mestské zastupiteľstvO v preŠpOrku v ObdObí dualizmu (1867 – 1918) a jehO významný predstaviteľ karl vOn neiszidler Jana Magdaléna MÁJEKOVÁ Slovenská akadémia vied, Historický ústav Abstract: Members of municipal corporation were holders of political power in which they participated during their active mandate in the self-governing body of the city. In my paper, I define the term local political representatives and present possible ways of classifying members of the municipal corporation after the reform of local self-government in the Kingdom of Hungary (1870) based on the way of granting a mandate (virilists and councillors) and on their membership in political associations. I also present the life of Karl von Neiszidler, one of the most important political leaders of Hungarian Liberal party in Preßburg, who was thirty years also member of the House of Representatives of the Hungarian parliament. Many strategies of political representatives of the period under study can be identified through his life (e.g., civil profession; Hungarian patriotism; membership in political and other elite associations; charity). Keywords: Preßburg; Era of Dualism; Local Political Representatives; Neiszidler. Kľúčové slová: Prešporok; obdobie dualizmu; predstavitelia lokálnej politiky; Neiszidler. Mestská samospráva v období dualizmu predstavovala jednu z kľúčových oblastí realizácie centralizačnej politiky Uhorska. V tomto období boli prijaté tzv. municipiálne zákony, ktorých cieľom i faktickým dôsledkom bolo postupné obmedzovanie právomocí členov mestskej samosprávy. Prvý zákon, ktorý reformoval miestne politické prostredie, bol zákonný článok č. 42/1870 o usporiadaní municípií.1 Zákon okrem iného ustanovil zriadenie nových samosprávnych jednotiek tzv. municipiálnych miest a zároveň zmenil spôsob utvárania ich samosprávnych orgánov. Novelizácia zákonného článku č. 42/1870 sa uskutočnila zákonným článkom č. 21/1886 o municípiách.2 Tento druhý municipiálny zákon posilnil mieru centralizácie štátu a znížil počet mestských municípií v Uhorsku zo 71 na 24 miest. 1 2 1870. évi XLII. törvénycikk a köztörvényhatóságok rendezéséről. In MÁRKUS, Dezső (ed.). Magyar Törvénytár 1000 – 1895. 1869 – 1871. évi törvényczikkek. Budapest 1890, zv. 9, s. 211 – 221. 1886. évi XXI. törvénycikk a törvényhatóságokról. In MÁRKUS, Dezső (ed.). Magyar Törvénytár 1000 – 1895. 1884 – 1886. évi törvényczikkek. Budapest 1897, zv. 16, s. 367 – 404. /25/ VITA TRANS HISTORIAM Členovia mestského zastupiteľstva ako predstavitelia komunálnej politiky Členovia mestského zastupiteľstva boli nositeľmi politickej moci, na ktorej sa podieľali počas svojej aktívnej činnosti v samosprávnom orgáne mesta. Mestskí zastupitelia boli súčasťou organizovaného systému, v ktorom na oficiálnej úrovni prevládali formálne vzťahy. Politické rozhodnutia sa však zväčša odvíjali buď od neformálnych stretnutí, alebo uznesení prezídií politických klubov či iných elitných spolkov.3 Členovia mestských zastupiteľských orgánov tvorili podstatnú časť lokálnych politických elít. Sociológ Gaetano Mosca, jeden z hlavných predstaviteľov tzv. klasickej teórie elít, sa zaoberal otázkami moci a dominancie tzv. vládnucej vrstvy, ktoré podľa neho vyplývajú z niekoľkých faktorov. Prvým z nich sú