Samotný Štefan IV. padol do zajatia, no bol prepustený výmenou za sľub, že navždy odíde z Uhorska. Súčasťou Belehradskej dohody z 1163 bolo aj vyslanie Bela, mladšieho brata kráľa Štefana III. do Byzancie, kde mu cisár Manuel ponúkol dcéru Máriu za manželku a následníctvo na byzantskom tróne, na druhej strane sa Chorvátsko a Dalmácia mali dostať pod byzantskú zvrchovanosť.[2]:95

Napriek dohode sa v roku 1164 byzantský cisár Manuel opäť na čele vojska vydal do Uhorska podporiť Štefana IV. Štefan III. vpád za pomoci českého kráľa Vladislava I. odrazil.

„ Léta od vtělení Páně 1164 si Uhři ustanovili králem malého syna krále Gejzy (Štefana III.) a prosili českého krále Vladislava, aby jim přišel na pomoc ... Mezitím vtrhl do Uher s početným a velmi silným vojskem řecký císař se Štěpánem a malým bratříčkem novopečeného krále. Když to královna a její synek, novopečený král, uslyšeli, vyslali k českému králi posly s prosbou, aby jí a jejímu synovi v takové nouzi pomohl svým zbraněmi. ...

Vojsko proti Řekům vytáhlo do Uher ... mnozí Češi, kteří v tom měli zálibu, se rozjeli po Uhrách, loupili ze všech sil, odváděli množství dobytka a mezků, vraždili, pálili vesnice se všemi věcmi. Jakmile se císař Řeků doslechl o příchodu českého krále ... poslal k českému králi jednoho Moravana jménem Boguta ... Císař krále nabádal, aby pamatoval na staré přátelství, které mezi sebou uzavřeli za časů jeruzalémské výpravy. Ostatní záežitosti projednával Boguta jakoby tajně a pozoroval zejména české vojsko. Když vyřídil císařovo poselství, vrátil se k němu. ... Český král Vladislav mezitím vytáhl se svými vojsky před všemi uherskými vojsky a postavil své stany nedaleko vojska Řeků, jako by s nimi chtěl hned za svítání bojovat. Když řecký císař vyslechl Bogutovu zprávu, ... sestoupil z trůnu slávy a na radu moudrých se s nepatrným vojskem vrátil za Dunaj ... Zbytek vojska tam zanechal se Štěpánem, jemuž prišel na pomoc. Štěpán však pln strachu a prost statečnosti v Uhrách žádnou bitvu nesvedl, nýbrž uprchl se svými lidmi, protože takové statečnosti Čechů nedokázal vzdorovat.

Tato zvěst se za prvního rozbřesku donesla k Čechům, kteří ... vtrhli do jejich tábora. Ty, které našli nebo mohli dohonit, zajali, zabili, zmocnili se jejich korouhve, ... uchvátili nespočetnou kořist, zajali mnoho urozených Řeků ...

Z obou stran byli často vysílání poslové připravující mír. ... Za sprostředkování českého krále a na jeho radu byla část Uher dána královu bratru. Mír byl uzavřen, což obě strany potvrdili přísahou. ... A tak, když spolu císař a uherský král (Štefan III.) prostřednictvím českého krále uzavřeli mír, vrátili se Řekové i Uhři domů.

“
– Vladislavova invervencia v Uhorsku roku 1164, Vincentiov letopis[5]:72-75

Smrť

[upraviť | upraviť zdroj]

Na jar roku 1165 bol Štefan veliteľom byzantskej posádky v pohraničnom Zemune. Štefan III. pevnosť obľahol a ponúkol obrancom pevnosti, medzi ktorými boli aj Uhri, slobodný odchod, ak pevnosť vydajú bez boja. Prívrženci Uhrov v posádke ponuku akceptovali a rozhodli sa zbaviť sa aj Štefana IV.

