Divinka Lalinok: Cholera / Kolera

DIVINKA a LALINOK NAJSTARŠIE DEJINY vinností.86 Život obyvateľstvu strpčovali opakujúce sa epidémie rozličných infekčných chorôb a občasné hladomory, ktoré sa tu podobne ako v okolí prejavili v rokoch 1817–18, 1847–48.87 Najvýznamnejšou udalosťou 19. storočia, predovšetkým z pohľadu poddaných, však bolo zrušenie poddanstva v roku 1848 pod vplyvom revolučných udalostí. Aj keď zákon samotný mal mnohé nedostatky, ktorých odstraňovanie trvalo ešte niekoľko desiatok rokov, tak nepochybne najväčšmi ovplyvnil charakter vidieckeho života v 19. storočí.88 Rakúsko-maďarské vyrovnanie v roku 1867 poskytlo maďarským úradom slobodu pri presadzovaní svojich záujmov v Uhorsku, pričom medzi tie najdôležitejšie patrilo potieranie národných prejavov iných národností v krajine a ich násilná maďarizácia. Vyrovnanie tak nepriamo prispelo k destabilizácii vnútropolitickej situácie v Uhorsku a neskôr aj rozpadu celého Rakúsko-Uhorska, ktorému k deštrukcii významne „pomohlo“ vypuknutie prvej svetovej vojny v roku 1914.89 Obecní notári pôsobiaci v Divine do roku 1918 (neúplný zoznam) Jozef Holánik v roku 1771 Alojz Gočel v roku 1848 Anton Janček pôsobil až do roku 1919. Cholera Marek Sobola Jedna z najničivejších chorôb, ktorá sa bytostne dotýkala aj obyvateľov divinskej farnosti, a teda aj obyvateľov Divinky a Lalinka, bola cholera, ktorá do Európy prenikla v roku 1830 pravdepodobne z oblasti Indie. Prešla Ruskom, rozšírila sa severskými krajinami. Do Uhorska sa táto choroba dostala pravdepodobne cez Halič, čo je historické územie v dnešnom juhovýchodnom Poľsku a severozápadnej Ukrajine. Cholera v našej farnosti prepukla v roku 1831, presnejšie 2. augusta, najskôr v obciach Divina, Divinka a Považský Chlmec, odkiaľ sa začala šíriť do okolitých dedín. V mesiacoch august až november zomrelo vo farnosti 131 osôb, pričom za celých predchádzajúcich sedem mesiacov bol počet úmrtí iba 80 osôb. Cholere tak v celej farnosti Divina podľahlo približne 211 osôb.90 Celkovo sa na choleru za osem mesiacov počas rokov 1831 – 1832 nakazilo v celom Uhorsku 536 517 osôb. Z nich sa 298 876 ľudí vyliečilo a 237 641 zomrelo.91 Infekciu cholery spôsobuje baktéria Vibrio cholerae. Choroba mala veľmi rýchly priebeh. Nezriedka sa stávalo, že ľudia v dôsledku tohto vysokoinfekčného ochorenia zomierali už po siedmich, desiatich alebo dvanástich hodinách. Najviac postihnutý bol predovšetkým vidiek a príslušníci chudobnejších vrstiev obyvateľstva žijúci v zlých hygienických podmienkach. Neznalosť, a najmä nedodržiavanie základných hygienických návykov, ako umývanie rúk, každodenná výmena bielizne, dezinfekcia, preváranie (alebo dezinfekcia) zdrojov pitnej vody, malo pre nich fatálne dôsledky. Cholera sa ľahko prenáša prostredníctvom výkalov, v ktorých sa kumulujú choroboplodné zárodky. Uhorské úrady sa snažili obmedziť šírenie epidémie v krajine prostredníctvom zavádzania proticholerových opatrení. Na hraniciach žúp a slúžnych okresov boli zria- 68 DIVINKA a LALINOK NAJSTARŠIE DEJINY ďované vojenské varty, ktoré mali zamedziť neobmedzenému pohybu obyvateľov v cholerou nakazených oblastí do tých častí krajiny, kde cholera ešte nevypukla. Zriaďovali sa tiež celokrajinské i župné proticholerové komisie, ktorých úlohou bolo pripravovať a koordinovať zavádzanie proticholerových opatrení na vymedzenom území. Budovali sa predymovacie stanice, slúžiace na dezinfekciu prichádzajúcej a odchádzajúcej pošty, a tiež kontumačné stanice, ktoré mali za úlohu kontrolovať prichádzajúci a odchádzajúci tovar a obyvateľstvo.92 Na tieto účely bolo vydané nemalé množstvo finančných prostriedkov aj v našom regióne.93 V neďalekom Marčeku bolo na tieto účely v roku 1832 určených 50 florénov vo valutách.94 Bez povolenia miestnej vrchnosti a kontumačných staníc sa nesmeli do príslušných žúp a okresov púšťať