Karol VI. (Svätá rímska ríša)

	Karol VI. Habsburský
	rakúsky arcivojvoda, španielsky, uhorský, český kráľ, rímskonemecký cisár
Panovanie
Dynastia	Habsburgovci
Biografické údaje
Narodenie	1. október 1685; Viedeň, Rímskonemecká ríša
Úmrtie	20. október 1740 (55 rokov); Viedeň, Rímskonemecká ríša
Rodina
Manželka	Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská
Potomstvo	Mária Terézia ; Mária Anna ; Mária Amália
Otec	Leopold I. Habsburský
Matka	Eleonóra Magdaléna Falcko-neuburská
Odkazy
	Karol VI.; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Karol VI. Habsburský (* 1. október 1685, Viedeň – † 20. október 1740, Viedeň) bol rakúsky arcivojvoda (od r. 1711), rímskonemecký cisár (od r. 1711), španielsky (ako Karol III. od r. 1703), uhorský (ako Karol III. od r. 1711) a český (ako Karol II. od r. 1711) kráľ z rodu Habsburgovcov, mladší syn cisára Leopolda I. a jeho tretej manželky Eleonóry Magdalény Falcko-neuburskej.

Nástup do politiky

Detstvo a ranú mladosť prežil na viedenskom dvore svojho otca. Po smrti posledného španielskeho Habsburga, kráľa Karola II., sa mal stať jeho nástupcom. Ako protikandidát však vystúpil Filip z Anjou, vnuk francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV.

Sústredenie španielskeho dedičstva (okrem vlastného Španielska a jeho území v Európe šlo tiež o obrovské koloniálne panstvo v Amerike) pod vládou bourbonského rodu však bolo neprijateľné pre Anglicko, Nizozemsko a ďalšie európske štáty, ktoré spolu s habsburskou monarchiou uzavreli protifrancúzsku koalíciu. Vojnové konflikty na seba nenechali dlho čakať. V krátkom čase sa rozhoreli na niekoľkých frontoch v Európe a anglofrancúzske zápolenie sa prenieslo i do kolónií v Amerike. Po r. 1704, kedy spojenci porazili francúzske vojská v bitke pri Hochstädte, nastal vo vzájomnom pomere síl radikálny obrat. Mladý arcivojvoda Karol (ako španielsky kráľ Karol III.) vstúpil na čele silnej armády na Pyrenejský polostrov. Postupne získaval jedno víťazstvo za druhým a cisárske armády víťazili i v španielskych dŕžavách v Taliansku. Časom sa sily vyrovnali a rozhodujúci obrat v tejto vojne vyvolala smrť rímskonemeckého cisára a Karolovho brata Jozefa I.

Hlava habsburskej monarchie

Karol sa ako jeho nástupca stal hlavou habsburskej monarchie. Za uhorského kráľa bol korunovaný 22. mája 1712 v Bratislave, česká korunovácia prebehla 5. septembra 1723 a za cisára rímskonemeckej ríše (zvolený vo Frankfurte nad Mohanom 12. októbra 1711), bol korunovaný vo Frankfurte nad Mohanom 22. decembra 1711. Týmto aktom sa stal pre členov protifrancúzskej koalície neprijateľný ako španielsky panovník, pretože by to bol práve on, kto by do svojich rúk sústredil príliš veľkú moc.

V roku 1713 uzavrelo Anglicko a ďalší doterajší spojenci Habsburgovcov s vojnou vyčerpaným Francúzskom mier v Utrechte, ktorým bolo potvrdené nástupníctvo Filipa V. na španielskom tróne (pod podmienkou, že španielske dŕžavy nespojí s Francúzskom). Ďalšou mierovou zmluvou uzavretou v Rastatte r. 1714 ukončil svoj boj i Karol VI., ktorý ako kompenzáciu za rezignáciu na španielsky trón dostal časť dôležitého panstva Španielska – Španielske Nizozemsko (dnešné Belgicko) a bývalé španielske dŕžavy na Apeninskom polostrove (Neapolsko, Milánsko a Sardínia).

Počas Karolovej 26-ročnej vlády sa začala prejavovať vnútorná slabosť habsburskej monarchie. Územné zisky z úspešnej vojny s Tureckom v rokoch 1716 – 1718 stratila v neskoršom strete na Balkáne o dvadsať rokov neskôr (1737 – 1738), v polovici 30-tych rokov prišla vinou neúspešného stretu s Francúzskom o niektoré územia v Taliansku.

Karol a situácia v Uhorsku

Po svojom nástupe na cisársky trón a uzavretím Satmárskeho mieru zriadil schválením uhorského snemu stálu armádu, čo mu umožnilo zlikvidovať posledné zvyšky osmanského panstva v Uhorsku. Po definitívnom vytlačení Turkov z Uhorska nastúpil kurz hospodárskej a politickej konsolidácie monarchie.

Vo vnútornej politike sa neúspešne pokúšal obmedziť privilégiá uhorskej šľachty a zaviesť do praxe starší plán centralizácie monarchie. Viacerými reformami schválenými uhorským snemom v r. 1723 upravil hospodárske, súdne i správne záležitosti krajiny. V r. 1728 – 1729 nastolil snemu otázku platenia štátnej dane šľachtou, po jeho zamietavom stanovisku snem do konca života nezvolal.

