Priemyselná revolúcia
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Priemyselná revolúcia (čiastočné synonymum je industrializácia) je proces základnej zmeny v oblasti výroby nástrojov, ktorý umožnil prechod od manufaktúry, založenej na ručnej práci, ku kapitalistickej továrni.
Začala sa v roku 1760 v textilnom priemysle. Zásahom do manufaktúrnej výroby zmenila demografickú štruktúru krajiny. Ľudia sa presťahovali do miest, kde dokončili ohradzovanie.
Vznikom novej spoločenskej vrstvy vznikla aj veľká sociálna nerovnosť, čo viedlo k nepokojom a hnutiam.
V roku 1750 pracovala väčšina ľudí v poľnohospodárstve. Žili v malých dedinských komunitách, kde dorábali obilie a chovali domáce zvieratá. V roku 1900 väčšina ľudí pracovala už v mestách. Dokonca i na vidieku sa tradičný spôsob života stratil v nenávratne. Výroba za pomoci strojov sa neustále zdokonaľovala a nové vynálezy urýchľovali výrobu aj stonásobne. Vývoz a zisky stúpali, a v konečnom dôsledku aj životná úroveň.
Samozrejme nie všetky práce mohli robiť stroje, preto sa tiež začala zavádzať tzv. pásová výroba (deľba práce), ľudia sa nemuseli pohybovať po továrni za svojou prácou. Pri páse má každý robotník svoje stanovisko kde robí iba určenú prácu. V takomto prípade mohol robotník naskrutkovať za pracovnú zmenu aj niekoľko tisíc skrutiek. Takáto práca bola nudná a po dlhšom čase sa začali objavovať chyby v práci, ale aj úrazy. Bolo potrebné zaviesť bezpečnostné prestávky, pretože sa ľudia prestali sústrediť pri práci pri páse. Toto nechceli pochopiť niektorí vlastníci tovární a bolo nutné zaviesť pravidlá. Dnes je to už samozrejmosť, ale cesta k dnešnému stavu bola dlhá.
Priebeh revolúcie
[upraviť | upraviť zdroj]Veľká francúzska revolúcia nebola jedinou veľkou zmenou, ktorá sa udiala v Európe koncom 18. storočia. Postupná, ale o nič menej dôležitá revolúcia premenila postupy, podľa ktorých dovtedy ľudia pracovali. Počas celého 18. storočia konštruktéri zdokonaľovali vynálezy určené na práce, ktoré dovtedy robili ľudia. Toto viedlo k ďalším problémom ako nedostatok pracovných miest, lebo stroje nahrádzali ľudí. Manufaktúrna výroba postupne zanikla a presadzovala sa výroba za pomoci strojov. Všetko to začalo v Spojenom kráľovstve.
Prelom nastal v rokoch 1764 – 1767, keď James Hargreaves vytvoril ručný spriadací stroj – „Spinning Jenny“, ktorý spracúval naraz 8 nití, ale obsluhoval ho len jeden človek. Vyrobená priadza bola tenká a často sa trhala. Zlepšením tohto smeru bol v roku 1767 Highsov spriadací stroj – „water-frame“, ktorý bol poháňaný vodným kolesom. Takto vyrobená priadza však bola hrubá. Prednosti týchto dvoch vynálezov potom v roku 1779 skombinoval Samuel Crompton a vytvoril stroj „mule“ – čiže kríženca, ktorý bol 20-krát výkonnejší. Tento stroj mohol naraz spriadať až 1000 nití. Vyrobená priadza bola jemná a zároveň dostatočne pevná.
S rozvojom výroby súvisela otázka získavania surovín. Najviac dopytovaná bola surová bavlna. Problémov však bolo tzv. vyzrňovanie bavlny. Čierny otrok odovzdal denne 1 – 6 libier (0,5 – 3 kg) čistého vlákna, čo nebolo postačujúce.Obrat nastal v roku 1793 s vynálezom Eliho Whitneyho, jeho vyzrňovačka bavlny – cotton-gin – dávala asi 50 libier vlákna denne. S ďalším vylepšovaním to bolo až 1000 libier denne. Vývoz bavlny začal prudko stúpať.
Hromadné využívanie strojov v textilnom priemysle a vznik modernej továrenskej veľkovýroby by nebol možný, keby výrobcovia ostali odkázaní na staré zdroje energie. „Prvý motor feudálnej epochy“, čiže vodné koleso, už nepostačoval. Továrne odkázané na energiu vodného toku sa museli často stavať v odľahlých oblastiach.
Konštruktérom nového zdroja energie, parného stroja, sa stal v roku 1784 James Watt. Tento stroj pracoval na princípe stlačenej pary. Mal oveľa väčší výkon ako predchádzajúce parné stroje a využíval sa vo fabrikách na pohon, valcovaní zdvíhacích strojov a iných zariadení. Nastal vek pary. Wattov parný stroj odstránil závislosť na vodnej energii, a umožnil tak stavať továrne na miestach s najvhodnejšími podmienkami. Všetky súčiastky parného stroja bolo potrebné zhotoviť z kovu a vyžadovalo sa ich dokonalejšie opracovanie, pretože museli do seba presne zapadať. Preto sa objavili ďalšie nové stroje a nástroje, napr. strojná vŕtačka, sústruh so suportom (suport (koník) – zariadenie, ktoré podopiera obrábanú súčiastku (obrobok)), ktorá je upevnená v skľučovadle na druhej strane. Ďalej to bol stroj na výrobu klincov, skrutiek. Objavili sa aj ďalšie stroje, ktoré boli už pevnejšie, presnejšie a mali takú pracovnú účinnosť, aká nebola u ich drevených predchodcov možná.