tuláci, podozrivé osoby a cudzinci. Zakázané boli všetky spoločenské podujatia, na ktorých sa vyskytovalo väčšie množstvo ľudí (miestne trhy, výročné jarmoky, púte, odpusty, bohoslužby a pod.). Na príkaz svetskej vrchnosti boli počas cholery zatvorené aj školy, krčmy, obchody, hostince, bitúnky, kostoly a pod. Veci dennej potreby mali ľudia povolené nakupovať výlučne na slobodných uliciach, prípadne im boli prinášané priamo domov. Dobytok (kone, voly, ovce, kravy, kozy a pod.), ktorého majiteľ alebo pôvod nebol známy, sa na 14 dní umiestňoval do maštalí, resp. na pasienky, ktoré boli vyčlenené výlučne na tento účel. Medzi proticholerové opatrenia patrila aj izolácia cholerou nakazených obcí a obyvateľstva, zvýšená osobná hygiena, častejšie upratovanie ulíc a dezinfekcia zdrojov pitnej vody. Vyššie spomenuté opatrenia však prinášali iba mizivé výsledky. Okrem toho vyvolávali v mnohých prípadoch odpor a nevôľu obyvateľstva, preto uhorské úrady od ich zavádzania radšej upustili.95 Uhorskí lekári liečili ľudí nakazených cholerou dvoma spôsobmi – púšťaním žilou, resp. prikladaním pijavíc na vybrané časti tela, a podávaním vybraných medikamentov. Túto „terapiu“ kombinovali s bylinnými kúpeľmi, potením, naparovaním alebo saunovaním. V prvých týždňoch panovania cholery sa nakazeným osobám podával bizmut, ktorý bol považovaný za univerzálny liek proti tejto zákernej infekčnej chorobe. Rozdával sa vo veľkých množstvách, a to aj takým ľuďom, ktorí ho vôbec nepotrebovali. Nezriedka sa objavili prípady, že keď bol bizmut ľuďom nasilu podaný, následkom užitia človek zomrel. Z tohto dôvodu sa používanie bizmutu prestalo odporúčať a nikomu nesmel byť nasilu vnucovaný. Nahradený bol chloridom ortuťnatým (calomel) a ópiom (laudanum). V Divinke proti cholere podávali aj iné „medikamenty“. Dňa 22. novembra 1831 bolo chorým vydaných 33 holb octu96 a 25 funtov tabaku.97 Dňa 24. novembra 1831 im vydali celkovo 1 cent soli a 1 a pol centa hovädzieho mäsa, na čo bolo vynaložených 25 zlatých florénov. V tomto čase bol chorý aj richtár Divinky a v úradných veciach ho zastupoval jeho námestník Štefan Salat. Mäso a soľ prijali títo 22 občania: Ďuro Meliš, Ďuro Kubaščik, Jano Kopčan s celou rodinou, Jozef Šmárik, Mišo Bujný s celou rodinou, Jano Paulik, Ďuro Strážovec, Jozef Majerík, Mišo Bakala, Štefan Salat, Mišo Lisický, Jano Hričovec, Jano Studený, Jozef Kijanička, Štefan Katrenik, Jano Kopčan, Jano Šmárik, Mišo Beňo, a židia Jakub Šulc, Izrael Vilchen, Samuel Najman a Jakub Pinhak. Pacienti, ktorým sa podarilo z cholery vyliečiť, boli po uzdravení umytí chlorkalkom, oblečení do čistého bieleho rúcha a naparení minerálnymi parami. Minimálne 10 až 14 dní od svojho vyliečenia nesmeli opustiť svoj príbytok, prípadne rekonvalescenčný dom. Tí, ktorí tejto zákernej chorobe podľahli, boli pochovávaní na základe špecifických predpisov. Pochovávalo sa v noci, bez zvonenia, bez kňaza a príbuzných. Telo nebohého Dobová karikatúra číhajúcej cholery. Zdroj: University Library – Newcastle University, Anglicko. 69 DIVINKA a LALINOK NAJSTARŠIE DEJINY sa pred pochovaním polialo kvôli dezinfekcii chlorkalkom. Potom sa špeciálnymi železnými hákmi alebo kliešťami uložilo do osobitnej truhly a následne bolo pochované hlboko do zeme. Spolu s telom sa do hrobu kládol aj popol zo šiat a perín nebohého, ktoré museli byť po smrti cholerou nakazeného človeka spálené. Nakoniec sa mŕtvola ešte posypala vápnom a prikryla zeminou. Na prevoz tiel na cintorín slúžil obecný vozík so závesmi, vyhotovený z drevených dosiek. Jeho obsluhu, ako aj celý akt pochovávania mali na starosti hrobári, ktorých menovali richtári nakazených obcí. Často túto nebezpečnú prácu vykonávali Rómovia. Historické dokumenty z roku 1831 hovoriace o tom, aké liečivá sa podávali chorým na choleru v Divinke – ocot, soľ, hovädzie mäso a tabak. 70