atribúty, ktoré sú v danej spoločnosti vážené a cenené a ktoré elitám poskytujú spoločenskú prestíž, napr. pôvod, vzdelanie, schopnosť presvedčiť, spoločenské konexie a pod. Za faktor dominancie považoval tiež bohatstvo a materiálne zabezpečenie jednotlivcov, ktorý sa podľa neho ešte posilňuje, keď sa bohatstvo stane kritériom moci s účinnou ochranou verejných orgánov poskytovanou platnou legislatívou.4 Podobne to platilo v období dualizmu v Uhorsku, keďže aktívna politická participácia na moci bola podmienená výberom, a tak obmedzená na výlučný okruh ľudí. Členmi mestského zastupiteľstva sa mohli stať len osoby, ktoré splnili legislatívou prísne stanovené ekonomické a vzdelanostné kritériá, ktoré určili politickí predstavitelia na štátnej úrovni. Boli nimi vplyvní muži mesta so silným ekonomickým zázemím. Spravidla neboli aktívni len v mestskej samospráve, ale aj vo svojom civilnom povolaní. Členstvo v zastupiteľstve bolo čestnou funkciou, keďže za výkon mandátu sa neudeľovalo finančné ohodnotenie. Predstavitelia lokálnej politiky tak boli zároveň miestnymi ekonomickými lídrami. Mestskí zastupitelia boli predovšetkým historickými aktérmi, ľuďmi, ktorí sledovali svoje ciele. Ich konanie bolo ovplyvnené nielen náhľadmi na politiku, ale aj ich materiálnymi potrebami a ďalšími faktormi, ako sociálne väzby a príslušnosť k spoločenskej vrstve, ktorými sa vymedzovali od ostatných obyvateľov mesta. Možno preto povedať, že spájali koncept rozvoja mesta s vlastnými, najmä ekonomickými záujmami.5 Klasifikácia členov mestského zastupiteľstva (Volení) poslanci a (nevolení) virilisti Prešporok sa po prijatí a zavedení zákonného článku č. 42/1870 do praxe stal mestom s municipiálnym právom a tento status si udržal aj po roku 1886. Politika Prešporka sa začala realizovať v rámci municipiálneho výboru, nového kolektívneho orgánu mestskej samosprávy. Členmi výboru mesta Prešporok boli: a) hlav3 4 5 GARRARD, John. Urban Elites, 1850 – 1914: The Rule and Decline of a New Squirearchy? In Albion, 1995, roč. 27, č. 4, s. 589 – 590; JESKE, Regina. Kommunale Amtsinhaber und Entscheidungsträger - die politische Elite. In GALL, Lothar (ed.). Stadt und Bürgertum im Übergang von der traditionalen zur modernen Gesellschaft. München 1993, s. 275. MOSCA, Gaetano. The Ruling Class (Elementi di Scienza Politica). New York 1939 (1896), s. 57. ŠTAIF, Jiří. Modernizace na pokračování společnost v českých zemích (1770 – 1918). Praha 2020, s. 13. /26/ POLITICKÉ DEJINY ný župan, ktorého do funkcie menoval panovník na základe návrhu ministra vnútra, b) mestská rada ako jeho výkonná zložka, ktorej predsedal mešťanosta, c) 186-členné mestské zastupiteľstvo, ktoré tvorilo 93 volených poslancov a 93 virilistov.6 Jednou z hlavných zmien, ktorú reforma samosprávy priniesla, bola inštitúcia virilizmu, a teda úprava spôsobu kreovania mestského zastupiteľstva. V predošlom období sa mestské zastupiteľské orgány utvárali na základe voľby, čo sa zmenilo po zavedení prvého municipiálneho zákona do praxe v roku 1872. Virilisti boli príslušníci nevolenej polovice členov zastupiteľstva, ktorí v obvode municípia platili najvyššie dane. Zároveň boli dospelými občanmi, ktorí mali volebné právo do poslaneckej snemovne na základe majetkového alebo vzdelanostného