Július Barczi

Monumentológia 20 M eno Alžbety Güntherovej-Mayerovej pred niekoľký-mi rokmi nepoznal nielen vševedúci Google, ale ani množstvo ľudí pôsobiacich v odboroch, ktoré svojou prácou zásadne ovplyvnila. Dnes je situácia iná. Jej životu a dielu boli doteraz venované dve výstavy, 1 niekoľko knižných pub-likácií, štúdií a článkov 2 a jej prínos pre slovenskú kultúru pripomínajú aj dve pamätné tabule odhalené v roku 2005. 3 Napriek tomu, že pri spoznávaní umeleckej histórie Sloven-ska takmer nie je možné neprísť do styku s výsledkami jej bádaní, doteraz jej nebola venovaná monografia, za ktorou by stál komplexný výskum v domácich a zahraničných ar-chívoch, 4 či súborné vydanie ob-rovského množstva textov, ktoré po sebe zanechala. Z času na čas sa však objavia pokusy o parciálne spracovania jej podielu na formo-vaní spoločenskovedných odvetví, predovšetkým dejepisu umenia, muzeológie, etnografie a v nepo-slednom rade monumentológie. Güntherovej život bol od jej detstva úzko zviazaný s vecami, ktoré boli pamiatkami v užšom i širšom význame. Jej matka bola trnavskou šľachtičnou z rodu Nagy 5 a otec potomkom slávnej remeselníckej rodiny pekárov z bavorského Gunzenshausenu. 6 Rodina, do ktorej sa Lili, ako ju familiárne volali, narodila, zdedila a ďalej zveľaďovala zbier-ku keramiky, 7 historický nábytok, striebro i zopár portrétov predkov. Atmosféra rodného domu v Prešporku na ulici Ma-teja Bela, dnes Panenskej, bola určujúca pre vzbudenie jej záujmu o umenie a neskôr i jeho dejiny. Slečno Lili, plakát musí řvát! 8 Vzťah Alžbety Güntherovej k výtvarnému umeniu sa dá definovať jedine s pomocou pokusu vcítiť sa do skromné-ho, dobre vychovaného a veľmi vnímavého dievčaťa, akým nepochybne bola. V roku 1924, v roku svojej maturity na Maďarskom ústave nemeckého gymnázia v Bratislave, sa zapísala na maliarsku školu Gustáva Mallého, kde pobudla jeden rok. Za ten čas mala možnosť zoznámiť sa s budúcimi významnými umelcami Jánom Mudrochom, Kolomanom Sokolom či Jánom Želibským. Medzi mnohými začínajúcimi maliarmi bol jej spolužiakom aj Ľudovít Fulla, ktorý si na ňu spomenul po rokoch vo svojej knihe: Poznal som ju od čias prvej republiky zo školy Gustáva Mallého. Z bratislavského ne-mecko-maďarského dievčatka stala sa vzdelaná, vzácna Slo-venka. Česť jej pamiatke a vďaka za vykonanú prácu na poli slovenskej výtvarnej kultúry. 9 Güntherovej bol však svet bohémov a "túlavý" život výtvarníkov trochu vzdialený. Bola neodmysliteľnou súčasťou umeleckého milieu, no svoj talent naplno uplat-nila v drobnom grafickom dizajne, čo bola pre ňu zrejme schodnejšia cesta, než veľké gestá voľnej tvorby. Jej návrhy plagátov, pútačov či exlibrisov sú také, ako ju vidíme na súdobých fotografiách: elegantné, uhladené a otvorene prezentujúce vkus medzivojnovej moderny. Ako reklamná grafička pracovala väčšinou pre bratislavské obchodné domy a firmy (Tausky J. Fiai, Wigand, Rudolf Klicha a synovia, Meinl Chocolate a i.) a v rokoch 1929-1930 sa ako víťazka medzinárodnej súťaže zamestnala v Baťových závodoch v Zlíne. 10 Jej pôsobenie na Morave však nebolo dlhé, pretože už koncom roka 1930 sa z rodinných dôvodov musela vrátiť do Bratislavy. Od štúdií k zakladateľským úlohám v múzeách a vo vede Krátke intermezzo umeleckej školy Gustáva Mallého Güntherovej ambície neuspokojili a vo februári 1925 sa za-písala na Univerzitu Komenského, kde sa stala študentkou českých profesorov Jana Eisnera a Františka Žákavca v odbo-roch prehistorickej archeológie a dejín umenia. Nezabudla však ani na svoje kresliarske nadanie a naďalej ho prehlbova-la s dôrazom na úžitkovú grafiku v ateliéri Wilhelma Müllera-Hofmanna v Štátnej umeleckopriemyselnej škole vo Viedni. Súčasne si rozširovala obzor aj na viedenskej univerzite, na prednáškach predstaviteľa viedenských dejín umenia Hansa Tietzeho. 11 Počas vysokoškolských štúdií, v roku 1927 a takis-Alžbeta Güntherová-Mayerová (1905-1973) Život zasvätený pamiatkam JÚLIUS BARCZI Študentka Lily Mayerová na cestovnom pase. Zdroj: AVU SNG. Lily Mayerová ako dvanásťročné dievča. Zdroj: AVU SNG. M o n u m e n t o l ó g i a