Revue slovenských archeológov 33. ročník / 2022 / 1– 2 Nitra • Aktuality • Diskusia • Spoločensko-vedecké podujatia • Expozície a výstavy • Medzinárodné aktivity • Zo života univerzít • Jubileá • Spomíname • Nové publikácie • Ocenenia a vyznamenania • Študentská súťaž • Zmeny v členskej základni • Oznamy výboru Rímska veslica Danuvina Alacris zavítala na Slovensko 5. augusta 2022 s pozdravom Roma Aeterna, Roma Invicta, Danuvina Alacris Vojna na Ukrajine a dôsledky ruskej agresie na ukrajinské kultúrne a historické dedičstvo Danuvina Alacris, plavba rímskej veslice v rámci projektu Living Danube Limes Medzinárodná konferencia Elite Mobility & Funerary Practises in Early Iron Age Europe Výstava „Ako sa žilo pod Malými Karpatmi v 4. tisícročí pred Kristom?“ Informátor XXXIII/2022/1 – 2 Vydáva Slovenská archeologická spoločnosť pri SAV v Nitre (Akademická 2, 949 21 Nitra). Hlavný redaktor: PhDr. Vladimír Turčan (vladimir.turcan@snm.sk) Redakčná rada: PhDr. Ján Chovanec, PhD. PhDr. Mária Kotorová Jenčová, PhD. Mgr. Jana Mellnerová Šuteková, PhD. Mgr. & Mgr. Martin Neumann, PhD. Mgr. Zuzana Poláková, PhD. Layout: Mgr. art Jakub Dušička Grafické spracovanie: Peter Červeň Tlač: REA, Nitra ISBN: 978-80-974149-1-7 Na embléme pintadera zo 6. storočia pred n. l. Návrh a grafické stvárnenie Jarmila Marettová. Logo – grafické spracovanie: Miroslav Slámka Autor titulnej fotografie: Róbert Švirec Informátor SAS pri SAV – Revue slovenských archeológov 32. ročník / 2021 / 1– 2 Obsah 2 • • • • • • • • • 19 • • 22 • • • • • • • • • • • • • • • • • • 47 • • • • • • • • • • 58 • 59 Aktuality Vojna na Ukrajine a dôsledky ruskej agresie na ukrajinské kultúrne a historické dedičstvo Zjazd Slovenskej archeologickej spoločnosti pri SAV Finančná správa spoločnosti za rok 2021 Správa revíznej komisie o hospodárení Slovenskej archeologickej spoločnosti pri SAV Valné zhromaždenie Slovenského komitétu Modrého štítu a voľba jeho Výkonnej rady ICOM Praha 2022 Film Possonia Danuvina Alacris, plavba rímskej veslice v rámci projektu Living Danube Limes v roku 2022 Po stopách domácej mačky v strednej Európe Zo života univerzít • • • Exkurzia do Budapešti Letná škola archeológie Mikulčice – Gbely 2022 Klasickí archeológovia v roku 2022 63 70 73 75 78 80 80 Jubileá Spomíname Nové publikácie Ocenenia a vyznamenania Študentská súťaž Zmeny v členskej základni Oznamy výboru Diskusia Rozhovor s Olegom Tubolcevom Vo vojne zomrel mladý ukrajinský archeológ Andrij M. Filipčuk Spoločensko-vedecké podujatia Medzinárodná konferencia Doba popelnicových polí a doba halštatská Medzinárodná konferencia Elite Mobility & Funerary Practises in Early Iron Age Europe XXV. LIMES Kongres v Nijmegene Pannonia Underground Gerulata-Carnuntum – Geschichte lebt/Gerulata-Carnuntum – Zažite históriu XVII. protohistorická konferencia Archeologie barbarů 2022 Konferencia Včasný stredovek v Karpatoch v Poľsku Workshop Historická krajina na strednom Pomoraví v Mikulčiciach-Trapíkove 53. ročník konferencie Archaeologia historica v Kukse Medzinárodná konferencia Zámky na Moravskom poli v Marcheggu Správa z konferencie „Europa Postmediaevalis 2022. Connections and networking“ 24. konferencia rádiouhlíka a 10. konferencia 14C&archeológia Archeoichtyológovia sa stretli vo Viedni Historické sklo v Hanušovciach – 6. ročník Konferencia Dějiny archeologie v Československu v Olomouci Svetový archeologický kongres 2022 v Prahe 28. konferencia Európskej asociácie archeológov v Budapešti 29. stretnutie východoslovenských archeológov v Michalovciach Expozície a výstavy Paleolit modernými očami Výstava „Ako sa žilo pod Malými Karpatmi v 4. tisícročí pred Kristom?