Viaceré územné, politické a náboženské otázky upravil v nariadení Resolutio Carolina.

O ťažkom postavení poddaných na Slovensku v období jeho vlády svedčia súpisy z r. 1715 a 1720, v ktorých kvôli stupňujúcemu sa útlaku zo strany šľachty a zemianstva bolo zistené masívne vysťahovávanie ľudí na Dolnú zem.

Pragmatická sankcia

Sarkofág Karola VI. v Kapucínskej krypte vo Viedni

Veľké politické, územné i finančné obete Karola VI. stálo tiež medzinárodné uznanie pragmatickej sankcie. Tento zákon, deklarujúci nedeliteľnosť habsburskej monarchie a nástupníctvo na tróne v ženskej línii v prípade vymretia Habsburgovcov po meči, vydal Karol VI. v roku 1713, kedy ešte počítal s mužským potomkom. Snahe zabezpečiť na medzinárodnej scéne nástupníctvo najstaršej dcéry Márie Terézie padol za obeť i jeden z Karolových významných pokusov o začlenenie habsburskej monarchie medzi európske koloniálne mocnosti.

Hodnotenie Karolovej vlády

Osobnosť a povahu Karola VI. značne poznamenal jeho pobyt v Španielsku. Zvykol si na španielsky dvorský rituál, ktorý mu veľmi vyhovoval. Zdôrazňovaním panovníkovho majestátu zväzoval viedenský dvor do úplne neprirodzenej strnulosti.

Karol VI. bol veľmi zbožným katolíkom, za jeho vlády sa rozpútala v monarchii ďalšia vlna rekatolizácie. Bol posledným mužským príslušníkom habsburskej dynastie (manželstvom jeho dcéry Márie Terézie s Františkom Štefanom I. Lotrinským pokračoval rod ako habsbursko-lotrinský).

Po svojej smrti bol pochovaný v blízkosti svojich rodičov a brata Jozefa I. v krypte u viedenských kapucínov.

Nápis na sarkofágu Karola VI. v Kapucínskej krypte vo Viedni

Venované večnej pamiatke. Nevýslovná bolesť oživuje posvätný popol zbožňovaného najjasnejšieho cisára Karola VI., ktorý veľmi šťastne a naplno, so stálosťou a statočnosťou Rakúšana a nielen v týchto dvoch, ale vo všetkých heroických cnostiach bol celkovo dokonalým a zdatným cisárom, ktorý aj v hrobe žije, aby si vedel, pútnik, že majestát ani pochovaný nikdy nezanikne.

Všeobecnému blahu prepožičaný roku Krista, nášho Pána 1685, 1. októbra, nebeskej vlasti vrátený roku 1740, 20. októbra, nemohol zanechať znamenitejšiu pamiatku než je obraz cnosti, múdrosti a zbožnosti, Máriu Teréziu, cisárovnú spravodlivosti a vládkyňu dobroty, okrasu, vzor a poriadok. Žil 55 rokov, 19 dní a 8 hodín.

Tituly Karola VI.

Karol, z Božej milosti kráľ, rímsky cisár, nemecký kráľ, kráľ španielsky, uhorský, český, obojej Sicílie, jeruzalemský, arcivojvoda rakúsky, vojvoda burgundský, brabantský, milánsky, knieža švábske, katalánske, markgróf Svätej rímskej ríše, gróf habsburský, flámsky, tirolský.

Rodinné pomery

S Alžbetou Kristínou, s ktorou sa oženil 1. augusta 1708 v Barcelone, mali štyri deti:

Leopold Ján (* 13. apríl 1716 – † 4. november 1716)
Mária Terézia (* 13. máj 1717 – † 29. november 1780) ∞ lotrinský vojvoda František Štefan I. (* 1708 – † 1765)
Mária Anna (* 14. september 1718 – † 16. december 1744) ∞ princ Karol Alexander Lotrinský (* 1712 – † 1780)
Mária Amália (* 5. apríl 1724 – † 19. apríl 1730)

Rodokmeň Karola VI.

Ferdinand II. Habsburský

Ferdinand III. Habsburský

Mária Anna Bavorská

Leopold I. Habsburský

Filip III.

Mária Anna Španielska

Margaréta Habsburská

Karol VI. Habsburský

Wolfgang Viliam Neuburský

Filip Viliam Falcko-neuburský

Magdaléna Bavorská

Eleonóra Magdaléna Falcko-neuburská

Juraj II. Hesensko-darmstadtský

Alžbeta Amália Hesensko-darmstadtská

Žofia Eleonóra Saská

Pozri aj

Vojna o španielske dedičstvo

Panovnícke pomery

Karol VI. Habsburský Habsburgovci
Predchodca Jozef I. Habsburský	Cisár Svätej rímskej ríše 1711 – 1740	Nástupca Karol VII. Albrecht
	Český kráľ 1711 – 1740	Nástupca Mária Terézia
	Uhorský kráľ 1712 – 1740

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karol VI. (Svätá rímska ríša)