Georgi Dimitrov

	Georgi Dimitrov
Predseda vlády
Biografické údaje
Narodenie	18. jún 1882; Kovačevci, Bulharské kniežatstvo
Úmrtie	2. júl 1949 (67 rokov); Moskva, ZSSR
Politická strana	Komunistická strana Bulharska
Odkazy
	Georgi Dimitrov; (multimediálne súbory)
	Politický portál; Biografický portál

Georgi Dimitrov Michajlov (bulh. Георги Димитров Михайлов), v slovenčine aj Juraj Dimitrov (* 18. jún 1882, Kovačevci, Bulharské kniežatstvo; dnešné Bulharsko – † 2. júl 1949, Moskva, ZSSR; dnešné Rusko) bol bulharský komunistický vodca.

Život

Narodil sa v dedine Kovačevci blízko mesta Pernik v západnom Bulharsku. Už odmalička sa zoznamoval s revolučnými hnutiami. Žil v časoch, kedy Bulharsko sužovali veľké nepokoje a nikto nevedel nájsť východisko z tejto situácie. Ľudia sa v krajine búrili a očakávali, že sa konečne niečo zmení k lepšiemu.

V roku 1923, po potlačení povstania organizovaného Bulharskou komunistickou stranou, na ktorej čele stál, bol nútený emigrovať do zahraničia, odkiaľ sa však postupne dostával na čelo strany.

Rok 1933 bol pre jeho kariéru veľmi dôležitý. Stal sa generálnym sekretárom komunistickej strany s centrom v Moskve. Snažil sa rýchlo vybudovať dôveru strany v neho. Na siedmom zjazde Komunistickej strany Bulharska predniesol správu, v ktorej načrtol svoje idey boja proti fašizmu. V rokoch druhej svetovej vojny stál na čele komunistickej strany v Moskve a odtiaľto riadil boj komunistov o víťazstvo v krajine.

23. novembra 1946 ho Veľké národné zhromaždenie zvolilo za predsedu vlády. Taktiež bol predsedom Ústredného výboru Komunistickej strany Bulharska s neobmedzenou mocou. Bol presvedčený o tom, že socializmus v jeho krajine sa bude správne vyvíjať iba pod dohľadom Sovietskeho zväzu a Stalina. Podľa jeho vzoru sa Dimitrovova Komunistická strana Bulharska stala jedinou vládnucou stranou v štáte. Eliminovala buržoáznu opozíciu a vykonštruovanými súdnymi procesmi, politickým útlakom a perzekúciami zničila ideologický odpor voči nej.

Tento stalinistický politický kurz bol podľa Moskvy nespochybniteľný. Víťazné štáty z druhej svetovej vojny, ZSSR, Veľká Británia a USA, sa súhlasom dohodli, že Bulharsko bude riadené Moskvou. Budúcnosť Bulharska bola znova v rukách iného štátu.

Georgi Dimitrov chcel postupne vybudovať nový politický systém v krajine, ktorý by sa čo najviac podobal tomu sovietskemu a chcel z Bulharska vybudovať federáciu. Preto začal s kolektivizáciou a so znárodňovaním majetku veľkých priemyselných odvetví. Výsledkom týchto hlbokých zmien bola nezaujatosť a postupné ničenie ekonomických nadácii v krajine.

Program komunistickej strany nikdy nepripúšťal, že by v krajine mohla existovať monarchia. Preto v roku 1947 referendom uskutočnil zmenu ústavy.

Snažil sa vyvinúť určité úsilie a napodobniť Sovietsky zväz, aby sa mu Bulharsko mohlo čo najviac podobať. Na piatom kongrese Komunistickej strany Bulharska, ktorý sa konal v roku 1948, vo svojom prejave podčiarkol základnú predstavu rozvoja Bulharska v budúcnosti, ktorá mala podľa neho pripustiť víťazstvo v socialistickej demokracii a štátny systém sa mal zakladať na vláde ľudu – malo to byť ľudovodemokratické štátne zriadenie. To však, že mal v štáte vládnuť ľud, sa nikdy nerealizovalo a o 40 rokov sa tento systém rozpadol.

Georgi Michailov Dimitrov zomrel 2. júla 1949 v sanatóriu blízko Moskvy.

Galéria

Georgi Dimitrov s Josifom Stalinom na fotografii z roku 1936
Georgi Dimitrov na fotografii z roku 1911
Georgi Dimitrov v roku 1933 ako obvinený počas súdneho procesu súvisiaceho s požiarom Ríšskeho snemu
Georgi Dimitrov na poštových známkach z roku 1982
dom-múzeum Georgiho Dimitrova v Sofii
bývalé mauzóleum Georgiho Dimitrova v Sofii