cenzu.7 Zákonný článok upravoval aj špecifické prípady, ktoré sprevádzali zostavovanie zoznamu virilistov. Jedným z nich bolo uprednostňovanie vrstvy inteligencie, a to dvojnásobným započítaním ich priamych štátnych daní. Platila tiež zásada o započítaní výšky zaplatenej štátnej dane manželky alebo maloletého dieťaťa do štátnej dane manžela alebo otca v prípade, ak spravoval ich majetok. V zoznamoch virilistov sa z tohto dôvodu nachádzajú aj majetné obyvateľky Prešporka, ktoré v samosprávnom orgáne mesta v praxi zastupovali ich manželia. Spomenúť možno Matildu Imely rod. Appel von Kapocsany, manželku penzionovaného mestského fiškála Antona Imelyiho, Charlottu Albrecht rod. Singer, manželku vinohradníka Paula Albrechta, Mariu Ejury rod. Škultéty, manželku advokáta Karla Ejuryho, Mariu Wimmer rod. Hardtmuth, manželku obchodníka Adolfa Wimmera, Jenny Schlemmer rod. Kauba, manželku pokladníka Prvej prešporskej sporiteľne Karla Schlemmera, barónku Gizellu Esterházy rod. Jeszenak, manželku grófa a penzionovaného župana Prešporskej stolice Stefana Esterházyho, a ďalšie.8 Spomínané obyvateľky mesta svoj majetok a vplyv používali aj na verejnoprospešné a charitatívne ciele, boli členkami dobročinných spolkov a prispievali do mestských zbierok pre chudobných a deti.9 Mestskí poslanci boli volení každé tri roky na šesťročné volebné obdobie. Každé tri roky sa totiž polovica z nich obmieňala. Poslanci zastupiteľstva boli volení podľa volebného systému, v ktorom mali volebné obvody stanovený počet 6 7 8 9 O prvom municipiálnom výbore v Prešporku po reforme samosprávy pozri: MÁJEKOVÁ, Jana Magdaléna. Prví virilisti a poslanci Prešporka: municipiálny výbor po reforme samosprávy v roku 1870. In DUDEKOVÁ KOVÁČOVÁ, Gabriela (ed.). V supermarkete dejín. Pocta Elene Mannovej. Bratislava 2021, s. 410 – 431. 1870. évi XLII. törvénycikk a köztörvényhatóságok rendezéséről. In MÁRKUS (ed.), Magyar Törvénytár 1000 – 1895, zv. 9, s. 212 – 213, § 19. Zoznamy virilistov zostavené miestnym daňovým úradom pozri v spisoch Archívu mesta Bratislavy (ďalej AMB). Napr. AMB, f. Mesto Bratislava /Mestské zriadenia/ XI (1441 – 1927), i. č. 15793, šk. 2827, spis č. 2, rok 1879; i. č. 15796, šk. 2831, spis č. 8, rok 1882; i. č. 15810, šk. 2847, spis č. 38 – 39, rok 1896. Pozri napr.: Für die Winzerschule. In Preßburger Zeitung (ďalej PZ), roč. 120, č. 223, 15. 8. 1883, s. 3; Női Egylet/Frauen-Verein. In Preßburger Wegweiser/Pozsonyi útmutató (ďalej PW/PÚ). Preßburg 1893, s. 79; Ausweis (städt. Isabelle-Asyl). In PZ, roč. 130, č. 355, 24. 12. 1893, s. 3; Preßburger freiwilliger Feuerwehrverein. In PZ, roč. 135, č. 40, 10. 2. 1898, s. 2; Bližšie o činnosti žien v spolkoch pozri: MANNOVÁ, Elena. Verejnosť verzus rodinný krb? Ženy v spolkoch na Slovensku v 19. storočí. In Človek a spoločnosť, 2006, roč. 9, č. 4, s. 37 – 48. /27/ VITA TRANS HISTORIAM mandátov (pozri Tab. č. 1). Počet poslancov za ten-ktorý obvod sa odvíjal od číselného pomeru medzi voličmi v danom obvode a celkovým počtom voličov municípia.10 Počet volebných obvodov v Prešporku sa v priebehu rokov zvyšoval. Kým na začiatku pôsobenia municipiálneho výboru v roku 1872 boli štyri, v roku 1910 ich bolo jedenásť. 