Deklarácia nezávislosti Izraela
| Deklarácia nezávislosti | |
 | |
| Dátum | 14. máj 1948 |
|---|---|
| Miesto |  Izrael Tel Aviv |
| Signatári | 25 členov Mo'ecet ha-am |
| Účel | Vyhlásenie Židovského štátu v časti Britského mandátu Palestína pred jeho vypršaním |
Deklarácia nezávislosti Izraela (hebr. הכרזת העצמאות – Hachrazat ha-acma'ut) je oficiálne vyhlásenie, že nový židovský štát, nazývaný Izraelský štát (Medinat Jisrael) bol formálne založený v časti oblasti v minulosti známej pod názvom Britský mandát Palestína v miestach, kde sa skôr nachádzalo Kráľovstvo Izraelské, Judské a Judea.
Historické súvislosti
[upraviť | upraviť zdroj]
Deklarácia nezávislosti Izraelského štátu bola verejne prečítaná o polnoci pred vypršaním Britského mandátu, 14. mája 1948 v Tel Avive. Potom, čo David Ben Gurion prečítal deklaráciu nezávislosti, rabín Fischman predniesol modlitbu Šehechejanu a deklarácia bola podpísaná. Slávnostná ceremónia bola zakončená spevom Izraelskej hymny Hatikva.
Ceremónia
[upraviť | upraviť zdroj]
Miestom ceremónie bolo Telavivské múzeum, dnes známe pod názvom Sieň nezávislosti. Táto udalosť nebola verejne propagovaná z obavy, že by sa britské autority mohli pokúsiť zabrániť vyhláseniu, ako aj z obavy, že by arabské armády zaútočili skôr než sa predpokladalo.[1]
O 16:00 Ben Gurion otvoril ceremóniu ťuknutím kladivka na stole, čo vyvolalo spontánny spev Hatikvi 250 hostí.[2] Na stene za ním visel veľký obraz Theodora Herzla, zakladateľa moderného Sionizmu a dve vlajky, ktoré sa neskôr stali oficiálnymi vlajkami Izraela.
Po tom, čo oznámil prítomným: „Teraz Vám prečítam zvitok založenia štátu, ktorý prešiel prvým čítaním národnej rady“. Ben Gurion pokračoval v čítaní deklarácie v trvaní 16 minút, ktoré zakončil slovami „Prijmite zvitok založenia Židovského štátu tým, že vstanete“ a zavolal rabína Fischmana na prednes požehnania.[2]
Návrh deklarácie
[upraviť | upraviť zdroj]Návrh deklarácie bol spísaný počas predchádzajúcich mesiacov a výsledná verzia bola výsledkom kompromisu medzi rôznymi skupinami izraelskej verejnosti. 14. mája 1948 sa Židovská národná rada (Va'ad le'umi) zišla pred Telavivským múzeom umenia a potvrdila vyhlásenie nezávislosti.
S ohľadom na prevažne ľavicové cítenie vedúcich predstaviteľov sionistického hnutia bola zvolená za formu usporiadania nového útvaru republika. Oficiálny názov Medinat Jisra'el bol uprednostnený pred ďalšími zvažovanými, ktorými bol napríklad Medinat Jehuda, vzťahujúci sa na predbabylonské a makabejské herodovské dedičstvo, a Medinat Cijon, Štát Sión, reflektujúci existenciu štátu ako dôsledku sionistického úsilia a znejúci revolučne a sekulárne oproti obom predchádzajúcim variantám. Termín Izrael sa vzťahoval na prvé židovské historické, nerozdelené Kráľovstvo a pôsobil univerzálnejšie, obyvatelia tak nemuseli byť nutne nazývaní Židia alebo Sionisti, ale Izraelčania.
Nový štát a jeho vláda boli uznaní zopár minút po vyhlásení Spojenými štátmi americkými a o tri dni neskôr Sovietskym zväzom.
Deklarácia bola napísaná v štýle pripomínajúcom rezolúciu OSN. Začína preambulou, ktorá vysvetľuje dôvody deklarácie a právo Židov na nezávislý štát.
Signatári
[upraviť | upraviť zdroj]Na čele jišuvu bol David Ben Gurion prvou osobou, ktorá podpisovala Deklaráciu nezávislosti. Bol nasledovaný týmito ľuďmi: Dani'el Auster, Jicchak Ben Cvi, Mordechaj Bentov, Elijahu Berligne, Fritz Bernstein, Rachel Kohen Kagan, Elijahu Dobkin, Rabi Jehuda Lejb Fischman, Rabi Wolf Gold, Me'ir Grabovsky, Dr. Avraham Granovsky, Jicchak Gruenbaum, Rabi Kalman Kahana, Eli'ezer Kaplan, Avraham Kacnelson, Sa'adja Kobaši, Moše Kolodny, Rabi Jicchak-Me'ir Levin, Me'ir David Loewenstein, Cvi Luria, Golda Meyersonová, Nachum Nir, David Cvi Pinkas, Felix Rosenblueth, David Remez, Berl Repetur, Cvi Segal, Mordechaj Šatner, Ben-Cijon Sternberg, Bechor-Šalom Šitrit, Chajim-Moše Šapira, Moše Šaret, Herzl Vardi, Me'ir Vilner, Zerach Warhaftig a Aharon Cizling.
Uznanie Izraela
[upraviť | upraviť zdroj]11 minút potom, ako bola podpísaná Deklarácia nezávislosti (14. mája 1948 o 18:00 vo Washingtone D.C.) USA formálne uznali vznik Izraela. Nasledovali štáty Irán, Guatemala, Island, Nikaragua, Rumunsko a Uruguaj. Sovietsky zväz uznal Izrael 17. mája 1948. Nasledovali štáty Poľsko, Česko-Slovensko, Juhoslávia, Írsko a Južná Afrika.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ mfa.gov.il, [cit. 2019-05-14]. Dostupné online.
- ↑ a b THE JERUSALEM POST DAILY INTERNET EDITION [online]. web.archive.org, 2012-01-12, [cit. 2019-05-14]. Dostupné online. Archivované 2012-01-12 z originálu.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Deklarace nezávislosti Státu Izrael na českej Wikipédii a Israeli Declaration of Independence na anglickej Wikipédii.