“ Biatec. Keltská mincovňa v Bratislave – viac ako expozícia Reinštalovaná expozícia Gerulata na hraniciach Rímskej ríše Výstava „Reiternomaden in Europa“ v Schallaburgu Výstava „Návraty ku koreňom. Archeológia k počiatkom našej národnej kultúry“ Bojná – hradisko našich predkov Nová expozícia Mestského múzea v Senci „Od hliny po fotografiu – expozícia našich starších dejín“ Nová expozícia stredovekých a novovekých dejín Liptova v Ružomberku Novinky v SNM – Archeologickom múzeu v roku 2022 Medzinárodné aktivity XXIV. Medzinárodný mediteránny archeologický veľtrh cestovného ruchu, Paestum, Taliansko Informátor SAS pri SAV – Revue slovenských archeológov 1 O tomto v podstate takéto stretnutia sú – o priestore na výmenu názorov a poznatkov. Konferenciu uzavreli záverečným slovom prof. M. Parczewski a riaditeľ Podkarpatského múzea v Krosne mgr J. Gancarski, ktorého zásluhou sa tieto konferencie už vyše dvoch desaťročí konajú. Podkarpatskému múzeu patrí úprimná vďaka za tradič­ ne vysokú kvalitu organizácie stretnutia, priateľskú atmosféru a tvorivé odborné medzinárodné fórum. Z konferencie bude vydaný publikačný výstup tak, ako to bolo pri všetkých doterajších konferenciách Podkarpatského múzea v Krosne. Záber do konferenčnej sály. Foto: M. Kotorová Jenčová Slovensko na konferencii zastupovali piati bádatelia. Autorka príspevku priblížila výsledky krátkodobého výskumu včasnostre­ dovekých objektov z Vranova­Čemerného, na slovanské pamiatky bohatej lokality v povodí Tople a PhDr. M. Soják, PhD. (Spišská Nová Ves) sa venoval slovanskému osídleniu miesta svojho pôso­ benia. Zaslúženú pozornosť vzbudila prezentácia 15 rokov výsku­ mu v Bojnej v podaní PhDr. K. Pietu, DrSc. a Mgr Z. Robaka, PhD. (Nitra), ktorí pripomenuli známe i menej známe reálie tohto konglomerátu unikátnych včasnostredovekých hradísk. Slovenskú časť referátov uzavrel doc. PhDr. M. Ruttkay, CSc. (Nitra) zaujímavým príspevkom z inej spoločenskej society aká zrejme bola na Bojnej. Zaoberal sa životom na vidieku (?) na príklade osady a pohrebiska v Bajči, s využitím archeozoologic­ kých a ďalších prírodovedných analýz. Súčasťou prvého dňa konferencie bola prehliadka novej archeologickej expozície Podkarpatského múzea v Krosne. Ex­ pozícia v sugestívnom podzemí sídla múzea so zachovanými stredovekými stavebnými prvkami prezentuje praveké a stredove­ ké dejiny Krosna a okolia. Unikátne exponáty dopĺňajú scénické kompozície, moderné multimediálne technológie a prezentačné prvky pre zrakovo handikepovaných návštevníkov. Pokračovaním expozície je reinštalovaná múzejná prezentácia početných nále­ zov z výskumov na námestí v Krosne. Zachovalo sa tu mnoho stredovekých a včasnonovovekých predmetov z organických materiálov – z dreva a kože. Večer patril priateľským rozhovorom počas spoločenského stretnutia, kde v mnohých prípadoch ďalej pokračovala nefor­ málna diskusia o odborných témach. Druhý deň konferencie, v tretej sekcii, ktorej predsedal doc. PhDr. M. Ruttkay, CSc., odzneli štyri referáty. Trojica autorov, mgr J. M. Fraś, mgr E. Kolebuk a mgr M. Materna (Wieliczka, Bochnia), predstavila výsledky výskumu mohyly K12 na polohe 120 v Bochni, woj. Małopolskie, mgr M. Ma­ terna informoval o objave stredovekej drevenej studne v Lipnicy Murowanej, pow. Bocheński z hľadiska archeologických a pa­ miatkárskych postupov, dr hab. K. Jaworski a dr E. Lisowska (Wrocław) sledovali priesmyky a riečne údolia križujúce Sudety a predstavili obraz včasnostredovekého slovanského osídlenia tej­ to oblasti. Prednáškovú časť uzavrel prof. dr hab. Ing. M. Krąpiec (Krakov) s príspevkom Absolútne datovanie včasnostredovekých objektov v Karpatoch, v ktorom prezentoval nové možnosti rádiokarbónového datovania. Popri podnetných referátoch odzneli často ešte podnetnejšie diskusné vstupy v troch diskusných blokoch. Pre konferencie v Poľsku typické dlhé a „výživné“ diskusie prinášali nielen otázky na referujúcich, ale často aj odpovede či usmernenia z pléna pri problematických