Historický časopis, 67, 3, 2019 stranám. Publikácia je doplnená dobovými fotografiami a prínosom je tiež uvedenie výberovej bibliografie, ktorú editor rozdelil na základnú literatúru o dejinách 1. svetovej vojny, o rozpade Rakúsko-Uhorska, o vzniku Československa, o účasti českých vojakov v 1. svetovej vojne a o výber pamätí o účasti českých vojakov vo vojne. Na záver je uvedený menný a miestny register. Uvedená publikácia je významná predovšetkým tým, že širšej odbornej, ale i laickej verejnosti sprostredkúva skúsenosti a spomienky „obyčajných ľudí“ a má tak nezastupiteľné miesto pri hlbšom poznávaní dejín každodennosti, ktoré sa v konečnom dôsledku svojou podstatou spolupodieľajú na formovaní hlavného prúdu „veľkých“ dejín. Marián Manák 1848 – 1945 ILLÝOVÁ, Zuzana – MALATINSKÝ, Michal. DVA PROCESY S VOJTECHOM TUKOM. Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, 180 s. ISBN 9788075528964. Je málo kontroverznejších postáv slovenských dejín 20. storočia, ako je Vojtech Tuka. Jeho životný príbeh je výrazne poznačený pravidelnými „osmičkovými“ zvratmi. Rok 1918 pre neho priniesol rozpad jeho uhorskej vlasti a nakoniec aj spôsobil predčasný koniec jeho akademickej kariéry v Bratislave. Vývoj ho nakoniec privial do služieb Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, v ktorej však, ako sa neskôr ukázalo, zastával aspoň istý čas záujmy Maďarského kráľovstva. Roku 1928 Tuka rozpútal vášnivú diskusiu o česko-slovenskom pomere svojím článkom k 10. výročiu Martinskej deklarácie. Jeho štátno-filozofická úvaha a kontakty so zahraničím ho nakoniec priviedli do väzenia a HSĽS po krátkej vládnej anabáze späť do opozície. Rok 1938 ho napokon dostal z väzenia späť do politiky. Nasledujúce roky prebudili v Tukovi dosiaľ to najhoršie a sám sa stal oporou radikálneho krídla štátostrany. Spoločná monografia dvoch mladých právnych historikov Zuzany Illýovej a Michala Malatinského popisuje a analyzuje dva odlišné, a predsa v mnohom podobné procesy, vedené proti Vojtechovi Tukovi. Ten prvý z roku 1929 podala vo svojej časti Zuzana Illýová. Na báze archívneho výskumu, spolu s podrobným vysvetlením vtedajších legislatívnych a spoločenských súvislostí, sa čitateľ oboznamuje s v mnohých aspektoch veľmi problematickým procesom, ktorý sa nepochybne dostal za hranu zákonnosti. Československý štát totiž nemohol proti nemu použiť pravé dôkazy z jeho spravodajských aktivít, a tak si jednoducho niektoré z nich s najväčšou pravdepodobnosťou „vyrobil“. Je teda otázne, či išlo o spravodlivé riešenie, vzhľadom k tomu, že Vojtech Tuka evidentne pôsobil proti záujmom československého štátu. Druhá polovica monografie sa venuje špecifickým podmienkam vzniku retribučného súdnictva po 2. svetovej vojne. Tukov prvý proces ukázal viac ako jasne, že odsúdený napriek dlhoročnému väzeniu nezmenil sám seba. Napriek svojim sľubom pred prepustením na slobodu sa nielenže vrátil späť do politického života, ale neskôr z pozície predsedu vlády slovenského štátu sa stal ešte škodlivejším a spoločnosti nebezpečnejším, ako bol z opozičných poslaneckých lavíc pr- 570 recenzie – anotácie – kronika vej československej republiky. Michal Malatinský v druhej časti monografie približuje čitateľovi retribučné konanie proti Tukovi. To sa uskutočnilo na podklade retribučného nariadenia Slovenskej národnej rady (nar. č. 33/1945 Sb. nar. SNR). Tukov proces bol popri procese proti Tisovi, Machovi a Ďurčanskému nepochybne druhým najsledovanejším procesom na Slovensku a priniesol verdikt, ktorý očakával každý, vrátane obžalovaného: trest smrti. Malatinský približuje zaujímavé detaily procesu: výpovede svedkov, obhajobnú stratégiu obžalovaného i náčrt jeho vnútorného rozpoloženia, ovplyvneného jeho zlým zdravotným stavom. V monografii sa prelínajú tri roviny. Jedna je historicko-spoločenská: ukazuje profesionálne aktivity významnej slovenskej osobnosti 20. storočia v priesečníkoch troch štátov a troch režimov. Všíma si Tukovo vzdelanie a často veľmi nezdravé ambície v akademickom a najmä politickom prostredí, ktoré ho dva razy posadili na lavicu obžalovaných. Druhá rovina je legislatívna: kniha ukazuje mantinely, v ktorých sa politik prvej polovice 20. storočia mal pohybovať. Dané boli integritou krajín „svätej uhorskej koruny“, neskôr Zákonom na ochranu republiky z roku 1923 či medzinárodnými záväzkami slovenského štátu voči Nemeckej ríši. Tretia rovina je súdno-aplikačná a procesno-právna. V nej sa ochrana hodnôt v súradniciach trestného práva realizuje svojou represívnou funkciou. Všetky tri roviny sa dajú síce oddeliť a skúmať osobitne, ale v skutočnosti – ako to aj autori preukázali v monografii – sa tieto roviny vzájomne prelínajú a jedna bez druhej stráca svoj zmysel a obsah. Vojtech Tuka sa tým pred nami vynára v podobe, ktorá je preňho najcharakteristickejšia: ako človek, politik a akademik, ktorý svojimi aktivitami vytváral viac problémov, ako ich sám riešil. 571 Miroslav Lysý