1872 1878 1884 1886 1892 1898 1904 1910 Staré mesto I 28 14 14 14 14 14 14 14 Staré mesto II - 10 10 10 10 10 10 10 Ferdinandovo mesto I 29 10 10 10 10 10 9 10 Ferdinandovo mesto II - 16 16 16 16 16 17 9 Ferdinandovo mesto III - - - - - - - 7 17 17 17 17 17 9 9 10 10 10 10 10 10 10 Mesto Františka Jozefa I Teréziino mesto 21 Mesto Františka Jozefa II - - - - - - 8 8 Nové mesto I 15 16 16 16 16 16 8 8 Nové mesto II - - - - - - 8 4 Nové mesto III - - - - - - - 4 Tab. č. 1. Počty poslancov v jednotlivých volebných obvodoch11 Členstvo v politických kluboch Ďalším spôsobom, akým možno klasifikovať členov zastupiteľstva, je ich politická orientácia, teda členstvo v politickom klube. Členovia klubov sa stretávali na schôdzach, na ktorých rokovali o ďalšom postupe v otázkach komunálnej politiky. V Prešporku sa kluby formovali na základe niekoľkých faktorov. Boli to najmä politická orientácia, mocenský vplyv, záujmové skupiny, príslušnosť k určitej sociálnej vrstve a národnosti. 10 11 1870. évi XLII. törvénycikk a köztörvényhatóságok rendezéséről. In MÁRKUS (ed.), Magyar Törvénytár 1000 – 1895, zv. 9, s. 213 – 214, § 26. Tabuľku som zostavila z údajov o výsledkoch volieb uverejnených v novinách Preßburger Zeitung a zoznamov členov mestského zastupiteľstva v adresároch Preßburger Wegweiser z príslušných rokov. /28/ POLITICKÉ DEJINY Pri otázke členstva v klube sa do popredia dostávala politická väzba na konkrétnu politickú stranu. V osemdesiatych rokoch 19. storočia začali v Prešporku vznikať politické kluby s programom uhorskej Liberálnej strany: Prešporský klub mestských zastupiteľov, Municipiálny klub slobodného kráľovského mesta Prešporok a Prešporský mestský občiansky spolok. Tieto kluby nadviazali na činnosť Deákovho klubu, v ktorom sa združovali predstavitelia mesta Prešporok pod vedením známeho obchodníka Theodora Edla. Členovia klubu sympatizovali s Deákovou stranou, ktorá svoju činnosť v Uhorsku vyvíjala v rokoch 1865 – 1875.12 V deväťdesiatych rokov 19. storočia sa v meste do popredia postupne dostávali kluby s programom Sociálnodemokratickej strany Uhorska, ktoré mali priazeň najmä medzi nižšími sociálnymi vrstvami, akými boli robotníci a tovariši. Presadzovali myšlienku všeobecného volebného práva, dôchodkového systému, zlepšenia sociálneho postavenia nižších mestských vrstiev a pod. Občianskodemokratické kluby sa pritom v Prešporku formovali prevažne v rámci jednotlivých mestských častí: Spolok prešporských slobodných občanov, Občiansky klub v Teréziinom meste, Klub demokratov v Starom meste a Občiansky klub v Novom meste. Politické kluby v Prešporku s programom Strany nezávislosti vznikli po parlamentných voľbách v rokoch 1905 a 1906, keď sa táto strana stala najsilnejšou vládnou stranou. Išlo konkrétne o združenia Požoňský klub nezávislých občanov, Požoňský osemaštyridsiatnický klub nezávislosti a Klub Lajosa Kossutha požoňských osemaštyridsiatnikov.13 Politické kluby sa utvárali nielen na základe ideí a politického programu, ale aj v dôsledku osobných a mocenských konfliktov, ako to bolo v prípade klubov s programom Liberálnej strany.14 V rámci týchto klubov dochádzalo k hierarchizácii, pričom vplyv sa často koncentroval v rukách členov prezídií. Z tohto dôvodu sa mnohí členovia klubu rozhodli opustiť starý a založiť nový klub, následkom čoho sa toto politické krídlo v Prešporku