V Spojenom kráľovstve nastal problém s nedostatkom dreva. Lesy sa tu relatívne rýchlo vytratili. Preto sa kládol veľký význam hľadaniu alternatívnych spôsobov tavenia železa, a to viedlo k uhliu. Už koncom 17. storočia boli povrchové zásoby uhlia prakticky vyčerpané. Pre ďalšie uhlie sa muselo teda viac do hĺbky. Teda až pod hladinu spodnej vody. To zase znamenalo nájsť spôsob ako odčerpávať vodu z baní. Na čerpanie vody z baní sa používal atmosférický parný stroj postavený Saverym a Newcomenom v roku 1712. O tomto stroji sa hovorilo ako o „priateľovi baníkov“. Jeho nevýhodou bola malá účinnosť a veľké straty energie. Priaznivý surovinový zdroj v strednom Anglicku, kde sa popri železnej rude nachádzalo i čierne uhlie, umožnil na sklonku 18. storočia vybudovať rozsiahlu sieť železiarní. Veľká Británia potom vyše storočia dominovala vo výrobe železa a ocele. Dovážaná oceľ však bola lacnejšia než anglická a hrozilo, že anglickí výrobcovia budú závislí na dovoze. Bolo teda potrebné nájsť palivo, ktoré by dokázalo nahradiť drevené uhlie, lebo dovtedy sa na pohon nových strojov používala para získavaná spaľovaním uhlia. Novinku v tomto smere priniesol v roku 1709 Abraham Darby, ktorý prišiel na tavenie železa s použitím koksu namiesto dreveného uhlia.
Potreba železa mala za následok rozvoj baníctva. Zakladalo sa množstvo baní a železiarní, v ktorých sa ťažili suroviny na výrobu strojov. Výroba strojov si vyžadovala pevnejší materiál. Postupne sa začala uplatňovať liatina a neskôr aj oceľ, pretože bola tvrdá a dostatočne pevná.
Tvrdé železo, známe ako oceľ, bolo objavené pred viac než dvoma tisícročiami, ale proces jeho výroby bol veľmi drahý. V 50. rokoch 19.storočia objavil anglický inžinier Henry Bessemer lacnú metódu spracovania surového železa na oceľ (Bessemerova metóda). Keďže oceľ mala oveľa dlhšiu životnosť ako železo, jej výroba sa za krátky čas rozšírila po celej Európe. Železo sa využívalo na výrobu strojov, koľajníc, mostov, železníc, lokomotív a vagónov.
Vplyvy priemyselnej revolúcie
[upraviť | upraviť zdroj]Priemyselná revolúcia v Anglicku neostala bez vplyvu na hospodárstvo iných krajín. V ostatných krajinách Európy cechy a manufaktúry úplne postačovali na výrobu priemyselného tovaru pre európsky kontinent. V jednotlivých krajinách mala priemyselná revolúcia iný priebeh ako v Anglicku. Industrializácia vytvorila nové metódy a formy produkcie, premeny v roľníctve i obchode, vplývala na psychický a biologický rytmus života človeka. Priemyselné krajiny začali podliehať rovnakým ekonomickým podmienkam.
Onedlho po Anglicku nasledovalo Francúzsko, Nemecko a Spojené štáty. Do konca 19. storočia sa až s výnimkou Balkánu a Ruska spriemyselnila celá Európa. V Rusku sa po Októbrovej revolúcii začala až v 30. rokoch za Stalinovej vlády; stavali sa tam celé nové priemyselné mestá. Druhá svetová vojna naplno ukázala možnosti vojny, zaisťovanej masovou výrobou v už industrializovanej spoločnosti, a to v dosiaľ nevídanej miere. V 50. rokoch minulého storočia začala studená vojna počas ktorej došlo k väčšiemu rozvoju priemyslu v USA a ZSSR a jeho satelitoch. Nastala aj veľká industrializácia v Japonsku, od 80. rokoch aj v Malajzii, Taiwane a Južnej Kórei. Dnes sa vďaka zmenám režimu v Číne rozširuje moderný priemysel aj tam.
Spoločenské zmeny
[upraviť | upraviť zdroj]Pri zavádzaní prvých výrobných závodov v 18. storočí, prevažne v Anglicku dochádzalo k tomu, že majitelia boli väčšinou bohatí šľachtici. Tí nijak nedbali na podmienky robotníkov, ktorí sa sťahovali do miest za prácou z vidieku. Robotníci v tejto dobe tak žili v otrasných podmienkach, čo viedlo k vzniku mnohých robotníckych organizácií. Zrodili sa tak ľavicové smery ako socializmus a komunizmus.
19. storočie je často charakterizované (prevažne komunistami) ako obdobie veľkého útlaku proti obyčajným ľuďom; túto situáciu zmiernilo až vytváranie odborových organizácií a spolupráca zamestnávateľov so štátom.[chýba zdroj]
Počas industrializácie vzniká kapitalizmus a moderná demokracia vo svojej dnešnej podobe a predpoklady k sekularizácii spoločnosti.
Dôležité dátumy
[upraviť | upraviť zdroj]- 1709 – Abraham Darby použil na tavenie železa koks
- 1764 – zostrojenie spriadacieho stroja „Spinning Jenny“
- 1770 – prvé továrne, v ktorých sa spracovávala bavlna
- 1789 – otvorenie prvej továrne využívajúcej na pohon parné stroje
- 1804 – Richard Trevithick zostrojil prvý parný rušeň
- 1825 – otvorenie prvej verejnej železničnej trate
- 20. roky 19. storočia – rýchly vzostup industrializácie USA
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Priemyselná revolúcia
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.