otázkach, otvorených pre samotných autorov. Spoločensko-vedecké podujatia Mária Kotorová Jenčová Príspevok bol podporený Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-19-0563 a projektom VEGA 2/0115/22. Workshop Historická krajina na strednom Pomoraví v MikulčiciachTrapíkove V dňoch 10. – 11. novembra 2022 sa vo výskumnej základni Archeologického ústavu AV ČR, v. v. i. v Mikulčiciach­Trapíkove konal workshop členov a spolupracovníkov výskumného projektu zameraného na detekciu, štúdium a ochranu historických krajin­ ných prvkov v oblasti Mikulčicko­kopčianskej sídelnej aglomerá­ cie. Projekt, na ktorého realizácii sa okrem Archeologického ústa­ vu AV ČR, Brno, v. v. i. spolupodieľa aj Filozofická fakulta UK v Bratislave a Pamiatkový úrad SR, je podporený vyšehradským grantom z Medzinárodného vyšehradského fondu. Po úspešných terénnych aktivitách v letných mesiacoch sa hlavní koordinátori celého projektu (M. Hladík a K. Hladíková) rozhodli zhodnotiť svoj doterajší postup v širšom kontexte a načrtnúť perspektívu výskumu do najbližšieho obdobia. Tejto téme bol napokon ve­ novaný aj prvý z príspevkov, pojednávajúci o kultúrnej krajine na strednom Pomoraví. Aspekty pamiatkovej ochrany kultúrnej krajiny na Slovenku zhodnotili vo svojom príspevku P. Bisták, P. Kmeťová a P. Grznár. Poukázali pritom na skutočnosť, že o ochranu pamiatok a kultúrnej krajiny sa musí na Slovensku ešte stále urputne bojovať, čo autori príspevku demonštrovali na ešte nedávno aktuálnom pláne stavby multinodálneho logistického centra v priestore medzi Holíčom a Kopčanmi (v tesnej blízkosti Kačenárne a Kostola sv. Margity Antiochijskej). Ďalšie príspevky sa dotkli rôznych aspektov leteckého laserového skenovania (LLS). M. Neumann prezentoval na konkrétnych príkladoch cesty a problémy interpretácie reliktov identifikovaných na vizua­ lizáciách dát LLS. Prístupy k spracovaniu a k spôsobu vizualizácie LLS dát v prostredí geografických hraníc, kde často dochádza k problémom v kompatibilite dát, predstavili A. Bucha Rášová a T. Lieskovský. Do virtuálneho prostredia preniesol publikum T. Červík prezentujúci výsledky svojej práce na tvorbe interak­ tívnej mapy, ktorá bude jedným z výstupov projektu výskumu krajiny stredného Pomoravia. Posledný príspevok predstavili B. Komoróczy a M. Vlach. Venovali sa v ňom spracovaniu veľkého súboru dát, a to na príklade nálezov mincí a spôn. Ako ukázali autori príspevku, analýza niekoľkotisícových súborov uvedených nálezov môže priniesť zaujímavé výsledky, ktoré dokresľujú správy známe z historických prameňov (napr. klesajúci počet rímskych spôn po markomanských vojnách a súčasne stúpajúci počet Informátor SAS pri SAV – Revue slovenských archeológov 33 zemného násypu sme prešli až ku kostolu č. 9, ktorého poloha bola v 1. polovici 15. storočia využitá na stavbu menšej pevnôstky (z pohrebiska v okolí tohto kostola pochádza jeden z posledných nálezov veľkomoravského meča). Návštevou štvorkonchovej stavby sa terénna časť prehliadky ukončila a celá výprava sa vrátila na archeologickú základňu v Trapíkove, kde nám M. Hladík sprístupnil depozitáre nálezov. Predstavenie veľkomoravskej ke­ ramiky a zakonzervovaných driev z mostných konštrukcií tvorilo definitívnu bodku za celodennou exkurziou. Po následnom obede sa účastníci stretnutia rozlúčili v nádeji, že stretnutie v malebnej krajine mikulčických luhov a nív v podobnom zložení nebolo vonkoncom tým posledným. Martin Neumann M. Hladík pri odbornom výklade v areáli hradiska Mikulčice­ Valy. Foto: M. Neumann V depozitári keramických nádob na archeologickej základni v Mikulčiciach­Trapíkove. Foto: M. Neumann rímskych mincí nájdených na Morave pravdepodobne indikuje zmenu spôsobu „kupovania“ Markomanov Rímskou ríšou). Prednášková časť workshopu bola ukončená diskusiou, na ktorú nadviazalo bohaté večerné