štiepilo. Napriek tomu politické kluby s programom Liberálnej strany navzájom uzatvárali politické dohody. Zhoda medzi nimi zväčša nastala pri predvolebnej spolupráci počas zostavovania spoločných kandidátnych listín do mestského zastupiteľstva v snahe udržať si svoje mocenské postavenie.15 Členstvo v politickom klube si miestni politickí predstavitelia vyberali aj podľa z neho plynúcich výhod a osobných väzieb. Dôležité tiež bolo prepojenie klubu na záujmové skupiny označované ako kliky.16 12 13 14 15 16 Die General-Versammlung des Preßburger städtischen Deák-Club‘s. In PZ, roč. 108, č. 71, 27. 3. 1872, príloha. Členovia Deákovej strany sa v roku 1875 spojili s tzv. umiernenou ľavicou, s ktorou vytvorili Liberálnu stranu a pokračovali v Deákovej politike. Bližšie pozri: CHROMEKOVÁ, Valéria. Politické strany Uhorska. Bratislava 1979, s. 91 – 94, 132 – 136. Zoznamy politických klubov pozri v mestských adresároch, napr.: Politische Vereine. In PW/PÚ. Preßburg 1904, s. 120; 1908, s. 128; 1912, s. 125. MANNOVÁ, Elena. Spolky ako miesto formovania elít. Rozdielne podmienky v Rakúsku a v Uhorsku. In HUDEK, Adam – ŠOLTÉS, Peter a kol. Elity a kontraelity na Slovensku v 19. a 20. storočí: kontinuity a diskontinuity. Bratislava 2019, s. 500. Der Munizipalklub. In PZ, roč. 121, č. 73, 14. 3. 1884, s. 2; Städt. Bürgerverein contra Repräsentantenclub. In Pressburger Presse (ďalej PP), roč. 7, č. 313, 25. 1. 1904, s. 3. Pozri napr.: Die Repräsentantenwahlen. In PP, roč. 7, č. 355, 14. 11. 1904 s. 4; Fragmente von der Woche. In PP, roč. 11, č. 563, 9. 11. 1908, s. 2 – 3. Fragmente von der Woche. In PP, roč. 7, č. 348, 26. 9. 1904, s. 2; Tauscher-Feier. In PP, roč. 12, č. 618, 29. 11. 1909, s. 3. /29/ VITA TRANS HISTORIAM Karl von Neiszidler: príklad politického predstaviteľa v Prešporku Mnohé osobnosti komunálnej politiky v Prešporku, ktoré pôsobili v období dualizmu, sú v súčasnosti už neznáme. Platí to aj pre mestských zastupiteľov, ktorí pomyselne prekročili prah svojho mesta a postúpili z lokálnej na celoštátnu úroveň politiky tým, že získali poslanecký mandát v uhorskom parlamente. Medzi osoby takéhoto formátu s celoštátnou politickou činnosťou a mimoriadnou popularitou v mieste svojho bydliska patrí aj Karl/Károly von Neiszidler (1832 – 1919).17 O jeho význame pre mesto i štát svedčí okrem iného udelenie čestného občianstva mesta Prešporok v roku 1906 a povýšenie do šľachtického stavu s predikátom Ujlaki v roku 1907.18 Karl von Neiszidler sa narodil 16. decembra 1832 v Ostrihome do nemeckej rodiny, ktorá emigrovala z Bavorska a usadila sa v Uhorsku na začiatku 19. storočia. Stredoškolské vzdelanie získal vo svojom rodnom meste na Gymnáziu sv. Štefana s maďarským vyučovacím jazykom. Po ukončení gymnázia chcel pokračovať v štúdiu v arcibiskupskom seminári. Toto rozhodnutie však zmenil po Maďarskej revolúcii (1848 – 1849), ktorej sa zúčastnil ako honvéd, bojoval ako poručík a vyslúžil si hodnosť kapitána. Keďže sa už ako bývalý vojak nemohol stať kňazom, vydal sa na dráhu obchodníka a stal sa obchodným praktikantom vo svojom rodnom meste. Po zaučení sa presťahoval do Prešporka, kde od roku 1854 pracoval u významného obchodníka Philippa Scherza najprv ako pomocník, neskôr ako vedúci predajne. V roku 1859 prevzal