„ Uhri... sa rozhodli, že prostredníctvom ľsti odstránia nenávideného Štefana. A vyhliadli si aj človeka, ktorý mu podá smrtonosnú času. Získali a podplatili jedného zo Štefanových služobníkov, ktorý sa volal Tomáš. Tento človek bol nevídane opovážlivý a zbehlý vo vyhasínaní pominuteľného života, v oddeľovaní duše od tela. Keďže jeho konanie riadila podlá zištnosť, vyhútal iný spôsob, akým bude možné ešte rýchlejšie odpraviť Štefana na onen svet. A keď potom Štefanovi púšťali žilu, napustil obväz jedom, ktorý ho zachvátil, prešiel mu celým telom a tak ochromiac vnútorné orgány, zbavil onoho človeka života. ... Takto zomrel Štefan. Jeho mŕtvola bola zneuctená, pohrebný obrad mu bol odoprený a Zemun bol vydaný Uhrom. Len čo sa o týchto udalostiach dozvedel cisár, vyhlásil vojnu Uhrom. “
– Nikétas Chóniates o smrti Štefana IV.[2]:100[3]:73

Štefanova mŕtvola bola zneuctená a vystavená pred bránou zemunskej pevnosti. Až neskôr bola pochovaná v kostole svätého Štefana prvomučeníka v Zemune a neskôr prevezená do Stoličného Belehradu.[2]:100

Uhorské kroniky (Obrázková kronika, Dubnická kronika) informujú o Štefanovej vláde len stručne a udávajú chybný dátum jeho smrti.

„ Po ňom päť mesiacov a päť dní uzurpoval korunu jeho brat Štefan. Korunovali ho totiž jedenásteho februára, v ôsmu nedeľu pred Veľkou nocou (Exsurge). V utorok, na sviatok svätého Gerváza a Protáza, nad ním zvíťazili. Vtedy padlo mnoho Uhrov. Zomrel na hrade Zemun roku Pána tisícstosedemdesiatom treťom, a to vo štvrtok jedenásteho apríla; jeho telo odpočíva v Stoličnom Belehrade. “
– Obrázková kronika o Štefanovi IV.[1]:256

Bratislavské anály k roku 1172 uvádzajú:

„ 1172 Kráľ Gejza sa odobral k rodičom, jeho syn Štefan (III.) je odmenený korunou. Bratia kráľa Gejzu Ladislav (II.) a Štefan (IV.), vracajúci sa z Grécka, vstúpili do Uhorska. Po odobratí koruny spomínanému Štefanovi (III.) sa kráľom stáva Ladislav (II.), Štefan (III.) utiekol do Bratislavy. Keď Ladislav (II.) zomrel, vládu nad kráľovstvom prevzal jeho brat Štefan (IV.). Štefan (III.), syn Gejzu, vyjdúc z Bratislavy, zvíťazil zbraňou nad Štefanom (IV.), bratom Ladislava (II.). “
– Bratislavské anály

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Rodina

[upraviť | upraviť zdroj]

Štefan bol synom uhorského kráľa Bela II. a Heleny, dcéry srbského veľžupana Uroša I. Jeho manželka bola Mária, dcéra Izáka Komnéna, mladšieho brata cisára Manuela. Nemal potomkov.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Marek z Káltu. Viedenská maľovaná kronika : 1358 – 1370. Ed. Magdaléna Gocníková; preklad Július Sopko, Tünde Lengyelová. 1. vyd. Bratislava : Perfect, 2016. 287 s. ISBN 978-80-8046-770-8.
  2. ↑ a b c d e f g SEGEŠ, Vladimír. Kniha kráľov. Panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov. 1. vyd. Bratislava : Kleio, 1998. 301 s. ISBN 80-967862-0-2.
  3. ↑ a b c MAGOULIAS, Harry J.. O City of Byzantium. Annals of Niketas Choniates. Detroit : Wayne State University Press, 1984. ISBN 0-8143-1764-2.
  4. ↑ DOMANOVSZKY, A. (ed.). Chronicon Henrici de Mügeln. In: Scriptores rerum Hungaricarum I. – Tempore ducum regumque stirpis Arpadianae gestarum. Ed. SZENTPÉTERY, E.. Budapest : Budapestini, 1938.
  5. ↑ Milevský letopis. Zápisky Vincencia, Jarlocha a Ansberta. Praha : Argo, 2012. ISBN 978-80-257-0885-9.


Štefan IV.
Vladárske tituly
Predchodca
Ladislav II. 		(proti)kráľ
1163 – 1163 		Nástupca
Belo III.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Štefan_IV._(Uhorsko)&oldid=7942160“