Novovek

Diplomová práca skúma históriu hradu a mesta Fiľakova v období raného novoveku, od roku 1526 do roku 1711, keď sa končí obdobie stavovských povstaní. Práca podáva chronologický a systematický obraz o hrade a meste Fiľakovo, ktoré v danom období prešlo mnohými zmenami. Od roku 1554 sa Fiľakovo stalo súčasťou Osmanskej ríše a bolo centrom osmanskej územnosprávnej jednotky – Fiľakovského sandžaku. Osmanská okupácia mala vplyv aj na život bežného obyvateľstva. Po oslobodení spod osmanskej nadvlády cisárskym vojskom v roku 1593 sa Fiľakova výrazne dotkli protihabsburské povstania Štefana Bočkaja, Gabriela Betlena, Juraja I. Rákociho. Najvýraznejší dopad však malo povstanie Imricha Tököliho, keď v roku 1682 zhorel hrad aj mesto. S Fiľakovom sa významne spájal aj rod Koháriovcov. Práca skúma okrem politických a vojenských udalostí aj cirkevné dejiny či dejiny každodennosti, ako školstvo alebo cechy a remeslá.
Kľúčové slová: novovek, novoveké dejiny, Fiľakovo, Fiľakovský hrad

Diploma thesis explores history of castle and town Fiľakovo in the modern age, from 1526 to 1711, when ended the period of Anti-Habsburg rebellions. Thesis is also trying to explain a many changes of castle and town Fiľakovo during that time. From 1554 Fiľakovo became a dependency of Ottoman Empire and was a center of its administrative division – Sanjac of Fiľakovo. Ottoman occupation also had an impact on the population of the town. In the period after 1593, when castle was reconquered by the Imperial troops,  Fiľakovo was related with Anti-Habsburg rebellions of Stephen Bocskai, Gabriel Betlen, George I Rákóczi. The greatest impact had the anti-habsburg uprising of Emeric Thököly in 1682, when the town along with the castle was burned down. Fiľakovo was also connected with the Koháry noble family. Diploma thesis explores history of churches, education and guilds as well.
Keywords: modern age, history of modern age, Fiľakovo, castle Fiľakovo

Kartografické pramene poskytujú jedinečný doklad o vývoji krajiny v priebehu storočí. Pomáhajú identifikovať nielen postup osídľovania či zmeny v podobe sídliskových jednotiek, no pri bližšom pohľade ponúkajú informácie aj o vzniku, výbere či preferencii cestných ťahov, regulovaní vodných tokov, vytyčovaní katastrálnych hraníc či o spôsobe zaobchádzania s krajinou. V kombinácii s dobovými písomnými prameňmi predstavujú jedinečný informačný zdroj, ktorý pri zasadení do správneho kontextu dokáže otvárať nové perspektívy na historickú (a aj súčasnú) krajinu a človeka ako jej integrálneho a formatívneho prvku. Krajina sa tak nevyhnutne stáva „historickým javiskom“, ktoré poskytuje človeku základný priestor na realizáciu svojich existenčných potrieb. Pozorné čítanie krajiny tak otvára nielenže nové perspektívy pre nahliadanie na dobovú ľudskú aktivitu, no v konečnom dôsledku mapuje i vývoj ľudskej mentality.

Tento článok vyšiel 3.7. 2017 na stránkach HistoryWebu. Pôvodnú verziu nájdete na: http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/upalila-ho-inkvizicia-no-jeho-tajny-dennik-prezil#.WduFTTBrw2x.

This popular article discusses the secret prison diaries of a Spanish converso, who was prosecuted by the Spanish Inquisition in Mexico in the late 16th century for returning back to Judaism. After their theft from the National Library in Mexico City in the 1930s, they were rediscovered in a British auction house in 2016 and digitized by Princenton (in Slovak).