obchod so zmiešaným tovarom od Josefa Pickela na dnešnej Obchodnej ulici. V roku 1864 prevzal obchod od Augusta Slabeho na dnešnom Námestí SNP, ktorý premenil na svoju filiálku. Jeho obchodná firma, ktorú pomenoval Zum schwarzen Hund („U čierneho psa“), sa stala jednou z najprestížnejších v meste.19 Neiszidler bol aktívny aj ako komunálny politik a neskôr i poslanec v uhorskom parlamente. Členom mestského zastupiteľstva bol od šesťdesiatych rokov 19. storočia až do zániku monarchie v roku 1918 ako opakovane volený poslanec za volebný obvod Ferdinandovo mesto. V roku 1861 sa stal obchodným radcom a referentom na finančnom úseku magistrátu, na ktorom spolupracoval s hlavným mestským účtovníkom pri zostavovaní rozpočtu mesta.20 Pokiaľ ide o politickú orientáciu, Neiszidler bol spočiatku členom Deákovho klubu v Prešporku. Neskôr vstúpil do Prešporského klubu mestských zastupiteľov, ktorý v meste pôsobil v rokoch 1883 – 1887. Po zániku tohto klubu spoluzakladal Prešporský mestský občiansky spolok, ktorého bol dlhoročným predsedom (1888 – 1899). V roku 1899 sa stal čestným predsedom spolku a vo výkonnej predsedníckej funkcii ho nahradil Michael Wilhelm Günther.21 Za poslanca uhorského parlamentu 17 18 19 20 21 V prameňoch sa možno stretnúť s rôznymi podobami tohto mena, napr. Neißidler, Neuszidler. Karl v. Neißidler. In PZ, roč. 149, č. 344, 15. 12. 1912, s. 1. Podrobnejšie: Pozsony társadalma. In Magyarország és a külföld, roč. 1, č. 1, 15. 5. 1897, s. 12 – 13; GYÖRIK, Martin. Die fünfzigjährige Geschichte des Pozsonyen Stadtverschönerungvereines 1868 – 1918. Pozsony 1918, s. 46; FORBAT, Eugen. Dejiny bratislavského obchodu v 18. a 19. storočí (1699 – 1873). Bratislava 1959, s. 486. Karl v. Neißidler. In PZ, roč. 149, č. 344, 15. 12. 1912, s. 1. Die Generalversammlung des Bürgervereines. In PZ, roč. 136, č. 340, 9. 12. 1899, s. 1 – 2. /30/ POLITICKÉ DEJINY za druhý prešporský volebný obvod s programom Liberálnej strany bol zvolený šesťkrát (1884 – 1906), s programom Národnej strany práce raz (1910 – 1918).22 Neiszidler sa angažoval okrem politických klubov aj v profesijných, osvetových, verejnoprospešných a dobročinných spolkoch. Pôsobil ako člen obchodníckej gildy, člen prešporskej Obchodnej a priemyselnej komory, člen predsedníctva Prvej prešporskej sporiteľne a predseda Obchodného spoločenstva v Prešporku. V roku 1905 sa stal zástupcom prezidenta Krajinskej hypotekárnej banky uhorských sporiteľní.23 Bol tiež významným predstaviteľom Toldyho kruhu, ktorého hlavným poslaním a cieľom bolo šírenie a posilnenie maďarského jazyka a kultúry v meste.24 Zároveň pôsobil ako podpredseda Maďarského osvetového spolku v Prešporku a od roku 1887 ako predseda elitného prešporského Kasína.25 V roku 1868 sa stal zakladajúcim členom Okrášľovacieho spolku v Prešporku a v rokoch 1878 – 1884 jeho podpredsedom.26 Neiszidler sa ako úspešný politik a podnikateľ venoval aj dobročinnosti, vďaka čomu si vyslúžil prezývku Károlybácsi („ujo Karol“). Podporoval siroty, chudobné matky a ich deti a bol tiež členom Meštianskeho zaopatrovacieho spolku pri kostole a špitále sv. Ladislava.27 Pri príležitosti svojich 80. narodenín uverejnil závet, v ktorom daroval ôsmim mestským dobročinným inštitúciám spolu 10 000 korún.28 Zomrel 15. mája 1919 