pohostenie a rozhovory v kuloároch do neskorých nočných hodín. Druhý deň stretnutia bol venovaný odbornej exkurzii veľko­ moravského hradiska Mikulčice­Valy, ktorú po odbornej stránke zastrešili svojím výkladom G. Dreslerová a M. Hladík. Po krát­ kom predstavení nového návštevníckeho centra s rozhľadňou nás M. Hladík oboznámil s pôvodným charakterom nivnej krajiny okolia hradiska, ktoré bolo v 9. storočí bohato pretkané ramenami rieky Morava. Jej výzor nápadito sprítomňovali aj úmyselne ponechané pásy vysokej trávy, ktoré v inak nízko pokosenom trávniku jasne naznačovali priebeh pôvodných riečnych korýt. Po prechode cez jedno z korýt (v mieste pôvodného veľkomoravské­ ho dreveného mosta) sme prešli popri Bielom dome – najstaršej výskumnej základni J. Poulíka – až k expozícii prezentujúcej veľkomoravský kostol č. 2. Po podrobnom výklade M. Hladíka sme sa opäť presunuli von a zamierili sme k veľkomoravskej bazilike, základom paláca a následne ku kostolu č. 4 a 5. V tých­ to miestach sa nachádzal okraj akropole oddelený od okolia valom a riečnym korytom. To bolo kedysi preklenuté dreveným mostom s pozoruhodnou lomenou konštrukciou, ktorá viedla k dvorcu s dvojapsidovou rotundou č. 6. Po korune pôvodného 34 53. ročník konferencie Archaeologia historica v Kukse V dňoch 19. – 23. septembra sa v prostredí východočeského Kuksu konal v poradí už 53. ročník medzinárodnej konferencie archeológie stredoveku – Archaeologia historica. Po dvoch ro­ koch, kedy nebolo možné realizovať klasické osobné stretnutie (v roku 2020 sa malo uskutočniť na Zemplínskej Šírave, no bolo z epidemiologických príčin presunuté na nasledujúci rok, ale aj vtedy sa konferencia uskutočnila len online formou), bol tento ročník – uskutočnený už „naživo“ – uvítaný s o to väčšou radosťou. Organizátormi konferencie bolo tento rok kvarteto českých a moravských inštitúcií – Ústav archeológie a muzeológie Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne, Národný pamiatkový ústav, Archeologický ústav AV ČR v Brne a Katedra archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Hradec Králové. Téma tohto ročníka – archeológia hygieny – nebola zvolená náhodne. Úmyselne reflektovala celosvetové dianie v uplynulých rokoch a predstavovala za ním i akúsi pomyselnú (i želanú) „bodku“. Zodpovedajúco tomu bolo zvolené i miesto konania konferencie – veľkolepý barokový špitál grófa Františka Antonína Šporka v Kukse, ktorý dlhé roky slúžil ako špitál pre vojnových veteránov a nemocnica s pridruženou lekárňou U Granátového jablka. Predpoludnie prvého dňa konferencie bolo vyhradené na príchod a registráciu účastníkov. Tak ako po minulé roky, aj teraz organizačný tím potešil prihlásených viacerými knižnými publi­ káciami, ktoré dostal každý v plátenných taškách s aktuálnym lo­ gom konferencie. Za miesto rokovania bol zvolený bývalý refektár v západnom krídle špitála. Spoločné stretnutie zahájili príhovory organizátorov (P. Hrubý, P. Drnovský a správkyňa objektu špitála v Kukse), na ktoré nadviazali jednotlivé bloky prednášok na rôzne témy – 1. Hygiena, odpady, choroby a lekárstvo; 2. Choroby, liečba a hygiena na základe výskumu kostrových pozostatkov; 3. Hygiena a odpad na dedine, v meste, v kláštore a na hrade; 4. Výroba, odpad a životné prostredie v predindustriálnom období dotykom archeológie; 5. Hygiena, lekárstvo a liečiteľstvo novej doby; 6. Kúpeľníctvo. Bohužiaľ, nie všetky ohlásené príspevky mohli odznieť naživo pred auditóriom v refektári špitálu, s čím sa však organizátori vedeli vysporiadať preskupením niektorých tematických blokov prednášok. Počas nich sa poslucháči mohli zoznámiť s rôznymi pohľadmi na hygienu – od výskumu žúmp, cisterien a odpad­ ných jám v mestskom, hradnom i vidieckom prostredí až po Informátor SAS pri SAV – Revue slovenských archeológov 33. ročník / 2022 / 1– 2