vo veku 87 rokov. Pochovali ho na Ondrejskom cintoríne za značnej účasti obyvateľov mesta.29 Záver Formovanie mestskej samosprávy je jedným z významných prvkov rozvoja občianskej a politicky aktívnej spoločnosti. Výskum členov mestského zastupiteľstva je východiskom pre štúdium spoločenského a hospodárskeho života v meste, politických klubov ako aj významných osobností, ktoré bezprostredne ovplyvňovali miestne dianie. Karl von Neiszidler je príkladom prepojenia lokálnej a štátnej politiky ako aj sociálneho a kariérneho vzostupu. Pochádzal z meštianskej rodiny a do šľachtického 22 23 24 25 26 27 28 29 BALLABÁS, Dániel – PÁL, Judit – PAP, József. Képviselők és főrendek a dualizmus kori Magyarországon II.: Az országgyűlés tagjainak archontológiája. Eger 2020, s. 285. Národná strana práce vznikla v roku 1910 ako nástupkyňa Liberálnej strany. Karl v. Neißidler. In PZ, roč. 149, č. 344, 15. 12. 1912, s. 1; FORBAT, Dejiny bratislavského obchodu, s. 368. Bližšie o Toldyho kruhu pozri: BABEJOVÁ, Eleonóra. Fin-de-Siècle Pressburg. Conflict & Cultural Coexistence in Bratislava 1897 – 1914. New York 2003, s. 65 – 73. Pozri napr.: Meghivó. In PZ, roč. 122, č. 267, 29. 9. 1885, s. 3; Oeffentliche Anstalten und Vereine. In PW/PÚ. Preßburg 1889, s. 63; 1908, s. 125, 133, 140; 1916, s. 133, 141, 148. Bližšie o prešporskom Kasíne pozri: MANNOVÁ, Elena. Elitné spolky v Bratislave v 19. a 20. storočí. In SALNER, Peter – BEŇUŠKOVÁ, Zuzana (eds.). Diferenciácia mestského spoločenstva v každodennom živote. Bratislava 1999, s. 56 – 59. GYÖRIK, Die fünfzigjährige Geschichte, s. 46, 60, 92 – 93, 127. Pozri napr.: Für das Institut armer, verlassener Kinder. In PZ, roč. 119, č. 71, 14. 3. 1883, s. 2; A pozsonyi országos m. k. szülõházban. In PZ, roč. 124, č. 133, 15. 5. 1887, s. 5; Oeffentliche Anstalten und Vereine. In PW/PÚ. Preßburg, 1891, s. 73; 1904, s. 123; 1915, s. 140. Ehrung Karl v. Neißidler‘s. In PZ, roč. 149, č. 345, 16. 12. 1912, s. 1 – 2. Neiszidler Károly temetése. In Híradó: politikai napilap, roč. 32, č. 114, 20. 5. 1919, s. 2. /31/ VITA TRANS HISTORIAM stavu ho povýšili na základe jeho celoživotnej práce. Dostal výborné vzdelanie a už ako dieťa ovládal nemčinu i maďarčinu, čo mu pomohlo v jeho kariére obchodníka a politika v Prešporku i na celouhorskej úrovni. Do Prešporka sa prisťahoval z Ostrihomu v päťdesiatych rokoch 19. storočia. V meste úspešne podnikal ako obchodník so zmiešaným tovarom. Voliči v Prešporku ho opakovane volili za poslanca do mestského zastupiteľstva i do uhorského parlamentu, čo svedčí o jeho schopnostiach a obľube. Celý politický život sa hlásil k politike v súlade s princípmi uhorského liberalizmu. Patril k časti mestských politických predstaviteľov, ktorá stála na pozíciách uhorského patriotizmu v rámci zachovania Rakúsko-Uhorska a presadzovala používanie maďarského jazyka v komunálnej politike. Politicko-ekonomické a spoločenské väzby sa mu darilo budovať a upevňovať najmä prostredníctvom členstva vo viacerých miestnych elitných združeniach. Dôležitou súčasťou jeho pôsobenia v meste bola tiež dobročinnosť.30 30 Štúdia vznikla v rámci projektov APVV-17-0399 „Z monarchie do republiky“ a VEGA 2/0114/21 „Od dobročinnosti k štátnej sociálnej politike“ riešených v Historickom ústave SAV. /32/